Nádory mozgu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Makroskopický pohľad na multiformný glioblastóm na reze mozgom.

Nádormi mozgu sú označované nádory neuroektodermálneho tkaniva centrálnej nervovej sústavy. Iné intrakraniálne (vnútrolebečné) nádory, ako napríklad meningeóm, nepatria v širšom zmysle medzi nádory mozgu. Pretože ale od určitej veľkosti vždy štruktúry a funciu mozgu ovplyvňujú, sú medzi nádory na mozgu počítané.

Väčšina nádorov mozgu sa vyskytuje sporadicky, t.j. bez akýchkoľvek zjavných príznakov. V kontexte niektorých neuro-kožných syndrómov (Phakomatoses), sa nádory mozgu vyskytujú častejšie. Tieto zahŕňajú, okrem iného, neurofibromatózu, tuberóznu sklerózu , a Von Hippelova-Lindauova chorobu. Veľmi zriedkavými sú aj syndróm Li-Fraumeni, Turcotov syndróm a rhabdoidný nádor.

Diagnóza býva stanovená prostredníctvom zobrazovacích diagnostických metód a biopsie mozgu. Liečba závisí od lokalizácie nádoru, jeho veľkosti, pôvode tkaniva a celkového stavu pacienta. Zvyčajne prvým zákrokom býva chirurgické odstránenie nádoru (resekcia, príp. kraniotómia), ktoré býva v prípade zhubných nádorov za určitých okolností sprevádzané rádioterapiou (ožarovaním) a/alebo chemoterapia.

Nádory na mozgu[upraviť | upraviť zdroj]

Mozgový nádor, alebo nádor na mozgu v sebe zahŕňa množstvo rôznych nádorových ochorení mozgu. Pôvodný význam slova nádor ("tumor") pochádza z latinčiny a znamená "opuch". Nádor na mozgu je bunečné bujenie mozgu, alebo v širšom slova zmysle aj jeho okolitých štruktúr ako mozgových blán a nervov. Degenerované bunky pritom rastú v zdravom mozgovom tkanive bez obmedzenia a vytvárajú nádory. Zatiaľ čo benígne (nezhubné) nádory na mozgu zvyčajne rastú pomaly a sú zreteľne oddelené od zdravého tkaniva, maligné (zhubné) nádory rastú rýchlejšie a zároveň agresívne prenikajú do okolitého mozgového tkaniva. Okolité zdravé mozgové bunky bývajú pritom čiastočne alebo úplne zničené. Benígne nádory na mozgu sa môžu v priebehu ochorenia transformovať na zhubné nádory. Na rozdiel od mnohých iných nádorových ochorení môže aj benígny nádor na mozgu vyvolať život ohrozujúci stav, pretože lebka obmedzuje priestor pre zdravé mozgové tkanivo. Nádor vytvára tlak na citlivé mozgové bunky a tým obmedzuje ich funkciu alebo ich poškodzuje. Benígne a malígne nádory na mozgu patria medzi zriedkavé formy rakoviny (predstavujú zdruba 2% všetkých nádorových ochorení). U detí sa vyskytujú relatívne častejšie než pri dospelých. Lekári rozlišujú medzi primárnym a sekundárnym nádorom na mozgu. Zatiaľ čo primárny nádor na mozgu sa vyvinie z mozgových buniek alebo buniek mozgových blán, sekundárny mozgový nádor vzniká vždy v dôsledku nádorov (metastáz) iného druhu rakoviny (rakovina pľúc, rakoviny kože). a migrovať cez krvných alebo lymfatických ciev, ako aj nervový vody (mozgovomiechovom moku, CSF) v mozgového tkaniva. Sekundárne nádory na mozgu sú teda nádory, ktoré sa v mozgu vyvinú napríklad z degenerovaných pľucnych alebo kožných buniek, ktoré do mozgového tkaniva premigrujú prostredíctvom krvného obehu, lymfatického systému alebo mozgovo-miešneho moku.

