Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej

	Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- názov	Petzvalovo múzeum, škola
ÚZPF
- číslo	954/1-3
- dátum zápisu	30. 10. 1963
	Geografický portál

	Múzeum J.M. Petzvala; v Spišskej Belej
	; Múzeum J.M.P v Spišskej Belej
Základné údaje
Adresa	Petzvalova 30; Spišská Belá, Slovensko
Rok založenia	1964
Typ	Technické
Zbierka	viac ako 600 trojrozmerných exponátov
Súčasť	Slovenské technické múzeum
Ďalšie odkazy
Web	Oficiálna stránka na STM.sk [1]
Commons	Múzeum J.M. Petzvala; v Spišskej Belej

Súradnice: 49° 11′ 15.19″ s.š., 20° 27′ 30.18″ v.d.

Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej je pobočkou Slovenského technického múzea v Košiciach. Je venované významnej osobnosti slovenského technického rozvoja Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi (1807-1891), rodákovi zo Spišskej Belej, ktorý dal nový rozmer fotografickej optike v teórii i praxi. Nachádza sa v jeho rodnom dome a je venované dejinám fotografickej techniky. Budova múzea bola zaregistrovaná ako kultúrna pamiatka v ÚZPF pod číslom 954/1^[3]

Pamätný dom J.M. Petzvala[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum sa nachádza v neskoro renesančnej budove školy s kantorským bytom, ktorá bola postavená na mieste pôvodnej drevenej školy v roku 1699. Budova bola pôvodne prízemná so zachovanými hrebienkovými klenbami.
V roku 1757 bola nadstavená do prvého poschodia. Prístavba bola v barokovom duchu a mala na poschodí ploché drevené kazetové stropy, na výroby týchto bol použité drevo červeného smreka. Stavba bola zakrytá šindlovou manzardovou strechou s vykierami.
Počas protipartizánskej operácie v Lendaku v októbri 1944 v nej sídlil na prízemí štáb nemeckého generála Bekera.
Od roku 1947 do roku 1960 sa využívala ako nájomný dom.
V roku 1964 a to aj za pomoci občanov, bolo v nej zriadené Múzeum J.M. Ptezvala.
V roku 2009 bola vykonaná rekonštrukcia pri ktorej bola obnovená drevená strecha.

Vznik múzea[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské technické múzeum v Košiciach, ktorého je múzeum v Spišskej Belej pobočkou, sa od svojich počiatkov venuje osobnostiam, ktorých práca bola prínosom do celosvetového technického rozvoja. Takýmto bol aj Jozef Maximilián Petzval (1807-1891), rodák zo Spišskej Belej, ktorý svojou prácou dal nový rozmer fotografickej optike v teórii i praxi. Na podnet a za pomoci občanov Spišskej Belej, vlastivedných nadšencov, bolo roku 1964 zriadené múzeum zamerané na dejiny fotografickej techniky a prínos J.M. Petzvala k nej. Nachádzalo sa v rodnom dome, kde sa narodil aj Petzvalov brat Oto Baltazár, ktorému ako významnému matematikovi, pedagógovi, autorovi učebníc matematiky a tiež členovi Uhorskej akadémie vied, je venovaná časť expozície. Realizácia prvej expozície bola podľa návrhu prof. Rudolfa Skopca z Prahy, odborníka na dejiny fotografie, ktorý pri ňom vychádzal z publikácie Dějiny fotografie v obrazech od nejstarších dob k dnešku, vydanej nakladateľstvom Orbis Praha v roku 1963^[4].

Expozície[upraviť | upraviť zdroj]

Život a dielo Jozefa Maximiliána Petzvala a Otta Baltazára Petzvala[upraviť | upraviť zdroj]

Miestnosť venovaná bratom Petzvalovcom pripomína pracovňu J.M. Petzvala s historickým mobiliárom. Súčasťou je aj kolekcia vystavených objektívov a cestovný fotografický prístroj (1890). J.M. Petzval sa podieľal výpočtami na konštrukcii jeho krajinkárskeho objektívu. V dome sa narodil aj brat J.M. Petzvala - Otto Baltazár Petzval, významný matematik, vedec a inžinier, autor mnohých učebníc elementárnej a vyššej matematiky, technickej mechaniky, vodného staviteľstva a astronómie, preto sa nachádzajú textové dokumenty aj o činnosti tohto významného rodáka z Spišskej Belej. Súčasťou expozície o oboch bratoch je premietanie dokumentárnych filmov dokumentaristu Ivana Rumanovského o ich živote.

Začiatky fototechniky a fotografie - Od camery obscury po prvú fotografiu[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť expozície mapuje vývoj techniky od prvých pokusov s camerou obscurou až po prvú fotografiu z roku 1826. Okrem dvojrozmerného materiálu ukazujúcom vynález fotografickej techniky v počiatkoch, ktorého súčasťou sú aj ukážky daguerrotypií, ambrotypií a ferrotypií, sú do štrnástich samostatných vitrín inštalované fotografické prístroje, ktoré su členené podľa zaužívanej typológie a formátu. Dobovo aranžovaným fotoateliérom zo začiatku 20. storočia je snaha pripomenúť atmosféru počiatkov ateliérovej fotografie.

V expozícii na "obdobie daguerotypie" nadväzuje samostatný tematický celok. V tomto sú zahrnuté fotografické prístroje a pomôcky z dôb Petzvalovho pôsobenia a ich vývoj po najnovšie digitálne prístroje.

Súčasťou je aj fotokomora vybavená potrebnými prístrojmi a pomôckami zo 70. rokov 20. storočia, ukazujúca mokrý proces zhotovovania čiernobielych a farebných fotografií a negatívov.

Epochálny prevrat vo vývoji fotografickej optiky a techniky[upraviť | upraviť zdroj]

V pracovni sa vo vitríne nachádza prvý celokovový prístroj - daguerroskop (1965), dar firmy Voigtländer. Tento je vybavený portrétovým objektívom, ktorý J.M. Petzval prepocítal ako prvý na svete v roku 1840, ktorý mal vynikajúcu svetelnosť 1:3,7 a bol 14-krát svetelnejší ako objektívy používané Daguérrom a prestihoval aj ostatné v tom období. J.M. Petzval viedol kvôli nemu celoživotný spor s viedenským optikom P.W.F. Voigtländerom, ktorý prístroj vyrábal. Možno povedať, že objav J.M. Petzval bol predznamenaním následného rozvoja fotografickej, snímacej a projekčnej techniky.

Prehľad dejinami kinematografie[upraviť | upraviť zdroj]

Fotografia a kinematografia sa vyvíjali spoločne. Dejinám kinematografie vo svete a na Slovensku sa venuje expozícia v miestnosti na prízemí. Informuje o chronológii vývoja snímacích prístrojov, o rozmanitosti ich konštrukcií a techniky snímania. Predstavuje aj projekčnú prístrojovú techniku od počiatkov do nedávneho obdobia. Návštevník má možnosť premietnuť film na dobových aj súčasných prístrojoch. V expozícii majú zastúpenie všetky filmové formáty 35,16, 9,5 a 8 mm. Z prístrojov zaujmú projektory: Imperator 35, AEG a Meopton II, ale rada prístrojov siaha až po nedávne obdobie. V exponátoch sú zastúpení výrobcovia: Arnold&Richter, Baťa Zlín, Bell&Howell, Bolex, Eumig, H. Ernemann, KMZ, Meopta, Paillard, Páthé Fréres, Siemens&Halske a iní.