Muhammad ibn Abdalwahháb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Muhammad ibn Abdalwahháb (* 1703 – † 22. jún 1792) bol konzervatívny teológ, hanbalovský právnik, reformátor, ideológ wahhábovského hnutia.

S horlivosťou puritána vyhlásil boj proti všetkému, čo považoval za odchýlku od pôvodného islamu – mysticizmus, racionalizmus a sektárstvo. Za jediný prameň autority považoval text a odmietal celú islamskú právnickú tradíciu. Uctievanie svätcov považoval za kacírstvo, hudbu a umenie za nežiaducu frivolnosť. Náboženskú a sociálnu reformu staval na doktríne tawhídu.
Boh ako jediný tvorca, vládca a sudca sveta urobil ľudí zodpovedných za plnenie svojej vôle.
Základom štátu má byť božská a islamská jednota, ktorá ma nahradiť kmeňové putá náboženskou súdržnosťou. Tieto myšlienky spojil s nacionalizmom zameraným proti osmanskej nadvláde.

V roku 1744 uzavrel dohodu s Muhammadom ibn as Saudom, kmeňovým vodcom z dediny Dirija. Vďaka dohode mohol ibn Abdalwahháb presadzovať svoju doktrínu na celom území pod právomocou ibn as Sauda. Na základe tohto spojenectva vznikla saudská dynastia a štát.

Potomkovia ibn Abdalwahhába - al aš - šajch (rodina učiteľa) doteraz zastávajú v SA vysoké posty vo vláde a medzi sudcami.