Moravany nad Váhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°36′10″S 17°51′50″V / 48,602778°S 17,863889°V / 48.602778; 17.863889
Moravany nad Váhom
obec
Moravany nad Vahom-Kastiel.jpg
Renesančný kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Považie
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 175 m n. m.
Súradnice 48°36′10″S 17°51′50″V / 48,602778°S 17,863889°V / 48.602778; 17.863889
Najvyšší bod
 - výška Zlatý vrch (480) m n. m.
Rozloha 10,79 km² (1 079 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 498 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 231,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1348
Starosta Peter Hulman[3] (SMER-SD)
PSČ 922 21
ŠÚJ 507342
EČV PN
Tel. predvoľba +421-33
E-mailová adresa moravany@moravany.sk
Telefón +421 (0) 33 7725654
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Moravany nad Váhom
Webová stránka: moravany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Moravanec i Vážskomoravanec[4]

Moravany nad Váhomobec na Slovensku, ktorá sa nachádza pri ústí potoka Striebornica na vyvýšenej terase na ľavom brehu Váhu asi 5 km východne od mesta Piešťany. Je známa predovšetkým vďaka svojim archeologickým náleziskám a objavom o pravekom osídlení.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Moravianska venuša v zbierkach SNM.

Podľa paleontologických a archeologických nálezov v chotári obce bolo na tomto území sezónne táborisko lovcov mamutov[5] a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov i štiepaných plastík.

V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorá býva datovaná do roku 22 800 pred Kr.[6] Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade.

Prvý písomný doklad o obci je z roku 1348 (Marwan).[6] Patrila panstvu Tematín. Názov obce sa postupne menil (napr. v roku 1395 je spomínaná ako Marwa, v roku 1773 Morwa, 1786 Morowán, Morowánka, 1808 Moraván, Morawany, 1863 - 1913 Moraván, 1920 Moravany a od roku 1927 ako Moravany nad Váhom). V 18. storočí tu bola kompa cez Váh. Zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, pestovanie chmeľu a viniča, tkaním konopného plátna.[6] V obci bola papiereň, zápalkáreň, mlyn a tehelňa.[6] Miestny kaštieľ (pozri nižšie) patril postupne Motešickým, Čákiovcom a Zičiovcom.

V roku 1976 boli k obci pripojené tiež obce Ducové a Hubina. Hubina sa odpojila k 1. septembru 1990, Ducové k 1. septembru 1992.[7]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Ružencovej Panny Márie a Renesančný kostol v Moravanoch nad Váhom
  • Renesančný kaštieľ zo 16. storočia, neskôr zbarokizovaný. Roku 1881 do povalového priestoru vstavali tretie poschodie a na východnej strane pristavili vežu, na západnej kaplnku (1871-73) s renesančným zariadením z konca 16. storočia. V rokoch 1964-1970 bol obnovený. V anglickom parku pri kaštieli sú rozmiestnené plastiky slovenských i zahraničných umelcov. Od predaja zahraničným fyzickým osobám v roku 2006 kaštieľ chátral. V roku 2017 kaštieľ odkúpili manželia Vydrovci a začali s jeho rekonštrukciou, sprístupnili ho tiež verejnosti a obnovili kultúrne podujatia v areáli.[8]
  • Kostol svätého Martina, tzv. „Horný kostol“, je najstaršou pamiatkou obce. Nachádza sa na kopci uprostred cintorína. Kostol je pôvodne stredoveký. V roku 1756 bola k nemu pristavaná baroková kaplnka. Koncom 18. storočia bol klasicisticky prestavaný.
  • Kostol Ružencovej Panny Márie, tzv. „Dolný kostol“ pochádza z rokov 1866-73. Veža bola pristavaná v roku 1903. Dodnes sa v ňom slúžia rímskokatolícke omše. Kostol je postavený v neoklasicistickom štýle a s pruskými klenbami. Interiér je v barokovom štýle poslednej tretiny 18.storočia. Farnosť Moravany nad Váhom patrí do Trnavskej arcidiecézy a Piešťanského dekanátu. Má dve filiálky: obec Hubina (kostol sv. Cyrila a Metoda) a obec Ducové (bez kostola). Správcom farnosti je od 1.7.2016 pán farár Mgr. Marek Suchý.[9]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec v posledných desaťročiach ťaží z polohy pri Piešťanoch a aj vďaka suburbanizácii a výstavbe nových štvrtí rodinných domov jej počet obyvateľov rastie. Pokles obyvateľstva medzi sčítaniami 1991 a 2001 je možné pričítať odpojeniu sa obce Ducové v roku 1992. Pri SODB v roku 2011 v obci žilo 2 259 obyvateľov, z toho 1 102 mužov a 1 157 žien. Ku slovenskej národnosti sa prihlásilo 2 149 Moravancov (95,13 %), druhá najpočetnejšia národnosť boli Česi (10 obyvateľov, 0,44 %), tretia Nemci (5 obyvateľov, 0,22 %).

