Monastier Iviron

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Monastier Iviron
(gr. Μονή Ιβήρων
gruz. ივერთა მონასტერი)
kláštorný komplex
Iviron Aug2006.jpg
Štát Grécko Grécko
autonómny mníšsky štát Mníšska republika Athos
Štýl byzantská architektúra
Založenie 972
Cirkev pravoslávna cirkev
Zasvätenie Zosnutie presvätej Bohorodičky
Kláštory na polostrove Athos
Kláštory na polostrove Athos
Wikimedia Commons: Iviron monastery
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Monastier Iviron (iné prepisy: Iveron, Ibérón, Iberon, Ibirón, Ibiron; pôv: gr. Μονή Ιβήρων, gruz. ივერთა მონასტერი, iverta monast’eri) je pravoslávny kláštor (presnejšie monastier) na polostrove Athos v Grécku. Na počiatkoch kláštornej histórie stáli gruzínski mnísi, svätý Ján Iberský (prvý igumen), jeho syn svätý Euthymios a gruzínsky generál Ján Tornikios. Kláštor vznikol na mieste staršieho monastiera v roku 972. Spočiatku pôsobil ako centrum gruzínskej vzdelanosti v Byzantskej ríši a boli v ňom prekladané početné diela z gréčtiny. V 11. storočí kláštor hostil celkovo okolo 300 mníchov a vlastnil viac pôdy, než hlavný kláštor Veľká Lavra. V kláštore pôsobili grécki i gruzínski mnísi, medzi ktorými panovala značná rivalita. Oba národy slúžili bohoslužby oddelene. Počet Gruzíncov však klesal a v roku 1356 grécky prvok natoľko prevýšil, že bolo ustanovené, že igemunom mohol byť len Grék a omše v hlavnom kostole (katolikone) sa začali slúžiť iba v gréčtine. V 14. storočí bol vyplienený Katalánskou kompániou. Dnes je kláštor tretí v hierarchickom poradí medzi athoskými kláštormi. Kláštorná knižnica obsahuje vyše 20 000 kníh, listín, či zvitkov v gréčtine, gruzínčine, či latinčine, medzi nimi napríklad vzácny rukopis Barlaam a Joazaf. Nachádza sa tu obrovské množstvo umeleckých predmetov spojených s gruzínskou a byzantskou históriou (napr. ikona Panagia Portaitissa). Architektonicky vyniká najmä katolikon kláštora z rokov 980 – 983, ktorý patrí k najzachovalejším stavbám na polostrove.[1] V roku 1513 prešiel rekonštrukciou, ktorá odštartovala vznik viacerých vzácnych fresiek. Kláštor a katolikon je zasvätený Zosnutiu Bohorodičky, hlavný kláštorný sviatok sa preto slávi 15. augusta. K monastieru patrí tiež skit Jána Krstiteľa, 11 kathismát (menších kláštorných jednotiek) a 26 cél (kellia). Kláštoru tiež okrem katolikona prislúcha 16 ďalších kaplniek. V súčasnosti tvorí kláštornú komunitu zhruba 30 mníchov.[2][3][4]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Iviron. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 229.
  2. Mount Athos Infos [online]. [Cit. 2020-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. The administration of Mount Athos [online]. mouthathos.gr, 2016-03-11, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  4. IVERON MONASTERY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1025 – 1026. (po anglicky)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • MÜLLER, Andreas. Hora Athos : dějiny mnišské republiky. Preklad Vlastimil Drbal. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 155 s. (Pro Oriente; zv. 22.) ISBN 978-80-7465-058-1. S. 97 – 100.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]