Monazit
- Nezamieňať s termínom monzonit, čo je magmatická intruzívna hornina.
| Monazit | |
| (Ce,La,Nd,Sm,Gd,Th)PO4 | |
-164025.jpg) monazit-(Ce) | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Johann Friedrich August Breithaupt (1829) |
| Pôvod názvu | Grécke slovo μουάζω monazeis (osamotený) odkazujúc na jeho vzácnosť na prvých lokalitách, kde bol nájdený. |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA symbol | Mnz |
| IMA status | prijatý |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | monoklinická |
| Bodová grupa | 2/m |
| Priestorová grupa | P21/n |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Farba(y) | oranžová, fialová, červenohnedá, hnedá, svetložltá, ružová, modrá, zelená, šedá |
| Vryp | biely |
| Lesk | voskový, sklený, diamantový |
| Tvrdosť (Mohs) | 5 – 5,5 |
| Štiepateľnosť | výrazná podľa [100] slabá podľa [010] |
| Lom | lastúrnatý až nerovný |
| Iné | |
| Magnetizmus | paramagnetický |
| Rádioaktivita | rádioaktívny, ak obsahuje Th a U |
| Zoznam minerálov Monazit na Commons | |
Monazit (symbol Mnz) je skupina minerálov, bezvodých fosforečnanov a arzeničnanov vzácnych zemín (lantanoidy + ytrium), ktorá patrí do superskupiny monazitu. Všeobecný chemický vzorec je ABX4, kde A = REE (dominantný Ce3+, tiež La3+, Nd3+, Sm3+, Gd3+), menej ostatné katióny Ca2+, Pb2+, Bi3+, Th4+ a U4+, a B = P5+ (dominantný), tiež As5+, v špecifických prípadoch Si4+, Cr6+ a zriedkavo V5+. Kryštalografická pozícia X obsahuje anióny: dominantne O2- (menej F-, OH-, S2-), [Cl-].[1]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Monazit je hojný akcesorický minerál magmatických hlbinných hornín, najmä granitoidov, charnokitov, syenitov a granitových (žulových) pegmatitov a aplitov. Je stabilný pri rôznych tlakoch, vrátane ultra-vysokotlakových diamantonosných metamorfitov. Je hojný v metamorfovaných (premenených) kryštalických bridliciach, rulách, migmatitoch a tiež v hydrotermálnych systémoch, na žilách s Sn-W mineralizáciou s greisenmi. Zriedkavo sa vyskytuje ako autigénny a klastický minerál v sedimentoch. Bol tiež opísaný z extraterestriálnych lunárnych hornín a marťanských meteoritov. Najväčšie akumulácie a ložiská sú v aluviálnych náplavoch.[1][2]
Koncové členy monazitovej skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]V skupine monazitu sa názvy jednotlivých koncových členov tvoria v zmysle tzv. Levinsonových pravidiel pre REE minerály[3][4], kde sa dominantný REE katión zapisuje ako prípona (angl. suffix). Skupina monazitu zahŕňa najrozšírenejší monazit-(Ce) s chemickým vzorcom CePO4. Ďalšie fosfátové koncové členy sú zriedkavejšie: monazit-(La) LaPO4, monazit-(Nd) NdPO4, monazit-(Sm) SmPO4 a vzácny monazit-(Gd) GdPO4. Cheralit, Ca0.5Th0.5PO4 je minerál zo skupiny monazitu, kde namiesto REE3+ sú prítomné katióny Ca2+ a Th4+ na delenej pozícii. Okrem fosforečnanov (fosfátov) sú v monazitovej skupine definované aj arzeničnany (arzenáty): gasparit-(Ce) CeAsO4, gasparit-(La) LaAsO4 a roosveltit BiAsO4. Kremičitan (silikát) huttonit ThSiO4 a chróman krokoit PbCrO4 nie sú súčasťou monazitovej skupiny, ale sú tzv. nezaradené členy monazitovej superskupiny.[1][5]
