Motivácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Motivácia - pohnútky, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie

Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb. Je to hnacia sila, ktorá vedie k dosiahnutiu osobných a organizačných cieľov. Je to vôľa niečo dosiahnuť.

Ľudské správanie je takmer vždy niečím psychologicky motivované. Pohnútkami ľudského správania sú však i biologické, kultúrne a situačné aspekty. I keď človek často vedome rozhoduje o tom, či bude konať na základe svojich motivácií, tie pôsobia na človeka i na podvedomej úrovni (napr. vplyv skrytou silou reklamy).

Potreby[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou formou motívov sú potreby, ostatné formy sa vyvíjajú z potrieb. Potreba je stav nedostatku či nadbytku niečoho, čo nás vedie k činnostiam, ktorými túto potrebu uspokojujeme.

Potreby delíme na:

  • biologické (primárne, vrodené) - potreba dýchať, potravy, bezpečia, spánku ...
  • sociálne (získané) - kultúrne (vzdelanie, kultúrny život ...) a psychické (radosť, šťastie, láska ...)

Vplyv motivácie na pracovný proces[upraviť | upraviť zdroj]

Motivácia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich úspešnosť života jedinca. Je pre neho dôležité, aby sa venoval činnostiam a práci, ktorá ho motivuje - oduševňuje a napĺňa a práve v týchto oblastiach je potom schopný podávať nadpriemerné výkony. Úspešnosť alebo neúspešnosť motivácie silne ovplyvňuje výrobu (jej kvantitu i kvalitu). Len sa výnimočne vyskytujú aj prípady, keď prehnaná motivácia pôsobí brzdiaco, no vo všeobecnosti platí, že produktivita práce a podaný výkon vzrastajú priamo úmerne s rastom pozitívnej motivácie.

Motivovanosť práce a jej meranie[upraviť | upraviť zdroj]

Na objektívne meranie motivácie pracovníkov sa používa najčastejšie dotazníková metóda, ktorej cieľom je zistiť, s akou energiou pristupuje pracovník k práci, aké sú podnety a situácie, ktoré jeho motiváciu stupňujú či znižujú.

Používaným spôsobom je napr. rozdelenie motivačných prvkov do 4 kategórií s nasledovnými motivačnými faktormi:

  • Kategória „energia a dynamizmus“
    • úroveň aktivity
    • výkon
    • súťaživosť
    • obavy z neúspechu
    • moc
    • stotožnenie sa
    • obchodné hľadisko
  • Kategória „zžitie sa“
    • ľudské vzťahy
    • uznanie, pochvala
    • morálka
    • istota
    • rozvoj
  • Kategória „vnútorná motivácia“
  • Kategória „vonkajšia motivácia“
    • hmotné statky
    • kariéra
    • postavenie

Pri tomto členení motivačných faktorov k najdôležitejším formám motivácie patrí kategória energia a dynamizmus; táto skúma počiatočnú energiu, ktorou sa pracovník stavia k vykonaniu práce. Zisťovaním miery "stotožnenia sa" určujeme, nakoľko je jedinec schopný stať sa súčasťou existujúcej firmnej kultúry. Vnútorná motivácia aj jej jednotlivé prvky indikujú, aké úlohy sú pre pracovníka motivujúce a vonkajšia motivácia hovorí o vplyve vonkajších stimulov (napr. finančná odmena). Znalosti získané z tohto alebo z podobných firemných prieskumov sa stávajú hodnotným zdrojom informácií. Umožňujú efektívne meniť firemnú kultúru a tiež optimalizovať využitie už existujúcich prvkov vzhľadom na špecifické danosti konkrétnych jedincov.

Motivujúce riadenie podľa J. P. Kotlera[upraviť | upraviť zdroj]

Motivujúce riadenie vidí J. P. Kolter nasledovne:

  • spája sa predovšetkým s vytváraním takej koncepcie budúcnosti firmy, ktorá korešponduje s hodnotami pracovníkov, ktorých chceme vytvorenou koncepciou osloviť a tým sa stane pre nich práca dôležitou a úlohou vedenia organizácie je vtiahnuť pracovníkov do rozhodnutia o tom, akým spôsobom sa takto stanovená vízia dosiahne; zamestnaci sa tým spolupodieľajú na riadení, získanie tejto moci pri riadení ich v práci motivuje
  • zamestnancov všemožne podporujú pri realizácii vízie budúcnosti (zaučením, spätnou väzbou...), tým vplývajú na ich odborný rast a stupňujú ich sebahodnotenie
  • dobrí vedúci uznávajú a odmeňujú úspech, čím u podriadených dosahujú nielen rast spokojnosti s dosiahnutým výkonom, ale aj zážitok príslušnosti k takej spoločnosti, ktorej oni sami sa stávajú dôležitými

Marketingová analýza spotrebiteľských trhov a kúpneho správania[upraviť | upraviť zdroj]

Firmy, ktoré nepoznajú motivácie, potreby a preferencie zákazníkov, môžu očakávať veľké straty. Zmyslom marketingu je uspokojovanie potrieb a prianí cieľových zákazníkov, prípadne vyvolať v nich nové potreby, zhodné s ponúkaným produktom. Preto poznanie motivácie kupujúceho je dôležitým prvkom marketingovej analýzy.

Philip Kotler uvádza príklad zmeny spotrebiteľského správania pri predaji určitej značky pečiva. Kým bolo ponúkané v sieti supermarketov, jeho spotreba bola mizivá, zákazníci ho prehliadali medzi záplavou ostatných podobných tovarov. Jeho umiestnenie do siete špeciálnych obchodov so zdravou výživou však dopyt to tomto druhu pečiva výrazne zvýšilo.

Teórie motivácie[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje veľké množstvo teórií motivácie a medzi ne patria napr. Maslowova hierarchická teória potrieb, Herzbergova dvojfaktorová teória, Vroomova teória očakávania, Adamsova teória rovnováhy, Skinnerova teória pozitívneho posilnenia, McClellandova teória získaných potrieb.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • vedeme.cz
  • Odmaturuj! Ze společenských věd, nakladatelství Didaktis, 2004
  • Philip Kotler: Marketing management, Grada, 2001