Obyvateľstvo sa nábožensky hlási prevažne ku rímskokatolíckej cirkvi (1 618 obyvateľov, 71,62 %). Ďalšie najvýznamnejšie cirkvi sú evanjelická cirkev s 61 veriacimi (2,70 %) a Svedkovia Jehovovi s 13 veriacimi (0,58 %). Bez vyznania je 10,40 % (235) obyvateľov.[10]

Rok Počet obyvateľov
1991 2 111
2001 1 864
2011 2 259
2019 2 458

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V doline potoka Striebornica je malá vodná nádrž, okolo ktorej sa nachádza rekreačná oblasť. Na brehu Váhu je možné kúpanie vo voľnej prírode, najpopulárnejšia časť sa nazýva Prúdy, kde je rieka miestami plytká a naberá na dĺžke zopár stoviek metrov väčšiu rýchlosť. Na konci Výtockej doliny (smerom od obce do hôr) je malé krasové územie - Sokolie skaly. Nachádzajú sa tu jaskyne (ktoré boli dávno osídlené), skalnaté bralo ponúka možnosť horolezeckého výstupu a pre turistov sa naskytá aj výhľad na Krahulčie vrchy a okolité lesy. V severozápadnej časti obce je prírodná pamiatka Veľký jarok (sprašové rokliny), ktorá je významným paleontologickým náleziskom.[6] Neďaleko lokality starej bane uprostred lesov sa nachádza Jaskyňa pod vyrúbaným. Možno v nej nájsť aj skupiny netopierov.

Futbalový štadión OŠK Moravany nad Váhom

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce pôsobia viaceré športové kluby. Od roku 1929 funguje miestny futbalový klub OŠK Moravany nad Váhom. V sezóne 2006/07 hral v 3. futbalovej lige, v súčasnosti účinkuje v 7. lige.[11] Taktiež tu funguje klub vodných športov Kajak Moravany nad Váhom.

V obci je súkromné múzeum veteránov Classic Car Museum.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Vážskomoravanec v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
  6. a b c d e KRUPA, Vladimír. Moravany nad Váhom. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 139.
  7. BERČÍK, Peter a Peter LOVECKÝ. Územné zmeny obcí v SR od roku 1990. Bratislava : Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, 2003. ISBN 80-88842-64-6. S. 144.
  8. MOČKOVÁ, Jana. Kaštieľ v Moravanoch po rokoch ožíva, noví majitelia sľubujú, že doň vrátia aj umenie [online]. Denník N, 27.1.2018, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  9. Dolný kostol Panny Márie Ružencovej – Rímskokatolícka farnosť Moravany nad Váhom [online]. [Cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
  10. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. SODB2011.sk, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  11. Moraviansky futbal [online]. Obecný športový klub Moravany nad Váhom, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]