Mozog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O románe Robina Cooka pozri Mozog (román).
ľudský mozog
Ľudský mozog – priečny rez pomocou magnetickej rezonancie (sekvencia „true“ IR)

Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce, ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd neurónov,[1] pričom každý z nich komunikuje pomocou synapsií s ďalšími niekoľkými tisícmi neurónov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1450 g

Mozog človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.

Skladá sa z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.

Prostredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je výrazne vyvinutý u niektorých cicavcov.

Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí:

Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:

Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:

Vývoj a zrenie mozgu[upraviť | upraviť zdroj]

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:

  • prosencephalon (gr. pro – pred, enkefalon – mozog) – základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
    • telencephalon (gr. telos – koniec) – koncový alebo veľký mozog
    • diencephalon (gr. dia – medzi) – medzimozog
  • mesencephalon (gr. mesos – stredný) – základ pre stredný mozog
  • rhombencephalon (gr. rhombos – kosoštvorec) – základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
    • metencephalon (gr. met) – Varolov most a mozoček
    • myelencephalon (gr. myeolos – miecha) – základ predĺženej miechy

Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreníu nových vzájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.

Dve hemisféry[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Funkčná asymetria hemisfér

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pelvig, DP; Pakkenberg, H; Stark, AK; Pakkenberg, B (2008). "Neocortical glial cell numbers in human brains".  Neurobiology of Aging 29 (11): 1754–1762. doi:10.1016/j.neurobiolaging.2007.04.013.PMID 17544173.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Mozog
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozog