Národný pamätník na Vítkove

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Národný pamätník na Vítkove
Kopec Vítkov
Jazdecká socha Jana Žižku od Bohumila Kafku
Pamätník v noci

Národný pamätník na Vítkove je funkcionalistický pamätník, ktorý bol postavený v rokoch 1929 – 1932 na vrchu Vítkov v Prahe, podľa projektu Jana Zázvorku. Hlavným účelom malo byť uctenie pamiatky československých legionárov a československého odboja v období 1. svetovej vojny (1914 – 1918), rozšírený bol v rokoch 1946 – 1949. V rokoch 1954 – 1962 tu bolo umiestnené aj mauzóleum Klementa Gottwalda.

Príbeh kopca[upraviť | upraviť zdroj]

Husiti na Vítkove zaznamenali pod vedením Jana Žižku z Trocnova vojnový úspech: 14. júla 1420 tu porazili križiacke vojsko. Už vtedy bol jeho názov známy takmer storočie. Pomenovaný bol podľa pražského mešťana Vítka z Hory, ktorý tu vlastnil vinice. Najstaršia doložená správa o kopci nad pražským Žižkovom je z roku 1041.

Pomník vlasti[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka národného pamätníka, ktorý by na rozdiel od doterajších pripomenutí porážok poukazoval na hrdosť a odvahu českého národa, mala spočiatku rýdzo miestny charakter. V lete 1882 bol z popudu niekoľko sto miestnych občanov založený spolok pre vybudovanie pomníka Jana Žižku v Trocnova na vrchu Žižkove a nebyť budovateľského étosu novej Česko-slovenskej republiky, mohlo byť všetko úplne inak. Veľkolepú nekropolu synov národa, legionárov a osloboditeľov mala socha Jana Žižku iba otvárať. Zároveň sa pamätník stal obľúbeným miestom mnohých Pražanov.

Výstavba pamätníka[upraviť | upraviť zdroj]

Pri stavbe pamätníka bol v mimoriadnej miere použitý prírodný kameň, najmä žula a mramor domáceho pôvodu.

Architektonické riešenie: Jan Zázvorka.

Umelecká výzdoba: Vincenc Beneš, Josef Malejovský, Otakar Nejedlý, Karel Štípl, Otakar Švec, Jan Štrusa, Max Švabinský a ďalší. Staviteľom bol pan Kružek.

Budova: je orientovaná v osi kopca Vítkov, približne východo-západným smerom, dĺžka 143 m, šírka 27,6 m a výška 31,5 m.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]