Montessoriovská škola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trieda v Montessoriovskej škole

Montessoriovská škola (montessori pedagogika) je alternatívny výchovne vzdelávací program, ktorý postupuje podľa zásad navrhnutých lekárkou a pedagogičkou talianskeho pôvodu Mariou Montessoriovou (1870 - 1952) na začiatku 20. storočia.

Pedagogika typu Montessori je zameraná na podporu dieťaťa pri rozvíjaní jeho poznatkov a zručností.[1] Dieťa je považované za osobnosť od prírody dobrú, ktorá by mala byť vo svojej činnosti dospelými podporovaná. Aktivity dieťa vykonáva pre uspokojenie seba samého, nie vyučujúceho. Samotné učenie by potom malo prebiehať bez zbytočného stresu a ďalších prejavov s negatívnym dopadom na psychiku dieťaťa.[2]

Počiatky Montessori pedagogiky možno datovať na 6. januára 1907, kedy Maria Montessoriová otvorila Dom detí (Casa dei Bambini), škôlku určenú pre päťdesiat sociálne slabých detí od troch do šiestich rokov. Prvý Dom bol vybavený stroho a prvé pomôcky boli vyrobené v zariadení pre mentálne retardovaných, kde Montessoriová predtým pracovala. Primárnou snahou Domu bolo odstránenie vzdelávacích a výchovných problémov.[3]

Výučbové princípy v Montessoriovskej škole[upraviť | upraviť zdroj]

Montessoriová svoju výučbu založila na tvrdení, že "Ľudská osobnosť, nie výchovná metóda sa musí brať do úvahy".[4] Dieťa by malo byť rešpektované a považované za samostatne vyvíjajúcu sa bytosť. Na učiteľa nenahliadajú ako na autoritu, ale ako na rovnocenného partnera, ktorého hlavnou úlohou je snaha vytvoriť vhodné prostredie pre učenie žiaka.[1]

Výučba v Montessoriovskej škole sa riadi niekoľkými zásadami, medzi ktoré patria:

  • Podpora činnosti dieťaťa
  • Nenapomínanie, absencia trestov
  • Neautoritatívny, nenátlakový prístup
  • Učiteľ ako facilitátor, sprievodca dieťaťa
  • Použitie materiálov a pomôcok s ohľadom na vek a psychický vývoj dieťaťa
  • Primerané použitie uznania, snaha o nevybudovanie závislosti dieťaťa na pochvalách
  • Posilnenie zdravého sebavedomia a sebadôvery dieťaťa, podpora jeho bezpečia
  • Princíp tzv. Delenej zodpovednosti (dieťaťu je poskytovaná sloboda iba v tých prípadoch, keď je schopné s ňou adekvátne naložiť)
  • Dieťa aktívne prispieva ku konštrukcii svojho vzdelania
  • Možnosť voľby materiálov a pracovného miesta
  • „Pripravené prostredie“ berúce do úvahy vývoj žiakov a ich schopnosti
  • Chápanie chýb ako nutnosti hlbšieho precvičenia učiva[1][2][5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KORCOVÁ, Kateřina. Role učitele ve škole Montessori. Studia Paedagogica [online]. 2007, roč. 55, č. 12 [cit. 2014-12-05]. Dostupné z: http://www.phil.muni.cz/journals/index.php/studia-paedagogica/article/view/447/603
  2. a b KASPER, Tomáš a Dana KASPEROVÁ. Dějiny pedagogiky. Vyd. 1. Praha: Grada, 2008, s. 139. Pedagogika (Grada). ISBN 9788024724294.
  3. MONTESSORI, Maria. Tajuplné dětství. Vyd. 2., V Tritonu 1. Praha: Triton, 2012, s. 71-74. ISBN 9788073873820.
  4. Maria Montessori. In: Společnost Montessori, o.s. [online]. 1999, 2013 [cit. 2014-12-05]. Dostupné z: http://www.montessoricr.cz/maria-montessori/
  5. TORRENCE, M., 2012. Montessori Education: An Idea Whose Time has Come?. Montessori Life, Summer, roč. 24, č. 2, s. 18-23. ProQuest Central. ISSN 10540040.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]