Murská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Murská republika
Murska republika
Vendvidéki Köztársaság
 Rakúsko-Uhorsko 1919 – 1919 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov 
Maďarské kráľovstvo 
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Vznik
29. máj 1919
Zánik
6. jún 1919
Predchádzajúce štáty:
Rakúsko-Uhorsko Rakúsko-Uhorsko
Nástupnícke štáty:
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Maďarské kráľovstvo Maďarské kráľovstvo

Murská republika alebo Republika Prekmurje (maď. Vendvidéki Köztársaság, slovin. Murska republika) bol separatistický štátny útvar, existujúci deväť dní v roku 1919 v okolí mesta Murska Sobota na území dnešného Slovinska. Mal rozlohu asi 940 km² a žilo v ňom okolo 100 000 obyvateľov.

Do roku 1918 oddeľovala Predlitavsko a Zalitavsko rieka Mura, takže najvýchodnejšia časť dnešného Slovinska, tzv. Prekmurie, bola súčasťou uhorského štátu, aj keď v nej Slovinci tvorili zhruba dve tretiny obyvateľov (Vendvidék = Slovanské pohraničie). Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniesli miestni obyvatelia požiadavku na pripojenie ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. 29. mája 1919 využil učiteľ Vilmoš Tkalec vnútornej nestability Maďarska a vyhlásil v Murskej Sobote nezávislú Murskú republiku, ktorá však kontrolovala len strednú časť historického Zámuria. Jej existenciu ukončila 6. júna Maďarská červená armáda. Po porážke Maďarskej republiky rád obsadili oblasť juhoslovanská vojská. 17. august sa od tej doby oslavuje ako Spojenie Slovincov zo Zámuria s matičným národom. Oblasť mala strategický význam, mal tadiaľ viesť Český koridor spájajúci dve bratské slovanské krajiny. Spor ukončila Trianonská mierová zmluva, ktorá prisúdila väčšinu územia Kráľovstvu SHS. Maďarom zostala len jeho najsevernejšia časť okolo mesta Szentgotthárd.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Murská republika na českej Wikipédii.