Monastier Studios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 40°59′46″S 28°55′43″V / 40,996111°S 28,928611°V / 40.996111; 28.928611
Monastier Studios
Monastier Studion
monastier v Konštantínopole
One of the exterior facades of the St. John Stoudios (Imrahor) Monastery.jpg
Zvyšky kláštorného chrámu v roku 2007. Kostol je najstarším dnes stojacim byzantským chrámom v meste.[1]
Pôvod názvu: podľa zakladateľa Ióanna Studia[2]
Štát Turecko Turecko
Štvrť Psamatheia (Samatya)
Dištrikt Fatih
Mesto Istanbul (Konštantínopol)
Súradnice 40°59′46″S 28°55′43″V / 40,996111°S 28,928611°V / 40.996111; 28.928611
Štýl byzantské umenie
byzantská architektúra
Materiál kameň, tehla
Založenie 454[3]
Výstavba okolo 450[1]
Cirkev pravoslávna cirkev
neskôr islam
Zasvätenie Ján Krstiteľ
Poloha monastiera na mape Turecka.
RedHut.svg
Poloha monastiera na mape Turecka.
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Monastier Studios (iné názvy pozri nižšie) bol jedným z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole (dnešný Istanbul). Nachádzal sa neďaleko Zlatej brány vo štvrti Psalmateia (dnešná Samatya). Kláštor bol založený Ióannom Studiom v polovici 5. storočia. Zasvätený bol Jánovi Krstiteľovi. Fungoval ako koinobion a žilo v ňom niekoľko stoviek mníchov. Patril k najbohatším kláštorom v Byzantskej ríši a patrili mu viaceré podriadené jednotky metochiony. Významnú úlohu zohral počas sporov o obrazoborectvo, ale aj v iných sporoch (spor o tetragamiu, moechianská aféra a iné). Studitskí mnísi spravidla zastávali radikálne (zelótske) krídlo sporov. Slúžil tiež ako miesto exilu niekoľkých byzantských osobností, vrátane cisárov.[2] Kláštorná bazilika je najstarším dnes stojacim chrámom v Istanbule.[1]

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • monastier/kláštor Studios[4][5][2], iný prepis Stoudios[3]
  • monastier/kláštor Studion[6][7][8][9], iný prepis Stoudion[10]
  • Studijský kláštor[11][12], Studijský monastier[13]
  • studitský kláštor[14][15], Studitský monastier[16]
  • lat. Studium[17]
  • starogr. Μονή του Αγίου Ιωάννη του Προδρόμου εν τοις ΣτουδίουMoné tou Hagiou Ióanné tou Prodromou en tois Stoudiou, iný prepis: Moni tou Hagiou Ióanni tou Prodromou en tois Stoudiou, poprípade v tvare - των Στουδίου (-tón Stoudiou)[1]; v preklade: Kláštor svätého Jána Predchodcu[3] (v Studione); skrátene starogr. Μονή ΣτουδίουMoné Stoudiou, iný prepis: Moni Stoudiou
  • kláštorná bazilika ako turecká mešita: tur. İmrahor Camii[1], po slovensky: Imrakhor-Džanei[9] pre camii (mešita/modlitebňa) sa používajú aj slovenské tvary džámí, djami, džámija[18]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštor ako pozadie iluminácie v Menológiu Bazila II.

Monastier vznikol v polovici 5. storočia vďaka podpore patricija/konzula[3] Ióanna Studia. Podľa značiek na objavených tehlách výstavba započala v roku 450.[1] Prvými obyvateľmi boli tzv. akometoi, nespiaci mnísi, ktorí sa striedavo modlievali 24 hodín denne.[3]Veľký význam získal monastier v období obrazoborectva, keď sa miestni mnísi postavili zásadne na stranu ikonodulov. Na ich čele stál igumen Theodor Studita. Známe je studitské kláštorné typikon (Väčší a Menší katechésis) z tohto obdobia, ktoré poskytuje vzácne údaje o tom, ako fungovala kláštorná komunita v stredoveku. Kláštoru podliehali rozsiahle pozemky, záhrady, mlyny, vinice a veľké množstvo dobytka. Časť bola spravovaná nižšími kláštornými jednotkami metochionmi. V 9. storočí sa stal kláštor centrom kultúry v Byzancii. V miestom skriptóriu boli opisované rozličné knihy, na rozdiel od iných byzantských kláštorov aj necirkevné texty.[19] Významná bola hymnografická činnosť.[1][2]

Plán Chrámu Monastiera Jána Predchodcu v Studione

Kláštor bol nezávislý od cisárov aj konštantínopolských patriarchov a miestni mnísi sa neváhali postaviť proti ich cirkevnej politike. To sa prejavilo napríklad v ich odpore proti zmierlivému riešeniu moechianskej aféry, ktoré navrhol patriarcha Tarasios. Mnísi boli dokonca vyhnaní a i keď sa mohli znovu vrátiť, neskôr boli znovu vyhnaní za patriarchu Metoda I. Tento raz bolo dôvodom ich nesúhlasné stanovisko proti zmierlivej politike voči obrazoborcom po roku 843.[1][2][20]

