Náměstí Svobody (Brno)

Náměstí Svobody (hovorovo Svoboďák; v minulosti označované ako Dolní trh alebo nemecky Grosser Platz, teda Veľké námestie) je najvýznamnejšie námestie v Brne. Nachádza sa priamo v centre historického jadra mesta (katastrálne územie Město Brno) a je zhruba trojuholníkového tvaru.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Náměstí Svobody je pomyslený stred a centrum celého mesta. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z 13. storočia, kedy nieslo názov Forum Inferius, čo sa onedlho preložilo do češtiny ako Dolní rynek. V dobách stredoveku si tu bohatí mešťania a šľachtici budovali domy, vďaka čomu význam námestia rástol. Roku 1679 bol vystavaný morový stĺp, ktorý sa čoskoro stal dominantou celého námestia. V roku 1869 bol zbúraný Kostol svätého Mikuláša, jeho posledné zvyšky zanikli po náletu v roku 1945. Na prelome 19. a 20. storočia bolo námestie rozsiahle prestavané, mnoho domov bolo zbúraných a prestavaných v novorenesančnom slohu. V roku 1929 vyrástla na západnej strane námestia podľa projektu architekta Bohuslava Fuchsa rozsiahla funkcionalistická budova Moravskej banky s pasážou Beta.

V roku 1901 námestie preťala v severojužnom smere električková trať od hlavnej stanice na Moravské námestie, ku ktorej sa počas niekoľko ďalších rokov pridali trate Mendlovo náměstí - Šilingrovo náměstí - Náměstí svobody (zo západu po Zámečnické ulici) a - Stará osada - Selská z východu po Kobližnej. Do súčasnosti sa dochovala len prvá z tratí vedená severojužným smerom.

Zatiaľ posledná rekonštrukcia námestia prebehla v roku 2006, kedy bolo námestie kompletne predláždené, osadená bronzová fontána s veršami Jána Skácela, opravený morový stĺp, vyznačená poloha bývalého kostola sv. Mikuláša a novo vysadených niekoľko stromov. Ešte pred zahájením rekonštrukcie boli v podzemí vybudované kolektory. V roku 2010 bol na námestie umiestnený orloj, v skutočnosti nejde o orloj v pravom zmysle slova, ale o veľmi zvláštne hodiny vyrobené z africkej žuly v tvaru náboja, ktoré tak majú pripomínať obliehanie Brna Švédmi v roku 1645.

Vývoj názvu námestia[upraviť | upraviť zdroj]

13. stol. - forum Inferius (Dolní trh)
14. stol. - forum Inferius + Lugek (Dolní trh + Lugek?)
15. stol. - Dolní trh (Unterring, tiež Niederring)
18. stol. - Velké náměstí (Grosser Platz)
15. 12. 1915 - náměstí Císaře Františka Josefa (Kaiser-Franz-Josef-Platz)
30. 12. 1918 - náměstí Svobody (Freiheitsplatz)
17. 3. 1939 - náměstí Adolfa Hitlera (Adolf-Hitler-Platz)
18. 3. 1939 - náměstí Svobody (Freiheitsplatz)
26. 6. 1942 - náměstí Viktoria (Viktoria-Platz)
10. 5. 1945 - náměstí Svobody ^[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie z juhu. Vpravo vpredu žulový hodinový stroj, vpravo vzadu Palác šlechtičen, uprostred Skácelova fontána, v pozadí veža kostola sv. Jakuba
Palác šlechtičen
Dům u čtyř mamlasů
Morový stĺp
Kleinův palác
Dům pánů z Lipé
Pasáž Domu pánů z Lipé
Budova Omega
Žulový hodinový stroj
Vchod do pasáže Rozkvět
Pasáž Alfa
Pasáž Beta