Momčilo Babić
| Momčilo Babić | |
| | |
| Súčasný veľvyslanec Srbska v Rusku | |
|---|---|
| Momentálne v úrade | |
| od 2022 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 20. január 1952 (74 rokov) Peć, Juhoslávia |
| Alma mater | Lekárska fakulta Belehradskej univerzity |
Momčilo Babić (* 20. január 1952, Peć, Juhoslávia) je srbský univerzitný profesor, lekár a diplomat. Je riadnym profesorom na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity a veľvyslancom Srbskej republiky v Ruskej federacii.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vzdelanie získal v Belehrade, kde vyštudoval lekársku fakultu. Magisterský titul získal v Moskve ako štipendista Svetovej zdravotníckej organizácie na Medzinárodnej fakulte verejného zdravotníctva. Špecializáciu ukončil v odbore sociálne lekárstvo na lekárskej fakulte v Belehrade, kde vo veku 34 rokov získal doktorát a o dva roky neskôr sa stal na tejto fakulte vedeckým pracovníkom. Od roku 2000 je riadnym profesorom na Univerzite v Belehrade.[2] Bol riaditeľom Republikového fondu zdravotného poistenia.
Študijné pobyty a prednášky vo svete (celková dĺžka študijných pobytov v týchto inštitúciách približne 2 roky): Center for disease control and prevention – Atlanta (Georgia), Johns Hopkins University – Baltimore (Maryland), National Institute of Health – Bethesda (Maryland); Georgetown University – Washington (District of Columbia), Karolinska institute – Štokholm, London School of Hygiene & Tropical Medicine – Londýn, Semashko Institute – Moskva.[3]
Bol riaditeľom sektora pre rozvoj Klinického centra Srbska a mestským tajomníkom pre zdravotníctvo v Zastupiteľstve mesta Belehrad, kde inicioval projekt „Belehrad – zdravé mesto“. V rokoch 1992 až 2001 bol riaditeľom Klinicko-nemocničného centra „KBC Bežanijska kosa“.[4] Bol tiež námestníkom ministra zdravotníctva Srbskej republiky a predsedom Univerzitnej rady v Belehrade.
Prof. Dr. Momčilo Babić je autorom viac ako 250 vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných a domácich časopisoch a na kongresoch, ako aj 24 lekárskych kníh vrátane monografií „Medicinski leksikon“ a „Skrining u medicini“. V spolupráci s Rush University v Chicagu vydal dve knihy, ktorých je hlavným autorom a editorom: „New Challenges in Health Care“ a „Modern Health Care Glossary“. Je autorom mnohých článkov z oblasti sociálneho lekárstva a manažmentu zdravia, ktoré prednáša na Lekárskej fakulte v Belehrade.[5] Inicioval a koncipoval predmet „Moderná nemocnica“ akreditovaný pre 2. ročník pregraduálneho štúdia ako výberový predmet, ktorý vyučuje na Lekárskej fakulte.[6]
Bol členom redakčnej rady najstaršieho lekárskeho časopisu Srpski arhiv za celokupno lekarstvo a členom predsedníctva Srbskej lekárskej asociácie. Je zodpovedným riešiteľom projektu „Medical Encyclopedia“, prvého vydania v srbskom jazyku, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 250 významných lekárov a profesorov medicíny. Je prezidentom Lekárskeho akademického fóra, združenia lekárov akademickej proveniencie so sídlom v Belehrade. V roku 2012 bol Prvým európskym domom v Srbsku a Európskym hnutím vyhlásený za „Naj-Európana pre rok 2011“, pre oblasť programov a projektov, za projekt „Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020“.[7]
Profesor Babić sa už viac ako 30 rokov venuje maľbe; svoje diela daroval, a to predovšetkým nemocniciam.[6][8]
Je ženatý; jeho manželka Marijana je právnička. Majú dve deti: syna Uroša, doktora lekárskych vied a urológa, a dcéru Ivu, absolventku práva.
Profesor Babić bol veľvyslancom Srbska na Slovensku[9]. Usilovne pracoval na zlepšení dvojstranných vzťahov a spolupráce medzi týmito dvoma krajinami a národmi. Pri príležitosti Dňa ústavy Srbskej republiky v roku 2020 sa prihovoril svojim slovenským priateľom prejavom v slovenčine s posolstvami priateľstva a bratstva.[10]
Dňa 16. augusta 2021 organizácia Servare et Manere udelila Momčilovi Babićovi, veľvyslancovi Srbskej republiky v Slovenskej republike, Pamätnú medailu Stromu mieru za jeho zásluhy o podporu mieru, porozumenia a priateľstva medzi národmi.
Vo februári 2022 prevzal zodpovednú funkciu veľvyslanca Srbskej republiky v Ruskej federácii[10] a na nerezidenčnej báze v Kirgizskej republike, Uzbeckej republike, Tadžikskej republike a Turkménsku. Ako veľvyslanec so skúsenosťami v členskom štáte Európskej únie a osoba s rozsiahlymi pracovnými a životnými skúsenosťami, bývalý postgraduálny študent Moskovskej univerzity vynakladá potrebné úsilie na zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou a krajinami Strednej Ázie, tradičnými priateľmi Srbskej republiky, vo veľmi zložitom období medzinárodných vzťahov.
Vyznamenania a ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Zahraničné vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]
Servare et Manere:
Pamätná medaila Stromu pokoja[11][12][13][14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Амбасада Републике Србије у Руској Федерацији [online]. www.moskva.mfa.gov.rs, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online. Archivované 2022-06-18 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-09-16]. Dostupné online. Archivované 2014-05-14 z originálu.
- ↑ Моје књиге и идеје, проф.др Момчило Бабић
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-09-16]. Dostupné online. Archivované 2014-05-14 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-09-16]. Dostupné online. Archivované 2014-05-14 z originálu.
- 1 2 Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-09-16]. Dostupné online. Archivované 2014-05-14 z originálu.
- ↑ Најевропљанин 2011.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-09-16]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
- ↑ Embassy of the Republic of Serbia in the Slovak Republic [online]. www.bratislava.mfa.gov.rs, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-19 z originálu.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Епископ Андреј на церемонији у логору Велики Међер у Словачкој – СРПСКА ПРАВОСЛАВНА ЦРКВА [online]. [Cit. 2021-08-21]. Dostupné online. (po srbsky)
- ↑ Амбасадору Републике Србије у Словачкој Републици уручена медаља Дрво мира [online]. Министарство спољних послова, [cit. 2021-08-21]. Dostupné online. (po srbsky)
- ↑ TANJUG | Ambasador Srbije u Slovačkoj dobitnik medalje “Drvo mira” [online]. www.tanjug.rs, [cit. 2021-08-21]. Dostupné online.
- ↑ LEAFNET. Planting of the 18th Tree of Peace in Veľký Meder, Slovakia [online]. 2021-08-18, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)