Morava (región)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Morava
Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. do 21. storočia)
Znak markgrófa a markgrófstva (do 1915), t. j. Moravy (od 13. do 21. storočia)[1][2][3][4]
Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918)
Znak markgrófa a markgrófstva (1915 – 1918)[5][6]
Morava po roce 1920 na mapě Česka.png
Morava (zelenou) a Moravské enklávy v Sliezsku (červenou) na mape Českej republiky
Základné informácie
Rozloha k roku 1928
(bez Moravských enkláv v Sliezsku)
22 348,87 km²[7]
Počet obyvateľov približne 4 000 000[8]
Úradný jazyk čeština
Národnostné zloženie Česi, Moravania, Slováci a i.
Náboženstvo kresťanstvo a i.
Najvyšší bod Praděd (1 492 m n. m.)
Najnižší bod Sútok Moravy a Dyje (148 m n. m.)
Bývalé hlavné mestá Brno, Olomouc
Časové pásmo UTC +1 / UTC +2 (letný čas)
Historická vlajka Moravy[9][10]
Historická vlajka Moravy (2. pol. 19. storočia)
Znojmo, kedysi jedno z najvýznamnejších mocenských sídel Moravy

Morava (lat. Moravia, nem. Mähren, poľ. Morawy) je jednou z historických krajín Česka. Za metropolu Moravy sa považuje Brno, ktoré toto postavenie preberalo v roku 1782 od Olomouca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Českej republiky, historicky k nej však patrí aj osada U Sabotů (od septembra 1998 premenovaná na Místní část Šance) patriaca od 25. júla 1997 k Slovensku a niekoľko enkláv v Sliezsku. Od roku 2000 je územie Moravy rozdelené medzi Juhomoravský, Moravsko-sliezsky, Olomoucký a Zlínsky kraj, no čiastočne i Vysočinu, Juhočeský a Pardubický kraj.

S Moravou hraničia na západe Čechy (347 km), na juhu rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko, na juhovýchode Trnavský kraj na Slovensku, na východe Trenčiansky kraj, na severovýchode Žilinský kraj a České Sliezsko, na severe tiež České Sliezsko a na severozápade poľské Sliezsko, konkrétne Kladsko, dnes okres Kladsko (powiat Kłodzki), ktorý je súčasťou Dolnosliezskeho vojvodstva (20 km).

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch Moravy tvoria pahorkatiny, vrchoviny a nie veľmi vysoké pohoria. Najvyššie hory sa nachádzajú na severe (Hrubý Jeseník, Králický Sněžník a Moravsko-sliezske Beskydy), vrchoviny na západe (Českomoravská vrchovina), severe (Nízky Jeseník) i východe (Biele Karpaty, Javorníky a Vsetínske vrchy). V centrálnej časti sa nachádzajú pahorkatiny Drahanská vrchovina, Oderské vrchy, Chřiby a Pavlovské vrchy. Južnú a strednú časť pokrývajú nížiny, tzv. úvaly: Hornomoravský úval, Dolnomoravský úval a Dyjsko-svratecký úval.

Hydrologicky patrí Morava do čiernomorského a baltského úmoria. Tepnou územia je 354 km dlhá rieka Morava, tečúca zo severu na juh, ktorá v najnižšom bode územia (148 m n. m.) na trojmedzí s Rakúskom a Slovenskom, priberá Dyje. Práve Dyje odvodňuje celú západnú a južnú časť Moravy a časť rakúskeho územia, stredozápad odvodňuje Jihlava, Svratka, Svitava a Haná a stredovýchod rieka Bečva. Severná časť, patriaca do povodia Odry, je odvodňovaná riekami Opava, Ostravice a Odra. Malé územie na východe odvodňuje Vlára, ktorá sa vlieva do Váhu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Moravanoch pochádza z letopisov kráľovstva Frankov z roku 822 v súvislosti s účasťou legati Marvanorum (vyslancov Moravanov) na franskom sneme vo Frankfurte.[11]. Najstarším historicky doloženým etnikom na území Moravy boli Kelti, vystriedaní na prelome letopočtu germánskými Kvádmi, ktorí si na časti územia vybudovali Marobudovu ríšu. V 6. storočí už celú oblasť obsadzujú Slovania, ktorých kmeň Moravanov osídlil stredný a dolný tok Moravy. V prvej polovici 7. storočia sa v oblasti nachádzalo centrum Samovej ríše, no už koncom 8. storočia na tomto území vzniklo mocné Moravské kniežatstvo.

