Monastier Haghpat
Súradnice: 41°05′42″S 44°42′37″V / 41,095°S 44,710278°V
| Monasteries of Haghpat and Sanahin* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Monastier Haghpat | |
| Štát |  Arménsko
|
| Typ | kultúrne dedičstvo |
| Kritériá | ii, iv |
| Identifikačné č. | 777 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | 41°5′42″S 44°42′37″V / 41,09500°S 44,71028°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1996 (20. zasadnutie) |
| Dodatky | 2000 |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Monastier Haghpat je kresťanský kláštor v Arménsku.
Nachádza sa v dedine Haghpat v arménskej provincii Lorri v blízkosti mestečka Alaverdi, na pravom brehu rieky Dzoraget asi 10 km od hraníc s Gruzínskom. Kláštor predstavuje vrchol religióznej architektúry, ktorej jedinečný štýl sa vyvinul zo zmesi prvkov byzantskej cirkevnej architektúry a tradičnej ľudovej architektúry kaukazskej oblasti.
V roku 1996 bol kláštor zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Kláštor bol založený za vlády kráľa Abbása III. Bagratouni (Milosrdného) (928 – 951) v tesnom susedstve kláštora Sanahin. Oba kláštory pochádzajú z obdobia prosperity počas vlády kiurikjanskej dynastie (10. až 13. storočie) a boli dôležitým centrom arménskej vedy a umenia.
Kláštor je postavený na trávnatom kopci. Jeho dominantou je štíhla a vysoká zvonica. Celkovo pôsobí kláštor nenápadným dojmom. Vo vnútri kláštora sa ale nachádza veľké množstvo kostolov a kaplniek a tiež výrazné vstupné a prepojovacie haly. Zaujímavá je knižnica, kde sú v stenách niky na knihy a v podlahe zapustené nádoby na víno. Vstupná hala hlavného chrámu má svoje veľké rozpätie zastrešené originálnou kamennou klenbou, zo štyroch klenutých oblúkov, ktoré sú vzájomne prepojené a majú tak potrebnú stabilitu.[1]
Celkovo kláštor zahŕňa osem budov obklopených opevnenými hradbami. Najstaršou budovou komplexu je chrám sv. Kríža (St. Nishan), ktorý bol postavený v rokoch 976 až 991. Podnet k jeho výstavbe dala kráľovná Xosrovanowš, manželka kráľa Ašota III. Milosrdného. Je to jednoloďový kostol s klenbou. Zvonku vyzerá ako pravouhlá budova, jeho interiér má však tvar kríža. V štyroch vnútorných rohoch chrámu sú štyri kaplnky. Kamenné schodisko vedie do osobitnej lóže určenej pre kráľovskú rodinu. Steny sú vyzdobené pôvodnými freskami pochádzajúcimi z 13. storočia.
K západnej strane chrámu je pripojená stĺpová sieň, ktorú dala vybudovať princezná Miriam, dcéra kráľa Geurikjana III. v roku 1185 ako mauzóleum pre členov kráľovskej rodiny Geurikjanov. Neskôr bola stĺpová sieň čiastočne zbúraná a nahradená v roku 1201 klenutým átriom. Počnúc 11. storočím boli postupne postavené ďalšie budovy kláštora: Chrám sv. Gregory (1005), chrám Svätej Panny a portál chrámu sv. Kríža (1201), veľká krížová chodba (1257), zvonica (1245), knižnica a refektár (13. storočie).
Trojpodlažná budova zvonice je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých diel arménskej architektúry. Je umiestnená vo vyvýšenej časti areálu. Základom stavby je podoba kríža a spodné dve podlažia slúžia ako kaplnky v ktorých je umiestnených celkovo 7 oltárov.
Kláštor dnes patrí Arménskej apoštolskej cirkvi.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Haghpat [online]. levanta.cz, rev. 2014-01-01. Dostupné online. Archivované 2014-10-13 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monastier Haghpat
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Haghpat (Armenica.org)
- THE MONASTERY OF HAŁPAT
- Monasteries of Haghpat and Sanahin - UNESCO World Heritage Centre
- Index of Armenian Art: Armenian Architecture: HAGHPAT Archivované 2006-10-05 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haghpat na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|  | |