Muchotrávka končistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muchotrávka končistá
Amanita virosa 04.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Amanita virosa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Gatunek trujący.svg

Muchotrávka končistá (Amanita virosa) je smrteľne jedovatá huba z čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnica je biela, iba niekedy je trochu žltkastá.[1] Klobúk je 5 – 9 cm široký, za mladi tupo kužeľovitý, neskôr zvoncovitý, v dospelosti plocho klenutý, biely, iba na temene jemne žltookrový.[2] Lupene sú husté, biele, pri hlúbiku voľné. Spočiatku sú zakryté čiastočnou plachtičkou.[3] Hlúbik je 10 – 15 cm dlhý a 0,8 – 1,5 cm hrubý, valcovitý, vo vnútri dutý, hore trochu stenčený s ovisnutým prsteňom, je biely, lesklý, šupinatý, na báze trochu hľuzovito zhrubnutý, sediaci v bielej voľnej pošve.[4] Dužina je biela, nemeniaca sa, chuť i vôňa je nevýrazná.[3] Výtrusy sú guľovité, hladké, bezfarebné, 7 – 10 μm veľké.[4] Výtrusný prach je biely.[3]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie od augusta do októbra v ihličnatých lesoch v horských a podhorských oblastiach.[4][2] V nižších polohách sa vyskytuje hlavne v borinách. Je rozšírená iba miestami, v niektorých oblastiach úplne chýba.[3]

Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Muchotrávka končistá je smrteľne jedovatá podobne ako muchotrávka zelená. Požitie jedla z tejto huby spôsobuje otravy spojené s poškodením pečene.[3]

Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie sa zamieňa za pečiarky, ktoré sa odlišujú sivými, ružovými až černastými lupeňmi a hlúbikom bez pošvy.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 163.
  2. a b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 240.
  3. a b c d e f Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 201.
  4. a b c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 78.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]