Morava, dnes jedna z troch historických častí Česka, tvorila v minulosti centrum rozľahlej Veľkomoravskej ríše. Tá vznikla spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva v roku 833 a s Bulharskou ríšou a Kyjevskou Rusou patrila k prvým slovanských štátnym útvarom. Za panovania kniežaťa Rastislava (846 – 870) sa Morava s juhozápadným Slovenskom stala kolískou slovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanstva. Po zániku Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia sa územie dnešnej Moravy dostalo pod vplyv Čiech, kde vládli Přemyslovci. Od tej doby boli dejiny Moravy viac či menej ovplyvňované dianím v Českom kráľovstve. Názov zeme je odvodený od rieky Moravy („krajina okolo rieky Moravy“), ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom voda, močiar.[12]

Morava bola po väčšinu svojej histórie markgrófstvom, teda zemou v ktorej vládne markgróf. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola rozdelená na údelné kniežatstvá (partes),[13] ktoré ovládali Přemyslovci a ktoré na konci 12. storočia zjednotil Konrád II. Oto.[14] Štátoprávne postavenie Moravy ako súčasti přemyslovského štátu nebolo úplne jasné až do nástupu Karola IV., ktorý listinou zo 7. apríla 1348 stanovil lénne postavenie Moravy vo vzťahu k českému kráľovi.[15] Morava tak bola ako jedna z krajín českej koruny súčasťou Svätej rímskej ríše, Rakúskeho cisárstva a Rakúska-Uhorska.

Kultúrnou a duchovnou metropolou Moravy bol Olomouc, ktorý sa však v oblasti politickej delil od 14. storočia o moc s Brnom. Sídlom moravských markgrófov sa stal hrad Špilberk[16]. V roku 1573 bola v Olomouci založená univerzita, na dlhý čas jediná na území Moravy. V roku 1639 bol v Brne zriadený kráľovský tribunál, významný zemepánsky úrad s rozsiahlymi správnymi a súdnymi právomocami. Význam Olomouca výrazne oslabol po jeho dobytí švédskou armádou počas tridsaťročnej vojny, kedy sa na príkaz Ferdinanda III. v rokoch 16411642,[17] presunuli zasadania tribunálu (dovtedy striedavo zasadajúceho v oboch mestách) do Brna, čím sa fakticky stalo jediným hlavným mestom Moravy.[18]

V roku 1749 bol v Brne založený moravský súdny a politický senát, čo opäť podnietilo súperenie oboch miest o pozíciu metropoly. Dlhý spor ukončil až cisár Jozef II. v roku 1782, ktorý priznal Brnu nárok byť definitívnym hlavným mestom, čo potvrdila v roku 1849 aj Moravská zemská ústava.

Po zániku Rakúsko-Uhorska formálne zaniklo i markgrófstvo,[19] ale Morava zostala spätá s historicky blízkymi Čechami a Slovenskom v rámci Česko-Slovenska. Od roku 1928 tvorila Morava a České Sliezsko tzv. Zem Moravskoslezskú, ktorá existovala do roku 1948. Po zmene územnosprávneho členenia v roku 1949 vznikli kraje, ktoré však už na mnohých miestach nerešpektovali historické hranice. Najnovšia zmena územno-správneho členenia sa uskutočnila v roku 2000, kedy bolo územie Moravy rozdelené medzi Juhomoravský, Moravsko-sliezsky, Olomoucký a Zlínsky kraj, no čiastočne i Vysočinu, Juhočeský a Pardubický kraj. Kultúrne je však Morava i dnes vnímaná ako samostatný celok v rámci Českej republiky.

Významné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Brno, hlavné mesto Moravy
Olomouc, pôvodné hlavné mesto Moravy
Kostol Zvestovania Panny Márie v Brne, jedno z významných pohrebísk moravských markgrófov

Vo veľkomoravskom období sa na území Moravy nachádzalo správne a politické centrum Veligrad a významné hradiská Mikulčice, Břeclav – Pohansko, Líšeň, Znojmo a Olomouc. V stredoveku patrili k najdôležitejším mestám Moravy Olomouc, Brno, Jihlava, Znojmo, Zlín a Kroměříž.

Do polovice 17. storočia bol hlavným mestom Olomouc, ktorý je od roku 1063 až dodnes centrom rímskokatolíckej duchovnej správy Moravy. V súčasnosti medzi desať najvýznamnejších miest podľa počtu obyvateľov (podľa stavu k 1. 1. 2012) patria:

  1. Brno – 378 965
  2. Ostrava – 299 622 (rozkladá sa po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej zemskej hranice, na Morave sa nachádza Moravská Ostrava)
  3. Olomouc – 99 529
  4. Zlín – 75 660
  5. Frýdek-Místek – 57 747 (rozkladá sa po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej zemskej hranice, na Morave sa nachádza Místek)
  6. Jihlava – 50 669 (pôvodne ležiaca len na Morave, v súčasnosti sa rozprestiera po oboch stranách historickej moravsko-českej zemskej hranice)
  7. Přerov – 45 082
  8. Prostějov – 44 387
  9. Třebíč – 37 575
  10. Znojmo – 34 073