Kryštálová štruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Kryštálová štruktúra trojmocných La, Ce, Pr a Nd fosfátov bola určená pomocou Röntgenovej difrakcie v roku 1944 pre projekt Manhattan. Monazit kryštalizuje v monoklinickej symetrii, priestorová grupa P21/n (14) a Z = 4. Monazitová štruktúra (Obr. 1) pozostáva z katiónov na kryštalografickej pozícii A koordinovaných 9 kyslíkmi vytvárajúcimi polyéder AX9, ktoré sú navzájom prepojené izolovanými deformovanými tetraédrami BX4. Tieto dva druhy koordinačných polyédrov vytvárajú reťazce zdieľajúce hrany atómov X pozdĺž osi c a atóm X je koordinovaný k jednému atómu B a dvom atómom A.[1][6][7]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Monazit je vyhľadávanou rudou vzácnych zemín REE, najmä Ce, Nd a La a tiež Th. Bežne sa vyskytuje na rozsypových ložiskách. India, Madagaskar a Južná Afrika majú veľké ložiská monazitových pieskov. Monazity, spolu so zirkónom, patria medzi najštudovanejšie minerály v geovedách, keďže predstavujú dôležitý petrogenetický indikátor a vďaka obsahom aktinoidov (Th a U), aj geochronologický nástroj izotopového a chemického datovania.[1][2]Monazitová keramika (fosforečnanová keramika na báze LnPO4) sa považuje za jeden z najperspektívnejších materiálov na dlhodobú stabilizáciu a fixáciu rádioaktívneho odpadu. Vďaka svojej vysokej chemickej odolnosti a schopnosti viazať aktinoidy (ako plutónium či urán) do svojej kryštalickej štruktúry ponúka bezpečnejšiu alternatívu k tradičnému borosilikátovému sklu.[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 UHER, Pavel; HATERT, Frédéric; ONDREJKA, Martin. Nomenclature of the monazite supergroup minerals. Mineralogical Magazine, 2025-11-19, s. 1–39. Dostupné online [cit. 2026-02-21]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/mgm.2025.10178. (po anglicky)
- 1 2 Monazite Group [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-02-21]. Dostupné online.
- ↑ LEVINSON, A.A.. A system of nomenclature for rare-earth minerals [online]. American Mineralogist (1966), www.minsocam.org, 1966, [cit. 2026-02-23]. S. 51 (1-2): 152–158.. Dostupné online.
- ↑ BAYLISS, P. AND LEVINSON, A.A.. A system of nomenclature for rare-earth mineral species: Revision and extension. [online]. American Mineralogist, 73, 422–423, www.mindat.org, 1988, [cit. 2026-02-23]. Dostupné online. Archivované z originálu.
- ↑ Monazite Supergroup [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-02-21]. Dostupné online.
- ↑ CLAVIER, Nicolas; PODOR, Renaud; DACHEUX, Nicolas. Crystal chemistry of the monazite structure. Journal of the European Ceramic Society, 2011-06-01, roč. 31, čís. 6, s. 941–976. Dostupné online [cit. 2026-02-21]. ISSN 0955-2219. DOI: 10.1016/j.jeurceramsoc.2010.12.019.
- ↑ NI, Yunxiang; HUGHES, John M.; MARIANO, Anthony N.. Crystal chemistry of the monazite and xenotime structures. American Mineralogist, 1995-02-01, roč. 80, čís. 1-2, s. 21–26. Dostupné online [cit. 2026-02-21]. ISSN 0003-004X. DOI: 10.2138/am-1995-1-203. (po anglicky)
- ↑ LENDER, Theresa Charlotte. Monazite-type ceramics for the immobilisation of actinides : structural flexibility and radiation tolerance [online]. 2024, [cit. 2026-02-21]. Dostupné online. DOI:10.18154/RWTH-2024-10194 (po anglicky)
