Murovaná voda
| Murovaná voda | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina |
| Obec | Strihovce |
| Prameň | Strihovce |
| - poloha | Fedkov |
| - výška | 860 m |
| - súradnice | 48°54′26″S 22°14′27″V / 48,90731°S 22,24074°V |
| Ústie | Strihovský potok |
| - poloha | Strihovce |
| - výška | 594 m |
| - súradnice | 48°54′16″S 22°15′13″V / 48,90451°S 22,25360°V |
| Dĺžka | 1,0 km |
| Rád toku | XI. |
| Číslo hydronyma | 4-30-05-3159 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Murovaná voda[1] je potok v regióne Zemplín v subregióne Horný Zemplín, na území obce Strihovce v okrese Snina v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Vihorlatské vrchy. Ústi do Strihovského potoka. Má dĺžku 1,0 km. Rád toku XI.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Murovaná voda pramení v 860 m n. m. v lesnom extraviláne vo vzdialenosti 0,4 km východne od vrchu Fedkov s 978 m n. m. v severozápadnej časti územia obce Strihovce v okrese Snina v Prešovskom kraji.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Murovaná voda tečie od prameňa juhovýchodovýchodným smerom cez lesný extravilán, v 604 m n. m. preteká cez lesnú cestu a zároveň mení smer na severovýchod, v 594 m n. m. v lesnom extraviláne Strihoviec ústi do Strihovského potoka ako jeho pravostranný prítok. Strihovský potok ďalej ústi do Rovného potoka.[2][3] Murovaná voda patrí do okresu Snina v Prešovskom kraji. Pramení, preteká a ústi na území Strihoviec. Nachádza sa v geomorfologickom celku Vihorlatské vrchy v geomorfologickom podcelku Vihorlat.[4][5] Nemá prítoky[6].
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod názvu Murovaná voda súvisí s apelatívom múr, blízke je aj apelatívum muráň, vo význame murovaná stena, ohrada z kameňa, murovaná hradba, alebo niečo podobné murovanej stene z upravených kameňov v časti vodného toku alebo niečo, čo budí takýto dojem[7]. V prípade Murovanej vody to je val stuhnutej rozpraskanej valiacej sa lávy z dnes už vyhasnutej Vihorlatskej sopky, ktorý vytvára pozoruhodný prírodný útvar. Na tento geologický útvar spojený s Murovanou vodou sa viaže aj miestna ľudová povesť o čertoch, ktorí mali v úmysle počas jednej noci postaviť múr a zamurovať tak navždy vody potoka. Čerti múr nedokončili, lebo kohút zakikiríkal predčasne a tak ukončil ich moc[8]. Zo slova murovaný a po kombinácii so všeobecným podstatným menom voda s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Murovaná voda ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[9]. Názov vodného toku Murovaná voda bol štandardizovaný v roku 1993[10]. V množine slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Murovaný potok je jedinečným hydronymom, (júl 2025).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [cit. 2025-07-17.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 69, 93. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Priebeh Murovanej vody v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [] [cit. 2025-07-20]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [cit. 2025-07-12
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 125, 158. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2025-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (37). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2013, ročník 47, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 29. Dostupné online [cit. 2025-07-24.]
- ↑ Wikipédia, slobodná encyklopédia. Heslo Strihovce. Dostupné online [online]. [Cit. 2025-07-26]. [ Dostupné online.] [nefunkčný odkaz]
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 69, 100. ISBN 80-85672-05-7.