Muchotrávka hrubá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muchotrávka hrubá
2008-07-07 Amanita excelsa colors corrected.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Amanita excelsa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchotrávka hrubá (Amanita excelsa) je jedlá huba z čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Klobúk je 5 – 15 cm široký (niekedy až 20 cm široký[1]), za mladi polguľovito klenutý, neskôr plocho klenutý až celkom plochý, sivý alebo sivohnedý, na okraji hladký, neryhovaný, na celom povrchu husto pokrytý belavými alebo sivastými zvyškami celkovej plachtičky. Lupene sú 6 – 12 mm široké, husté, biele alebo belavé. Hlúbik je 5 – 12 cm dlhý a 2 – 4,5 cm hrubý, vylomiteľný, valcovitý, dolu zakončený zhrubnutou zahrotenou hľúzou. Na povrchu je biely, alebo sivastý, nad bielym mohutným ryhovaným prsteňom zbrázdený, pod ním hladký alebo rozpukaný na šupinky.[2] Dužina je biela, iba pod pokožkou klobúka v strednej časti niekedy sivastá, má výrazný pach po reďkovke a miernu chuť.[3] Výtrusy sú krátko elipsoidné, hladké, bezfarebné, veľké 9–10 × 7–8 μm. Výtrusný prach je biely.[2]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Muchotrávka hrubá rastie v lete a na jeseň (od júla do októbra[2]) v ihličnatých i listnatých lesoch,[4] najmä na piesočnatých pôdach, na okrajoch smrečín a inde.[3] Rastie aj za dlhšie trvajúceho sucha.[1] U nás je všade dosť rozšírená.[4]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Muchotrávka hrubá nie je jedovatá a je dosť hubárov, ktorí ju zbierajú.[1] Aj keď je jedlá, chuť má podpriemernú (lepšia je len v polievke). Jej zber a konzum možno odporučiť iba tomu, kto ju spoľahlivo pozná a odlišuje od jedovatých druhov muchotrávok. Ostatne rastie v období hlavnej hubárskej sezóny, keď sa dá nazbierať dosť iných, spoľahlivo určiteľných a chutnejších húb.[5]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Možno ju zameniť s prudko jedovatou muchotrávkou tigrovanou, ktorá však má ryhovaný okraj klobúka, ináč tvarovanú hľuzu (naspodku nie je zahrotená), neryhovaný prsteň. Ešte väčšmi hrozí zámena s prudko jedovatou muchotrávkou tigrovanou jedľovou, ktorá má podobné znaky ako typická muchotrávka tigrovaná, ibaže jej klobúk je spravidla tmavohnedý, na okraji neryhovaný a hlúbik naspodku repovito zahrotený (dvoma poslednými znakmi sa teda neodlišuje od muchotrávky hrubej).[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 204.
  2. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 244.
  3. a b Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 175.
  4. a b Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 264.
  5. a b Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 294.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]