Myšiarka močiarna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Myšiarka močiarna
Short-eared Owl RWD1.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Asio flammeus
Pontoppidan, 1763
Synonymá
Sova močiarna
Sumpfohreule-Asio flammeus-World 2.png
rozšírenie myšiarky močiarnej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Myšiarka močiarna alebo sova močiarna[2] (lat. Asio flammeus) je druh z čeľade sovovité. Je rozšírená v močaristej tundre celej holarktídy. Nepravidelne hniezdi aj na nížinách východného a západného Slovenska, preukázane v 1,20 % mapovacích kvadrátov. Počas obdobia migrácie bol zistený aj v severnejších kotlinách Slovenska, zimuje v skupinách v 8,40 % mapovacích kvadrátov.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Myšiarka močiarna meria 37[4] – 42 cm[5], s rozpätím krídel 90 - 105 cm[5]. Váži 290 – 490 g.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Samec myšiarky močiarnej označuje svoje hniezdne teritórium tak, že vyletí do vzduchu, plachtí nad hniezdiskom a ozýva sa pritom hlbokým "bu-bu-bu-bu"[6] alebo "du-du-du"[5]. Niekedy pritom tlieska krídlami.[6][4] Hlas samice znie ako "tjäää-opp"[5] alebo "grik"[4].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 0 – 50, zimujúcich jedincov 100 – 1 000. Druh je fluktujúci. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 VU:B1,D1, VU – zraniteľný. Európsky ochranársky status SPEC3 – druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V – zraniteľný druh.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi v močiaroch pri rybníkoch, najmä na vlhkých lúkach s porastom ostríc (Carex) a s rozstrúsenými vŕbami v nadmorskej výške 102 - 120 m n. m.[3] Počas zimy sa vyskytuje v poľnohospodárskej krajine.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od našich ostatných sov hniezdi myšiarka močiarna v otvorenej krajine, vždy na zemi, stavia si sama hniezdo a pri premnožení koristi zahniezdi aj v zimných mesiacoch. Zvyčajne hniezdia raz do roka, ak je dostatok koristi tak aj viackrát. Samica znáša 4 - 9 vajec každý druhý deň. Na znáške sedí už po znesení prvého vajca 24 - 29 dní. Samec jej a prvým vyliahnutým mláďatám prináša potravu, po vyliahnutí všetkých mláďat kŕmia obaja rodičia. Počas hniezdenia lovia aj cez deň. Samec aktívne stráži hniezdisko, naznačuje útok aj odvádzanie pozornosti. Mláďatá sú schopné letu 35 deň po vyliahnutí.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živý sa najmä hrabošom poľným[3][6], menej ryšavkami (Apodemus), zriedkavo uloví hmyzožravce či vtáky[6].

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.2. Prístup 22. okóbra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  3. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Jozef Chavko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Myšiarka močiarna, s. 376 – 378.
  4. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]