Národnostné školstvo v Slovenskej republike

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Výchova a vzdelávanie národnostných menšín je podľa ministerstva školstva zabezpečovaná v predškolských zariadeniach, základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom alebo vyučovaním jazyka národnostných menšín.[1] Do roku 1989 si z národnostných menšín uplatnila možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku maďarská a ukrajinská národnostná menšina. Po roku 1989 aj nemecká, rusínska a rómska národnostná menšina. Reálne môžeme nájsť na všetkých stupňoch vzdelávania ako vyučovací len maďarský jazyk a s výnimkou vysokých škôl aj ukrajinský jazyk.

Na Slovensku neexistuje samostatný menšinový školský systém. Národnostné školy sú súčasťou celoslovenskej siete a vzťahujú sa na ne ústredné nariadenia ministerstva. Pracujú na základe totožných učebných osnov a hodinových dotácií.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci boli až do roku 1918 národnostnou menšinou v Uhorsku a od Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 čelili silnej národnostnej asimilácii. Vznikom československej republiky sa situácia radikálne zmenila. Slováci sa stali štátotvorným národom a zvyšné národnosti menšinou. Po prvýkrát museli Slováci definovať vlastnú národnostnú politiku v školstve. Maďarské školy boli sčasti zrušené, alebo bol ich vyučovací jazyk zmenený na slovenský.

Prvý zákon, ktorý sa zaoberal vzdelávaním menšín v ich materinskom jazyku, prijalo pražské Národné zhromaždenie 3. apríla 1919. Zákon však na území Slovenska nikdy nenadobudol platnosť. O zachovaní maďarských škôl rozhodoval Referát školstva a národnej osvety Ministerstva s plnou mocou pre správnu Slovenska.[3]

Po druhej svetovej vojne československá vláda v súlade s Košickým vládnym programom presadila zavretie všetkých maďarských a nemeckých škôl bez výnimky. Zmena nastala až v roku 1948. Všetky školy boli zoštátnené a bol zavedený jednotný školský systém. Na Slovensku bol vyučovacím jazykom slovenský jazyk a výnimku mohla udeliť len vláda. Zriaďovanie škôl s iným vyučovacím jazykom nebolo ani povolené ani zakázané. Existenciu národnostných škôl až do roku 1960 negarantoval žiadny zákon. Nová Ústava, prijatá v roku 1960, po prvý raz od vojny stanovila, že deti maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti mali právo na vyučovanie v materinskom jazyku, ktoré im mal zabezpečiť štát.[3]

Začiatkom 90. rokoch sa začalo výraznejšie aktivizovať rusínske hnutie, ktoré si za svoj cieľ stanovilo obnovu rusínskeho národnostného školstva. To sa im napokon podarilo presadiť a 27. januára 1995 bola slávnostne v Bratislave deklarovaná kodifikácia rusínskeho jazyka.[4]

Rómsky jazyk bol štandardizovaný v roku 2008, ale v praxi sa dodnes ako vyučovací jazyk neuplatnil. Rómska menšina nie je natoľko emancipovaná, aby presadzovala svoje národnostné práva dôkladnejšie.

Podiel národnostných menšín na obyvateľstve[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 každý piaty občan, žijúci na Slovensku, príslušníkom národnostnej menšiny. Pritom však treba mať na pamäti, že reálny podiel rómskej národnostnej menšiny je podstatne vyšší. Občania národnostných menšín majú právo na vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku. Reálne si ho však uplatňuje adekvátne k svojmu podielu na celkovej populácii len maďarská, ukrajinská, rusínska a nemecká národnostná menšina.

V prípade českej národnostnej menšiny ide o dôsledok blízkosti českého a slovenského jazyka. K rómskej národnostnej menšine je vo vzdelávacej politike dominantný odlišný prístup, ktorý je zameraný viac na sociálnu inklúziu so zachovaním kultúrnej identity. Dôležitým faktorom je aj to, že rómskej národnostnej menšine chýba adekvátna politická reprezentácia, ktorá by presadzovala národnostné požiadavky Rómov. Na Slovensku existuje len jedna škola s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym a to je osemročné súkromné gymnázium Z.J. Mallu v Kremnici.

