Muchár sivý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Muscicapa striata)
Muchár sivý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Muscicapa striata
Pallas, 1764
Synonymá
muchárik sivý


Mapa rozšírenia muchára sivého
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchár sivý alebo muchárik sivý[3] (Muscicapa striata) je malý druh spevavca z čeľade muchárovité (Muscicapidae). Vyskytuje sa takmer v celej Európe, východne zasahuje až po Mongolsko. Izolované populácie existujú aj v Severnej Afrike. Je sťahovavý so zimoviskom v Subsaharskej Afrike.[4] V rokoch 19701990 bol u európskej populácii zaznamenaný viditeľný pokles, v súčasnej dobe je však už považovaná za stabilizovanú. Tieto výkyvy početnosti sú pripisované zmenám klímy, stratám vhodných biotopov, ako sú staré porasty a tiež nadmernému využívaniu insekticídov.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchár sivý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne klesali, populácia v Severnej a Strednej Európe klesá kvôli zmenám biotopov, chladnejším letám a strate dostatku hmyzu z dôvodu znečistania prostredia a používania insekticídov.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov mal trend muchára sivého v Európe za roky 1980  – 2017 mierny pokles[6].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 ​​cm a váži asi 16 g.[7][8] Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Vábenie "cit čüp čüp"

11 s., Slovensko, nahrávka je v daždi.

Vábi svižným „pst“ alebo aj "cit čüp čüp"[9]. Spev je tvorený radom krátkych tichých drsných tónov a v základe znie asi ako „sip-sip-síh-siti-síh-SIH“.[7][8]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska hniezdi v počte 65 až 150 tisíc kusov[10] a patrí medzi najrozšírenejšie druhy[5] (v Česku 30 až 60 tisíc a je chránený[11] a v Európe 6 – 19 / 14 – 22 mil.[10][12]) do 1 500 m n. m., sa zdržiava od apríla do októbra.[8]

Najvyššie hustoty boli zistené v lužných lesoch (až 9 párov / 10 ha), potom v dubovo-hrabových lesoch 12 párov na 100 ha, s pribúdajúcou nadmorskou výškou hustoty klesajú až na hodnoty 1 pár / 100 ha (horské smrečiny).[5]

Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[13] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][14][15] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh. Na Slovensku nie je ohrozený.[5]

Trend početnosti muchára sivého na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009[16] ako aj v rokoch 2005  – 2012 mierny nárast.[17]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žije vo svetlých listnatých lesoch, parkoch, na cintorínoch a v záhradách. Obľubuje okraje lesov, aleje a sady [5].

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem obdobia hniezdenia žije samotársky. V Strednej Európe hniezdi 1x až 2x ročne od mája do augusta. Je obvykle monogamný, u niektorých samcov sa však objavuje aj bigamia. Miskovité hniezdo, z machu a korienkov vystlané zvieracími chlpmi, perím alebo vlnou, stavia prevažne samica v polodutinách stromov alebo na budovách obvykle vo výške 1 – 15 m, často obsadzuje i polootvorené búdky. V jednej znáške je väčšinou 4 – 5 svetlých, hnedo škvrnitých, 18,7 x 14,1 mm veľkých vajec, na ktorých 11 – 15 dňovej inkubácii sa podieľa samotná samica. Mláďatá, ktoré hniezdo opúšťajú po ďalších 12 – 16 dňoch, kŕmia obaja rodičia. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života.

Väčšina európskych vtákov nerozozná svoje vajcia od iných, čo pre svoj prospech využíva kukučka. Muchár sivý má však vynikajúcu schopnosť rozpoznať cudzie vajcia a vie zistiť, že sa stal obeťou podvodu.[18]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa najmä lietajúcim hmyzom, na ktorý číha z vyvýšenej pozorovateľne a ktorého sa zmocňuje v lete. Za priaznivého počasia sú touto taktikou ulovené až dve tretiny koristi, v opačnom prípade však po potrave pátra najmä na stromoch, v tráve, na stenách alebo v komposte. V jeho potrave sú zastúpené najmä dvojkrídlovce, ale objavuje sa tu aj široká škála iných hmyzích druhov, vrátane vošiek, vážok, čmeľov, ôs alebo motýľov. V malej miere sú tu ďalej zastúpené aj dážďovky a rôzne plody.[19]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Muscicapa striata balearica
  • Muscicapa striata inexpectata
  • Muscicapa striata mongola
  • Muscicapa striata neumanni
  • Muscicapa striata sarudnyi
  • Muscicapa striata striata
  • muchár (sivý) stredomorský (Muscicapa striata tyrrhenica)

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[20] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[21]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 26. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. KHOLOVÁ, Helena (autorka českého prekladu). Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2008. ISBN 9788024222356. S. 445.
  5. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Anton Krištín, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Muchár sivý, s. 528 - 529.
  6. Species trends of Muscicapa striata (Spotted Flycatcher) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online. (En)
  7. a b VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha : Euromedia Group, k. s., 2009. ISBN 978-80-242-2193-9. S. 57.
  8. a b c Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia, 2001. ISBN 9788020009272. S. 202.
  9. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  10. a b Atlas vtákov [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  11. Seznam zvláště chráněných druhů ptáků ČR [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2011-10-30]. Dostupné online.
  12. podľa IUCN
  13. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  14. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  15. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  16. SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  17. RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  18. N.B. Davies, M. de L. Brooke (01 Feb 1989). "An Experimental Study of Co-Evolution Between the Cuckoo, Cuculus canorus, and its Hosts. I. Host Egg Discriminatione". Journal of Animal Ecology 58: 207 – 224.
  19. U. N. Glutz v. BLOTZHEIM & KM Bauer:Handbuch der Vogel Mitteleuropas. Bd. 13, Teil I, PASSERIFORMES (4. Teil): Muscicapidae - Paridae. AULA-Verlag, Wiesbaden 1993, ISBN 3-89104-022-9 (nemecky)
  20. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  21. BirdLife International (2020) Species factsheet: Muscicapa striata [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]