Okrem rozdelenia do kategórií na zhubné a nezhubné nádory, ako aj na primárne alebo sekundárne nádory, lekári klasifikujú nádory na mozgu aj podľa typu tkaniva, z ktorého sa nádor vyvinul. Mozog okrem samotných nervových buniek pozostáva z rôznych iných typov buniek:

Neuromas: nádor z nervových buniek
Meningeóm: nádor z buniek mozgových blán
Gliomas: nádor vznikajúci z tzv. gliálnych bunky, ktoré tvoria podporných a zásobovací systém pre nervové bunky
Lymfóm: nádor vznikajúci z buniek imunitného systému nazývaných lymfocyty
Medulloblastoma: nádor rozvíjajúci sa hlavne v detstve, z embryonálnych, nezrelých mozgových buniek
Ependymomas: vzniká z ependymálnych buniek, ktoré pokrývajú tkanivá nervového systému
Zmiešané nádory: zložené z rôznych typov buniek v mozgu

Neuroonkológia a príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rizokové faktory a príčiny vzniku nádorov na mozgu sú prevažne neznáme. Neuroonkológia sa zaoberá príčinami, klinickými príznakmi, diagnostikou a liečbou nádorov mozgu. Podľa súčasného vedeckého poznania faktory životného prostredia, životospráva, duševná záťaž, stres ani frekvenčný rozsah rádiového žiarenia mobilných telefonnych sietí nezvyšujú riziko vzniku nádoru na mozgu. Taktiež nebol preukázaný súvis medzi poraneniami mozgu a vznikom nádrou na mozgu.

Iba pri priamom rádioaktívnom ožarovaní hlavy pri deťoch, čo je niekedy potrebné na liečbu iných vážnych ochorení, sa mierne zvyšuje riziko vzniku nádorového ochorenia v dospelosti. Vo veľmi zriedkavých prípadoch je nádorové ochorenie mozgu dedičné a je sprevádzané pri genetických ochoreniach ako neurofibromatóza typu 1 a typu 2, Turcotov syndrómHippelova-Lindauova choroba  a syndróm Li-Fraumeni.

V prípade neurofibromatózy typu 1 (Morbus Recklinghausen) sa okrem iných nádorov vyskytujú gliomy, najmä pilocytárny astrocytóm, ktoré sú často prítomné na oboch stranách zrakového nervu. Charakteristické pre neurofibromatózu typu 2 sú obojstranne prítomné neurinómy akustiku, nádory miechy alebo viacero meningeómov. Turcotov syndróm môže u detí viesť k  meduloblastómu a u dospelých ku glioblastómu. S Von Hippelovou-Lindauovou chorobou sú spojené predovšetkým hemangiómy v oblasti mozočku a miechy, so syndrómom Li-Fraumeni sú spojedné okrem rôznych iných nádorov astrocytómy a plexus carcinomas.

Symptómy[upraviť | upraviť zdroj]

Symptómy a príznaky, ktoré môže nádor na mozgu vyvolať, sú veľmi rôznorodé a závisia od lokalizácie nádoru. Môžu sa vyskytovať jednotlivo alebo v kombinácii a sú rozdelené do štyroch hlavných skupín:

Príznaky zvýšeného vnútrolebečného tlaku

Bolesti hlavy (vyskytujúce sa najmä v noci a v dopoludňajších hodinách)
Nevoľnosť a vracanie
Poruchy vedomia (ospalosť až komatické stavy)
Papilledema (edém sietnice oka)
pomalý pulz

Neurologické Poruchy

Necitlivosť (na jednej strane tela a jednotlivých končatín)
Svalová slabosť a príznaky ochrnutia
Závrat
Hluchota
Poruchy reči
Poruchy reči
Poruchy prehĺtania
Zmyslové poruchy (napríklad so zreteľom na teplo, chlad, tlak alebo hmat)
Poruchy zraku (z . B. rozmazané videnie, vizuálnu pola)

