Monastier Iviron
| Monastier Iviron (gr. Μονή Ιβήρων gruz. ივერთა მონასტერი) | |
| kláštorný komplex | |
 | |
| Štát |  Grécko
|
|---|---|
| autonómny mníšsky štát | Mníšska republika Athos |
| Štýl | byzantská architektúra |
| Založenie | 972 |
| Cirkev | pravoslávna cirkev |
| Zasvätenie | Zosnutie presvätej Bohorodičky |
 Kláštory na polostrove Athos
| |
| Wikimedia Commons: Iviron monastery | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Monastier Iviron (iné prepisy: Iveron, Ibérón, Iberon, Ibirón, Ibiron; pôv: gr. Μονή Ιβήρων, gruz. ივერთა მონასტერი, iverta monast’eri) je pravoslávny kláštor (presnejšie monastier) na polostrove Athos v Grécku.
Na počiatkoch kláštornej histórie stáli gruzínski mnísi, svätý Ján Iberský (prvý igumen), jeho syn svätý Euthymios a gruzínsky generál Ján Tornikios. Kláštor vznikol na mieste staršieho monastiera v roku 972. Spočiatku pôsobil ako centrum gruzínskej vzdelanosti v Byzantskej ríši a boli v ňom prekladané početné diela z gréčtiny. V 11. storočí kláštor hostil celkovo okolo 300 mníchov a vlastnil viac pôdy, než hlavný kláštor Veľká Lavra. V kláštore pôsobili grécki i gruzínski mnísi, medzi ktorými panovala značná rivalita. Oba národy slúžili bohoslužby oddelene. Počet Gruzíncov však klesal a v roku 1356 grécky prvok natoľko prevýšil, že bolo ustanovené, že igemunom mohol byť len Grék a omše v hlavnom kostole (katolikone) sa začali slúžiť iba v gréčtine. V 14. storočí bol vyplienený Katalánskou kompániou. Dnes je kláštor tretí v hierarchickom poradí medzi athoskými kláštormi. Kláštorná knižnica obsahuje vyše 20 000 kníh, listín, či zvitkov v gréčtine, gruzínčine, či latinčine, medzi nimi napríklad vzácny rukopis Barlaam a Joazaf. Nachádza sa tu obrovské množstvo umeleckých predmetov spojených s gruzínskou a byzantskou históriou (napr. ikona Panagia Portaitissa). Architektonicky vyniká najmä katolikon kláštora z rokov 980 – 983, ktorý patrí k najzachovalejším stavbám na polostrove.[1] V roku 1513 prešiel rekonštrukciou, ktorá odštartovala vznik viacerých vzácnych fresiek. Kláštor a katolikon je zasvätený Zosnutiu Bohorodičky, hlavný kláštorný sviatok sa preto slávi 15. augusta. K monastieru patrí tiež skit Jána Krstiteľa, 11 kathismát (menších kláštorných jednotiek) a 26 cél (kellia). Kláštoru tiež okrem katolikona prislúcha 16 ďalších kaplniek. V súčasnosti tvorí kláštornú komunitu zhruba 30 mníchov.[2][3][4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Iviron. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 229.
- ↑ Mount Athos Infos [online]. [Cit. 2020-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The administration of Mount Athos [online]. mouthathos.gr, 2016-03-11, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online. Archivované 2016-03-11 z originálu.
- ↑ IVERON MONASTERY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1025 – 1026. (po anglicky)
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- MÜLLER, Andreas. Hora Athos : dějiny mnišské republiky. Preklad Vlastimil Drbal. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 155 s. (Pro Oriente; zv. 22.) ISBN 978-80-7465-058-1. S. 97 – 100.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monastier Iviron