Z hľadiska dejín patria medzi významné mestá tiež Slavkov – miesto slávnej bitky v roku 1805, Kroměříž – bývalé letné sídlo olomouckých arcibiskupov (zámocký areál je zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO) a Uherské Hradiště – centrum Moravského Slovácka s významnou veľkomoravskou archeologickou lokalitou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Moravu možno kultúrne rozdeliť na niekoľko národopisných regiónov, ktoré sa môžu líšiť svojim nárečím, ľudovými zvykmi, krojmi a pod. Medzi známe špecifické národopisné regióny patrí Valašsko, Slovácko, Haná, Lašsko a Horácko.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné ekonomické centrá Moravy sú Brno, Ostrava, Olomouc a Zlín, mestá s vysokým počtom vysokoškolských študentov a bohatou minulosťou v spracovateľskom priemysle. Brno aj Ostrava, kedysi silne priemyselné aglomerácie sa postupne zameriavajú na vedu, výskum a vývoj. Niekdajšie priemyselné Ostravsko so silným zastúpením baníckeho a kovospracujúceho priemyslu sa orientuje na iné odvetvia. Významným oživením bol príchod automobilky Hyundai, ktorá sa stala dôležitým zamestnávateľom v nezamestnanosťou sužovanom regióne. Na juhu Moravy okolo Hodonína a Břeclavy sa v menšom množstve ťaží ropa. Z poľnohospodárskych produktov robí dobré meno Morave vinohradníctvo (96% viníc na území Českej republiky je na Morave) a ovocinárstvo.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Znak markgrófa a markgrófstva (do 1918), znak s klenotom,[20] znak Moravy.

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (1837) č. 78. Wappen und Titeln Seiner kaiserlichen königlichen Apostolischen Majestät Ferdinand des Ersten, Kaisers von Oesterreich, in: Sbírka zákonů a nařízení pro Moravu a Slezsko: Sammlung der politischen Gesetze und Verordnungen für Mähren und Schlesien. Herausgegeben auf allerhöchsten Befehl, unter Aufsicht des k. k. mähr. schles. Guberniums. Achtzehnter Band. Enthält die Verordnungen vom 1. Jänner bis 31. December 1836, 517 – 540. Prístup 2017-03-17.
  2. SEDLÁČEK, Pavel; Gregorovičová, Eva a ďalší (2002). Česká panovnická a státní symbolika: vývoj od středověku do současnosti: výstava Státního ústředního archivu v Praze - Archivní areál Chodovec 28. září-31. října 2002 (Czech Sovereigns´ and State´s Symbols. Their Evolution from the Middle Ages up to the Present). Praha: Státní ústřední archiv v Praze, 19 – 126. Prístup 2017-03-17.
  3. Sommaruga, Freiherr von, Oscar, "Das Wappen der Markgrafschaft Mähren", 1875, pp. 145 – 146. (German)
  4. VOJTÍŠEK, Václav (1921). Naše státní znaky (staré a nynější), 95 s. + 2 tab. obr.. Prístup 2017-03-17.
  5. (6. 11. 1915) Část CLV Reichsgesetzblatt für die im Reichsrate vertretenen Königreiche und Länder, pod č. 327 a 328. 327. Kundmachung, betreffend die Festsetzung und Beschreibung des Wappens der österreichischen Länder. - 328. Kundmachung, betreffend das für den Gebrauch bei den gemeinsamen Einrichtungen der österreichisch-ungarischen Monarchie bestimmte Wappen.. Prístup 2017-03-17.
  6. "Festsetzung des Wappens der österreichischen Länder sowie des Wappens der österreichisch-ungarischen Monarchie. Úřední část Wiener Zeitung z 12. 10. 1915 č. 236 a z 6. 11 1915, č. 257", 12. 10. 1915, 6. 11. 1915. z 2017-03-17.
  7. Statistický lexikon obcí v republice Československé II.: Země Moravskoslezská. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha: Ministerstvo vnitra a St. úřad statistický, 1935
  8. http://nasamorava.eu/fakta-o-morave.html#morava
  9. SVOBODA, Zbyšek (2013). Odborné vexilologické stanovisko k moravské vlajce. Brno: Česká vexilologická společnost, 3319, 3320.
  10. PÍCHA, František (2013). Znaky a prapory v kronice Ottokara Štýrského. Brno: Česká vexilologická společnost, 3320 – 3324.
  11. Letopisy království Franků k roku 822
  12. ŠRÁMEK, Rudolf, MAJTÁN, Milan, Lutterer, Ivan: Zeměpisná jména Československa, Mladá fronta (1982), Praha, str. 202.
  13. ŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034 – 1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347.
  14. ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034 – 1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318.
  15. MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310 – 1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53,
  16. Historie hradu — Špilberk, brněnský hrad, sídlo Muzea města Brna
  17. Presun zemského súdu s kráľovským tribunálom do Brna
  18. Města - Olomouc
  19. ČAPKA, František, Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 120.
  20. FUGGER,, Johann Jakob; Birken, Sigmund von (1668). Spiegel der Ehren des Höchstlöblichsten Kayser- und Königlichen Erzhauses Oesterreich, 496.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Morava na českej Wikipédii.