Epileptické záchvaty

jednoduché fokálne záchvaty
komplexné fokálne záchvaty
generalizované záchvaty

Duševné zmeny

Zmeny osobnosti (napríklad rýchla vznetlivosť, zvýšená rozptýlenosť pozornosti)
Zmena duševného zdravia (depresia, apatia, úzkosť)
Poruchy pamäte (znížená koncentrácia, zábudlivosť)
Dezorientácia

Uzdravenie[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade nádoru na mozgu sa priebeh ochorenia nedá jednoznačne  predpovedať. V prípade niektorých nádorových ochorení mozgu sú šance na vyliečenie priaznivé, pri iných je uzdravenie pacienta považované za nepravdepodobné. Vyhliadky na úspech pri liečbe nádoru na mozgu závisia, okrem iného, od nasledovných faktorov:

Umiestnenia nádoru na mozgu
Typu nádorových buniek a s tým súvisiacim procesom rastu nádoru
Citlivosťou nádorových buniek na rádioterapiu a chemoterapiu

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade podozrenia nádoru na mozgu, je k dispozícii séria diagnostických postupov. Po preskúmaní anamnézy a klinickom vyšetrení môžu byť použité  metódy zobrazovacej diagnostiky a diagnostiky tkaniva. Predoperačné  diagnostické postupy zahŕňajú:

Difúzna infiltrácia parenchýmu mozgu gliómom na snímku mozgu pomocou magnetickej rezonancie (T2-FLAIR-váhy). Svetlejšie (hyper-intenzívne) oblasti zodpovedajú poškodenému mozgovému tkanivu.

Počítačová tomografia (CT)[upraviť | upraviť zdroj]

Pri počítačovej tomografii (CT) sa jedná o počítačom podporené vyhodnotenie niekoľkých, z rôznych smerov nasnímaných röntgenových snímkov s cieľom získať trojdimenzionálne vyobrazenie snímaného objektu. Výhodou oproti bežnému röntgenovému snímku je získanie predstavy o objemovej štrukúre snímaného objektu.

Porovnaním intenzity odoslaného a prijatého žiarenia je získaná informácia o absorpcii žiarenia vyšetrovaným tkanivom, pričom stupeň absorpcie je zobrazený v stupňoch šedi a určený hounsfieldovým indexom.

Sagitálne MRI glioblastómu s kontrastnou látkou u 15-ročného chlapca. V koronárnom reze je zrejmý na posunutí asne, že je to v koronárnych rez priestoru-sediaci účinok presun čiare (Falx cerebri).

Magnetická rezonancia (MRI)[upraviť | upraviť zdroj]

Magnetická rezonancia (MRI), tiež nazývaná jadrová tomografia, je diagnostická zobrazovacia metóda pre zobrazenie rezov orgánov a tkanív pomocou magnetických polí. V tomografe je aplikované silné magnetické pole, pričom sa atómové jadrá (väčšinou vodíkové jadrá/protóny) v ľudskom tele nasmerujú podľa tohto magnetického poľa. Cielenými zmenami nasmerovania (rotácia) a frekvenciou magnetického poľa sú atómové jadrá vychľované zo svoje kľudovej polohy. Priblížením cievky do blízkosti rotujúceho magnetického momentu sa v nej indukuje napätie, ktoré je následne merané. Zjednodušene je veľkosť nameraného napätia závislá na polohe a typu tkaniva.

Funkčná magnetická rezonancia (fMRI)[upraviť | upraviť zdroj]

Funkčná magnetická rezonancia (fMRI) v užšom zmysle slova predstavuje postup, pri ktorom je možné s vysokým priestorovým rozlišením zobraziť aktivované oblasti mozgu (väčšinou založenom na okysličovaní krvi).[1] Použitie metódy môže byť zmysluplné pri plánovaní neurochirurgickej operácie, napríklad pre oddelenie nádoru od funkčne dôležitých oblastí mozgu.[2] Rovnako je pomocou fMRI možné určiť najvhodnejšiu prístupová cesta k nádoru alebo slúži na overenie, či je vôbec zákrok zmysluplný, či možný.