Kresba monastiera z 19. storočia (t.j. vzhľad pred zemetrasením)

Po spore o tetragamiu Leva VI. sa vzťahy cisára a patriarchov s kláštorom zlepšili a zo Studionu povstalo viacero významných úradníkov a patriarchov (napr. Alexios I. Studites). V 11. storočí hľadalo v kláštore úkryt viacero neúspešných povstalcov a zvrhnutých cisárov (v roku 1042 Michal V., neskôr Izák I. či Michal VII.). V kláštore sa rozvíjalo aj mníšske liturgické typikon, ktoré reflektovalo palestínske tradície. Rozšírilo a začalo platiť vo viacerých kláštoroch v ríši (napr. aj na hore Athos).[1][2][21]

V období vlády Komnénovcov vplyv monastiera upadol a privilegované postavenie v Konštantínopole získal Kláštor Krista Pantokratora. Počas IV. križiackej výpravy a latinskej okupácie prišiel o statky a bol poškodený. Význam kláštora opätovne vzrástol za vlády Palaiologovcov, keď znovu patril medzi popredné inštitúcie v meste. V roku 1293 prebehli rekonštrukčné práce.[1][2] Niekoľko desaťročí pred zánikom Byzantskej ríše v kláštore existovala významná škola na ktorej pôsobil napr. Iósef Bryennios a študoval napr. Markos Eugenikos.[19]

Po páde Konštantínopola do rúk Osmanom bola budova kláštorného kostola premenená na mešitu. Podiel na tom mal mirahur (správca stajní) Bajazida II. Z názvu jeho funkcie vznikol aj turecký názov mešity İmrahor. V osmanskom období prešla budova niekoľkými zmenami. V roku 1894 chrám postihlo zemetrasenie. V rokoch 1907 – 1909 na mieste pracoval ruský archeologický tím.[22]

Kláštorná bazilika[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér kláštornej baziliky

Kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi je trojloďová bazilika z 5. storočia. Predchádzalo jej átrium so stĺporadím a vstup tvoril nartex. Loď bola lemovaná stĺpmi so zeleného mramoru. Galérie boli postavené na stĺpoch s iónskymi hlavicami. Loď uzatvárala apsida so synthrononom. Z vonku má apsida polygonálny tvar. V chráme sa našlo viacero sochárskych dekorácií vrátane reliéfov (napr. Vstup Krista do Jeruzalema).[1] Pod apsidou bola odkrytá krížová krypta, v ktorej sa kedysi pravdepodobne nachádzali relikvie. Na začiatku 20. storočia bola počas výskumov zaznamenaná malá kaplnka pravdepodobne z obdobia neskorej byzantskej éry. Medzičasom však budova zanikla. Juhovýchodne od budovy sa nachádzala cisterna z 5. storočia, ktorá bola v roku 1970 poškodená požiarom.[22]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k STOUDIOS MONASTERY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1960 – 1961. (po anglicky)
  2. a b c d e f g Studios In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 452.
  3. a b c d e Slavica Slovaca. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2005. Dostupné online. S. 46, 53.
  4. Hudobný archív. Martin : Matica slovenská, 1981. Dostupné online. S. 40.
  5. Slavica Slovaca. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2008. S. 29, 44.
  6. FERKO, Milan. Svätopluk a Metod: oheň života, oheň skazy. [s.l.] : Slovenský spisovateľ, 1985. S. 253.
  7. FERKO, Milan. Staré povesti slovenské. Bratislava : Mladé letá, 1993. ISBN 978-80-06-00529-8. S. 118.
  8. RATKOŠ, Peter. Slovensko v dobe veľkomoravskej. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. ISBN 978-80-85174-91-5.
  9. a b DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. ISBN 978-80-8061-373-0. S. 80.
  10. HAVLÍKOVÁ, Lubomíra. Soumrak Konstantinopole z pohledu španělského vyslance a cestovatele (Itinerarium, descriptio nebo ekfrasis?) In: Byzantinoslovaca IV. 1. vyd. Bratislava : Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK v Bratislave, 2012. ISBN 9788081270703. S. 33.
  11. Slovenský národopis: časopis Slovenskej akadémie vied. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. Dostupné online. S. 236.
  12. Literárnomúzejný letopis. Martin : Matica slovenská, 1976. Dostupné online. S. 27.
  13. Zmena. Bratislava : Vydávajú študenti žurnalistiky FF UK Bratislava v spolupráci s Československým koordinačným štrajkovým výborom, 2002. Dostupné online.
  14. Slovenská kresťanská a svetská kultúra. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2001. Dostupné online. S. 218.
  15. ŠPETKO, Jozef. Knižná kultúra a písmo. Martin : Matica slovenská, 1968. Dostupné online. S. 260.
  16. Zmena. Bratislava : Vydávajú študenti žurnalistiky FF UK Bratislava v spolupráci s Československým koordinačným štrajkovým výborom, 2003. Dostupné online. S. 30.
  17. Studion In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  18. džámí, djami, džámija In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  19. a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 50, 313.
  20. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 137.
  21. STOUDITE TYPIKA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1961. (po anglicky)
  22. a b Stoudios Monastery [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]