Monastier Ostrog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°40′30″S 19°01′49″V / 42,674928°S 19,030414°V / 42.674928; 19.030414
Monastier Ostrog
srb. Манастир ОстрогManastir Ostrog
srbský pravoslávny monastier
Monasterio de Ostrog, Montenegro, 2014-04-14, DD 11 2.jpg
Horný chrám Horného monastiera
Pôvod názvu: zo slovanského ostrog - opevnené miesto[1] alebo zo slova ostrý[2]
Štát Čierna Hora Čierna Hora
Opština Danilovgrad
Blízke sídlo Dabojevići
 - výška 800 – 900 m n. m.
 - súradnice 42°40′30″S 19°01′49″V / 42,674928°S 19,030414°V / 42.674928; 19.030414
Zakladateľ Vasilije Ostroški (svätý Bazil z Ostrogu)
Štýl postbyzantské umenie (fresky)
Materiál kameň, skala
Založenie 17. storočie
Vlastník Srbská pravoslávna cirkev
Cirkev pravoslávna cirkev
(Srbská pravoslávna cirkev)
Poloha monastiera na mape Čiernej Hory.
RedHut.svg
Poloha monastiera na mape Čiernej Hory.
Wikimedia Commons: Ostrog Monastery
Webová stránka: [url
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Monastier Ostrog alebo Kláštor Ostrog (srb. Манастир ОстрогManastir Ostrog) je pravoslávny monastier Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore nachádzajúci sa medzi mestami Danilovgrad a Nikšić. Je najvýznamnejším pútnickým miestom v Čiernej Hore, a je navštevovaný kresťanmi i moslimami.[3][4] Oficiálne bol založený v 17. storočí metropolitom Vasilijom Ostroškým (svätý Bazil z Ostrogu), no je pravdepodobné, že tu mnísi sídlili už skôr. Dnešnú podobu získal po rekonštrukcii v 20. storočí. Kláštorný komplex sa skladá z dvoch častí - vyššie položeného Horného kláštora a väčšieho, nižšie položeného Dolného kláštora. Horný monastier je sčasti vytesaný do hory vypínajúcej sa nad bjelopavlićským údolím rieky Zety. Obsahuje dva chrámy (prvý chrám je zasvätený Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu, druhý Svätému Krížu). Okrem relikvií miestneho patróna svätého Vasilija Ostroškého sa v monastieri nachádza niekoľko fresiek od srbského umelca Zografa Radula. Dolný monastier leží na svahoch pohoria asi tri kilometre od Horného kláštora. Je väčší a zoskupený okolo Chrámu Najsvätej Trojice. Nachádza sa v ňom aj moderný konak poskytujúci ubytovanie pre turistov a nový kostol zasvätený mučeníkovi Stankovi. K obom kláštorom sa dá dostať peši aj autom.[3][1][4]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Horný monastier
Mozaika zobrazujúca smrť svätého Vasilija Ostroškého

Oblasť Ostrogu bola osídlená už v antike, v stredoveku meno Ostrog nieslo neďaleké dnes už neexistujúce opevnené mesto (pevnosť), ktoré zaniklo zrejme koncom 15. storočia v období príchodu Osmanov (zrejme zrúcanina mesta Gradac).[5]

Horný kláštor založil v roku v 60. rokoch 17. storočia hercegovinský zachlumský biskup Vasilije Ostroški (Svätý Bazil z Ostrogu, Vasilije Jovanović), ktorý v ňom v roku 1671 zomrel. Pôvodne sa mal kláštor nachádzať nad dedinou Zagorak, no podľa legendy mal Bazil pod vplyvom mystického zážitku rozhodnúť o jeho premiestnení k útesu, kde v jaskyniach založil Kostol predstavenia Najsvätejšej Matky Božej, kaplnku a obývacie priestory.[6] Mníšska komunita na čele s pustovníkom Izaiášom z Onogošta však v ostrogských jaskyniach zrejme pôsobila už pred tým.[1][7]

Kostol svätého Kríža bol dostavaný v roku 1675. Jeho zakladateľom bol Bazilov súčasník, opát a pustovník Izaiáš z Onogošta.[8] V roku 1667 boli v jaskynné časti kláštora vyzdobené freskami od srbského majstra Zografom Radulom, neskôr pridal ďalšie maľby Zograf Jovan. Vychádzajú z východnej byzantskej umeleckej tradície. Fresky sú pomerne zachované, zobrazujú témy veľkých kresťanských sviatkov, kresťanských svätcov (Ján Zlatoústy, Bazil Veľký, svätý Sáva a i.), ale i starozákonné postavy Árona, Môjžiša, Samuela, či Jeremiáša.[9] Kláštor bol v 18. storočí viackrát napadnutý a vyplienený Turkami, mníchom sa však pravidelne podarilo odniesť relikvie miestneho patróna do bezpečia. Od roku 1878 bol kláštor dočasne sídlom biskupa novozriadenej zachlumsko-rašskej diecézy.[10] V roku 1881 bol kláštor s podporou čiernohorského kniežaťa Nikolu I. renovovaný.[1]

