Muzeum (stanica pražského metra)
| Muzeum | |
 Stanica metra .svg){kind=small} | |
| Poloha | |
|---|---|
| 50°04′47″S 14°25′52″V / 50,079654°S 14,431154°VSúradnice: 50°04′47″S 14°25′52″V / 50,079654°S 14,431154°V | |
| Štvrť | Nové Město, Praha 1 |
| Ulica | Wilsonova a Washingtonova |
| Dopravca | DPP |
| Tarifné pásmo | P |
| Technické údaje | |
| Typ stanice | .svg){kind=small} : hĺbená: razená pilierová |
| Počet nástupíšť | 4 |
| Projektant | : DP-Metroprojekt Praha: PÚDIS Praha |
| Architekt | : Ing. arch. Jan Reiterman, dr. Ing. arch. Jaroslav Otruba :Ing. arch. Jan Špičák |
| História | |
| 1978 1974 | Otvorenie linke Otvorenie linke |
| Pražská doprava Pražské metro · Stanice pražského metra | |
_v%C3%BDtah.JPG)
Stanica Muzeum je jedna z troch prestupných staníc pražského metra. Nachádza sa priamo v centre mesta na Václavskom námestí pod budovou Národného múzea. Križujú sa tu linky metra A a C. Do prevádzky bola uvedená 9. mája 1974.
Charakteristika stanice na linke A[upraviť | upraviť zdroj]
Stanica je razená, trojlodná, pilierová. Má skrátenú strednú loď na 69,1 m, 9 párov prestupov na nástupište. Zo strednej lode vedie eskalátorový tunel vedúci pod nástupište linky C, kde je prestup umožnený krátkymi eskalátormi vedúcimi priamo na nástupište. Vlastný výstup zo stanice vedie bokom nad južnou koľajou eskalátorovým tunelom nachádzajúcim sa mimo os stanice, s nástupišťom je spojený chodbou. Obkladom stanice sú hliníkové eloxované výlisky hnedej farby a mramorové dosky.
V súčasnej dobe však interiér stanice Muzeum A už neodpovedá pôvodnému stavu z roku 1978. Sú použité neodpovedajúce závesné svietidlá a tie pôvodné sú nevyužívané. Tým pádom nie sú nasvietené charakteristické hliníkové výlisky tak, ako mali byť podľa pôvodných projektov. Vzhľadom na to, že stanica na rozdiel od ostatných na úseku I. A. neprešla rozsiahlou rekonštrukciou, niektoré prvky stanice sú staré už 30 rokov a nevymenené. Obklady hrdzavejú a nie sú ošetrované od zvyškov priesakovej vody. Osvetlenie medzi nosnými piliermi stanice je vytrhané. Náklady na výstavbu stanice (iba časti na linke A a bez výťahu) boli 230 miliónov Kčs.[1]
Charakteristika stanice na linke C[upraviť | upraviť zdroj]
Stanica sa nachádza plytko pod povrchom a vedie pozdĺžne s magistrálou severojužným smerom. Nástupište má tvar jednej veľkej haly bez stĺpov, z ktorej vedie výstup po pevnom schodišti do podzemného vestibulu spoločného pre linku A a C. Uprostred nástupišta sú výstupy z prestupných eskalátorov z linky A. Steny v priestore nástupišťa sú obložené mramorovými doskami. Náklady na výstavbu stanice (iba časti na linke C) boli 214,1 miliónov Kčs.[2]
Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
19. augusta 1993 bola započaté výmena krátkeho dvojramenného eskalátora pôvodom od firmy Transporta v stanici Muzeum-C za nový od firmy OTIS. Práce trvali až do zimy a cestujúci mohli nový eskalátor využívať od 20. decembra 1993. V tomto roku bolo tiež úspešne zavedené riadenie technologických zariadení, a to vrátane rekonštrukcie rozvodov nízkeho napätia. Ku koncu 90. rokov boli tiež vymenené podhľady, namiesto starých svetiel umiestnený na strope stanice sa objavili dve rady zavesených nosičov svietidiel. V období od 16. júna 2001 do 10. novembra 2001 prebehla rekonštrukcia prestupu v stanici, vrátane výmeny prestupných eskalátorov za Schindler a Thyssen.
Výťahy[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne stanica Muzeum bola vybavená iba eskalátormi, ale v rámci sprístupnenia podzemnej dráhy aj pre osoby so zníženou pohyblivosťou bolo v 90. rokoch rozhodnute vybudovať aj výťahy. Od 9. marca 1999 až do 22. júna 1999 prebiehala výstavba výťahu pre imobilné osoby v stanici Muzeum-C. V roku 2003 potom bola tiež začatá výstavba výťahu pre cestujúcich aj v časť stanice na linke A. Tu však bola už stavba náročnejšia, lebo bolo nutné predĺžiť strednú loď stanice a vyraziť novú šachtu na povrch, ktorou budú výťahy jazdiť. V roku 2005 bol výťah pre handicapovaných cestujúcich sprevádzkovaný.
Manipulačné spojky[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi stanicami Vyšehrad – I. P. Pavlova (spojky sa napojujú tesne za stanicou na linke C) a Muzeum – Náměstí Míru (A) sú odbočky pre dve jednokoľajné traťové spojky (A-C a C-A). Zaujímavosťou týchto spojok je, že ak ide vlak z depa na trase C do depa na trase A a naopak, ide bez nutnosti zmeny smeru jazdy a stanovišťa. Rozšírenie traťového tunela medzi Muzeom a Hlavním nádražím nemalo slúžiť pre výstavbu spojky, ale je to pozostatok pôvodného projektu podpovrchovej električky zo 60-tych rokov dvadsiateho storočia. V mieste rozšírenia mala byť vetva podpovrchovej električky na Václavské náměstí. V 90-tych rokoch dvadsiateho storočia boli do vestibulu umiestnené busty projektantov metra v 20. rokoch dvadsiateho storočia: Vladimíra Lista a Bohumila Belada.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ METROPROJEKT Praha a.s.. Detail projektu/Stanice Muzeum trasy A [online]. metroprojekt.cz, [cit. 2013-02-07]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ METROPROJEKT Praha a.s.. Detail projektu/Stanice Muzeum trasy C [online]. metroprojekt.cz, [cit. 2013-02-07]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muzeum (stanica pražského metra)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| ← smer Nemocnice Motol | Pražské metro – linka A | smer Depo Hostivař → |
| Můstek | Muzeum | Náměstí Míru |
Nemocnice Motol  – Petřiny – Nádraží Veleslavín – Bořislavka – Dejvická – Hradčanská – Malostranská – Staroměstská – Můstek .svg){kind=small} – Muzeum – Náměstí Míru – Jiřího z Poděbrad – Flora – Želivského – Strašnická – Skalka – Depo Hostivař
| ||
| ← smer Letňany | Pražské metro – linka C | smer Háje → |
| Hlavní nádraží | Muzeum | I. P. Pavlova |
| Letňany – Prosek – Střížkov – Ládví – Kobylisy – Nádraží Holešovice – Vltavská – Florenc – Hlavní nádraží – Muzeum – I. P. Pavlova – Vyšehrad – Pražského povstání – Pankrác – Budějovická – Kačerov – Roztyly – Chodov – Opatov – Háje
| ||