Magnetická rezonančná spektroskopia (MRS)[upraviť | upraviť zdroj]

Magnetická rezonančná spektroskopia (MRS) je diagnostická metóda určená na zobrazovanie biochemických resp. metabolických procesov. Prevažne sa pri tom využívajú techniky magnetickej rezonancie. Pričom pri MRI sú analyzované atómy vodíka, sú pri MRS anylyzované aj signály cukru, neurotransmiterov alebo ich produktov látkovej výmeny.

Pozitrónová emisná tomografia (PET)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozitrónová emisná tomografia (PET) nachádza uplatnenie v neuroonkológii v spojení s metabolickými zmenami nádorových buniek. Nádorové bunky majú v porovnaní so zdravými bunkami organizmu zvýšený metabolizmus, čo má za následok zvýšený dopyt po glukóze a aminokyselinách. Túto vlastnosť nádorov metóda PET využíva. Pacientovi je podaná slabá rádioaktívne označená látka (radiofarmakum), ktorá odpovedá telu vlastným metabolitom, přičom ich bunka vie vstrebať ale nedokáže ich spracovať. To umožňuje vizualizáciu buniek a tkanív so zvýšenou metabolickou aktivitou (predovšetkým rýchlo sa šíriace nádory).

Biopsia mozgu[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodujúcim faktorom pri liečbe akéhokoľvek nádorového ochorenia je znalosť histologického nálezu nádoru, a to aj napriek v súčasnosti dostupným metódam diagnostiky ako CT, MRI a PET s najvyššou kvalitou obrazu. Vo väčšine prípadov je ďalšie plánovanie liečby pacienta úzko spojené s histologickým nálezom nádorového tkaniva.V tejto oblasti sa ako štandardný postup na stanovenie diagnózy presadila stereotaktická technika, a to vďaka vysokej presnosti operácií na hlbokých mozgových štruktúrach s minimálnym poškodením tkániva v prístupovej ceste a tým veľmi nízkou mierou komplikácií. Pre zameranie má pacient na hlave v štyroch bodoch fixovaný stereotaktický prístroj (stereotaktický rám). Tieto štyri body ohraničujú obdĺžnikový priestor, v ktorom možno popísať každý bod počítačom podporeným zadaním výšky, šírky a hĺbky.

Astrocytóm stredného mozgu, s kompresne podmieneným hydrocefalusom

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Pre liečbu primárnych nádorov na mozgu a mozgových metastáz sú v súčasnosti k dispozícii predovšetkým postupy chirurgického odstránenia, rádioterapie (ožarovanie) a chemoterapie. Okrem týchto troch klasických možností existujú liečebné koncepty a moderné postupy, ktoré sú testované v rámci klinických štúdií alebo ich je možné použiť ako individuálny liečebný postup.

Neurochirurgia[upraviť | upraviť zdroj]

Neurochirurgia zahŕňa diagnostiku, chirurgickú liečbu chorôb, malformácií a úrazov centrálneho nervového systému (CNS). V závislosti od polohy a veľkosti nádoru na mozgu, ako aj stavu a symptómov pacienta môže byť nádor na mozgu do veľkej miery odstránený (prostredníctvom osvietených craniotomy v prípade určitých nádory na mozgu), alebo odstránený iba čiastočne. Niekedy ale neurochirurgická liečba nie je možná, vtedy je nádor neoperovateľný. Nastáva to najmä v prípadoch, ak sa nádor nachádza priamo v blízkosti funkčne rizikových oblastí, ktorých činnosť by zákrokom bola výrazne znížená alebo dokonca znemožnená.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • WHO Klasifikácia Nádorov Centrálneho Nervového Systému. (Ed. Cavenee, Louis, Ohgaki & Wiestler), Lyon, IARC Press, 2007 ISBN 92-832-2430-2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]