V roku 1923 vypukol v Hornom kláštore obrovský požiar pri ktorom bol zdevastovaný takmer celý kláštor, Kostol predstavenia Najsvätejšej Matky Božej však zostal zachovaný. V rokoch 1923 – 1926 prebehla rekonštrukcia monastiera podľa projektu ruského architekta Vladimíra Sukurenka a monastier získal svoj súčasný vzhľad. Renováciu kláštora podporil aj kráľ Alexander, ktorý ho v septembri 1925 navštívil. Počas druhej svetovej vojny kláštor počas svojho úteku z krajiny v apríli 1941 navštívil kráľ Peter II. Karadjordjevič, ktorý monastieru zveril ochranu viacerých štátnych pokladov,[11] vrátane troch vzácnych relikvií (pravú ruku Jána Krstiteľa, časť Svätého Kríža a ikonu Matky Božej Filermos). Relikvie v kláštore ostali až do roku 1952, keď boli za Titovho režimu z kláštora nedobrovoľne odnesené a umiestnené v múzeu. 21. apríla 1941 bol v Ostrogu Nemcami zatknutý patriarcha Gavrilo Dožić, ktorý prišiel do kláštora spolu s Petrom II. a ktorý sa rozhodol v krajine zostať.[1]

Dátum vzniku Dolného kláštora nie je presne známy. Podľa legendy sa na mieste jeho súčasnej polohy nachádzala obec, v ktorej svätý Bazil postavil malý domček na spracovanie pšenice a bývanie mladých mníchov.[6] Už v tomto období stál neďaleko Kostol svätého Juraja, ktorý bol podľa cirkevnej tradície postavený už v dobe srbského kráľa Štefana Uroša II. Milutina Nemanjića. Počas tureckej éry bol niekoľkokrát zbúraný a znovu prestavaný. V roku 1770 bol výrazne poškodený[9] a definitívne sa zrútil kvôli zosuvu pôdy v roku 1895. Dodnes existujú vedľa starého kláštorného cintorína pozostatky jeho múrov. Nový kláštorný kostol bol zasvätený Najsvätejšej Trojici a bol postavený v roku 1820 archimandritom Josifom Pavićevićom z Ostrogu. V roku 2004 bol na náhornej plošine nad dolným kláštorom vystavaný nový kostol zasvätený miestnemu mučeníkovi Stankovi, ktorý bol v mladom veku popravený Turkami. V chráme sú uložené aj pozostatky plukovníka Baja Stanišića a 25 četnikov, ktorí v októbri 1943 v kláštore zahynuli počas boja s komunistickými partizánmi.[1]

V roku 1995 bol kláštorom pri meste Nikšić založený Skit Jovan Do. Hlavný kostol zasvätený Jánovi Krstiteľovi bol vysvätený v roku 2000, okrem neho k pustovni prislúchajú aj dve menšie kaplnky.[8][12] V rokoch 2013 – 2014 kláštor prešiel čiastočnou rekonštrukciou.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Манастир Острог. Историја манастира [online]. [Cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  2. Историја манастир. Манастир Острог [online]. manastirostrog.com, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  3. a b LONGLEY; GUIDES, Rough. The Rough Guide to Montenegro. [s.l.] : Rough Guides UK, 2009-04-01. Dostupné online. ISBN 978-1-84836-204-8. S. 129 – 130. (po anglicky)
  4. a b Klášter Ostrog - Černá Hora [online]. www.adrialine.me, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  5. Istorija oblasti Ostroga [online]. 2015-03-30, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. (po srbsky)
  6. a b Ostrog Monastery. Construction [online]. www.visit-montenegro.com, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  7. Острог - монастырь в Черногории и главный храм страны [online]. olimpus.me, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  8. a b TASIĆ, Jelena. Vitezda Svetog Vasilija [online]. Dnevni list Danas, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. (po srbsky)
  9. a b Ostrog Monastery. Cultural Heritage [online]. www.visit-montenegro.com, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.
  10. VLČEK, Vácslav; ŠUBERT, František Adolf. Osvěta. [s.l.] : J. Otto, 1894. Dostupné online. S. 221. (po česky)
  11. GRŽINIĆ, Marina; STOJNIĆ, Aneta; ŠUVAKOVIĆ, Miško. Regimes of Invisibility in Contemporary Art, Theory and Culture: Image, Racialization, History. [s.l.] : Springer, 2017-09-04. ISBN 978-3-319-55173-9. S. 163. (po anglicky)
  12. ВУКИЋЕВИЋ, Р.. Монашки дом из Јован дола [online]. Politika Online, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KRESTEN, Proteus Val Re. Ostrog Monastery. [s.l.] : Volutpress, 2011. ISBN 978-613-7-98330-0. S. 140. (po anglicky)
  • NIKČEVIĆ, Radomir; NIKČEVIĆ, Vesna. The Mystery of the Wonder-Worker of Ostrog. [s.l.] : Svetigora, 2003. 293 s. ISBN 978-86-7660-005-2. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]