Monodráma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Monodráma je dramatický žáner pre jedného herca, ktorý môže hrať jednu alebo aj viac postáv; je jednou z foriem divadla jedného herca.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Monodráma sa objavovala už v antickej dráme, kde bola významnou súčasťou starogréckeho divadla. Výrazný rozmach monodráma zaznamenala v Anglicku počas viktoriánskej éry, kedy sa po prvýkrát etablovala ako žáner. V opera sa monodráma pôvodne objavovala vo forme melodrámy. Prvky monodrámy implantovali do svojich vystúpení aj mnohí moderní umelci, najmä performanceri (napr. Laurie Andersonová)

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Základným špecifikom divadla jedného herca je samotný herec. Jeho existencia na javisku, vystupovanie i charizma jednoznačne ovplyvňuje celkový výsledok i všetky ostatné prvky inscenácie. Ako poznamenáva J. Grossman, divadlo jedného herca nadväzuje na „tradíciu monológu ako postupu výsostne dramatického a divadelného, prastarého a vždy a v najrôznejších poetikách odskúšaného.“[1] Podstatou monodrámy je teda monológ, „rozhovor, ktorý vedie postava sama so sebou.“[2] V skutočnosti však monodráma nie je iba samotný monológ, ale tento má v sebe aj konflikt dialógu, v rámci ktorého partnerom herca na javisku sa stáva divák.

Divadlo jedného herca si vyžaduje osobitý spôsob herectva – úprimný, bez pretvárky. Aj keď tento typ divadla pripúšťa istú mieru štylizácie, nadviazanie kontaktu s divákom musí byť autentické. Účinkovanie samotného herca na scéne kladie na neho oveľa vyššie nároky – stránke psychickej i fyzickej. Je to pohyb na hrane, kedy každé zle zvolené slovo, neadekvátna intonácia či nepatričný pohyb môžu nenávratne zrušiť kúzlo okamihu. Dôležitú úlohu v monodráme spĺňa rekvizita – tá môže byť personifikáciou, pomáha hercovi konať, prostredníctvom nej môže herec vyjadriť vzťah k inej (neprítomnej) osobe. Keďže tento spôsob divadla má oveľa menšiu možnosť využívať technické alebo výtvarné efekty, do popredia sa dostávajú téma a obsah.[3]

Špecifickosť a sila divadla jedného herca tkvie predovšetkým v téme, v obsahu. Keďže tento spôsob divadla má oveľa menšiu možnosť využívania technických či výtvarných efektov, téma a obsah sa dostávajú do popredia. „Alfou i omegou naozaj zaujímavej monodrámy je text.... Text musí priniesť veľkú dramatickú situáciu, ktorá jednak umožní divákovi rýchlo prijať konvenciu divadla jedného herca a ktorá má sama v sebe obsiahnutú nutnosť konania. To, že postava monodrámy by mala mať osud s veľkým mravným konfliktom a jej téma by mala rezonovať s divákovou každodennou skúsenosťou, považujem za samozrejmé.“ (R. Růžička) [4]

Dĺžka inscenácie je obvykle výrazne kratšia oproti iným divadelným hrám a zvyčajne pozostáva z jediného dejstva.

Výber z významných svetových monodrám[upraviť | upraviť zdroj]

Výber z realizovaných monodrám na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GROSSMAN, Jan. Poznámky k monodramatu. Praha : SČDU, 1989. S. 39. (po česky)
  2. PAVIS, Patrice. Divadelný slovník. Bratislava : Divadelný ústav, 2004. ISBN 8088987245.
  3. ŠIMOVÁ, Zuzana. Divadlo jedného herca [online]. Ostium 4/2013. Dostupné online.
  4. RŮŽIČKA, Rudolf. Dopis. Praha : SČDU, 1989. S. 70. (po česky)