Národnosť podiel (%)
slovenská 80,7
maďarská 8,5
rómska 2
česká 0,6
rusínska 0,6
ukrajinská 0,1
nemecká 0,1
poľská 0,1
moravská 0,1
ostatné 0,3

zdroj[5]

Školy podľa vyučovacieho jazyka v škol. roku 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

Na všetkých stupňoch vzdelávacieho systému (okrem VŠ) sa z jazykov národnostných menšín sa v praxi uplatňuje ako vyučovací len maďarský a ukrajinský jazyk. Na úrovní stredných odborných škôl je podiel menšinových národnostných škôl nižší. Ďaleko najvyšší podiel národnostných škôl má maďarská menšina. Dôvodom je veľký podiel na obyvateľstve, silná politická reprezentácia, ako aj historický kontext, podľa ktorého bolo až do roku 1918 školstvo na území Slovenska maďarské, alebo silno maďarizované.

vyučovací jazyk gymnázia SOŠ základné školy materské školy spolu
slovenský 174 426 1783 2390 4773
maďarský 19 10 227 264 520
slov. - maď. 7 30 28 78 143
ukrajinský 1 0 5 5 11
slov. - ukr. 0 0 1 3 4

zdroj[6]

Ak sa pozrieme na stredné školstvo podľa zriaďovateľa školy, zistíme, že národnostné školy zriaďuje rovnako štát, súkromníci, ako aj cirkev bez výraznejšej preferencie.


Gymnázia podľa typu zriaďovateľa
vyučovací jazyk štátny súkromný cirkevný
slovenský 107 24 43
maďarský 13 1 5
slov.-maď. 7
ukrajinský 1

zdroj[6]

Stredné odborné školy podľa typu zriaďovateľa
vyučovací jazyk štátny súkromný cirkevný
slovenský 325 82 19
maďarský 5 5
slov.-maď. 27 3

zdroj[6]

Právne prostredie, ktoré v súčasnosti upravuje vzdelávanie národnostných menšín[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ústavný zákon c. 460/1992 Zb. Čl. 34, ods. 2: Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.
  • Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

Podľa tzv. školského zákona majú deti a žiaci, patriace k národnostným menšinám zabezpečenú výchovu a vzdelávanie:

  1. v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,
  2. v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,
  3. v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

Školy národnostných menšín majú právo používať učebnice a učebné texty v jazyku národnostných menšín. Vzdelanie dosiahnuté na národnostných školách je podľa zákona rovnocenné so vzdelaním na školách s vyučovacím jazykom slovenským.

Zákon hovorí aj to, že súčasťou výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.

Školský zákon taktiež upravuje používanie geografických názvov v učebniciach a pracovných zošitoch. Tie názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne. Najskôr v jazyku národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku. Kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku.

Pedagogická dokumentácia, ako aj doklady o získanom vzdelaní sa vedú dvojjazyčne.

Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, môže vykonávať prijímaciu skúšku okrem slovenského jazyka a literatúry z ďalších predmetov v takom jazyku, v akom si ich na základnej škole osvojoval. Podmienkou však je, že takú požiadavku uvedie v prihláške na štúdium.

Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve stanovuje, že škola, v ktorej prebieha vzdelávanie v slovenskom jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a typ školy, uvedený v slovenskom jazyku, ako aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

V prípade, že sa na škole vzdeláva len v jazyku národnostných menšín, v názve školy je uvedený aj vyučovací jazyk školy. Druh a typ školy sa uvádza dvojjazyčne. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku. Ak je sídlom školy obec, v ktorej tvoria príslušníci národnostnej menšiny najmenej 20 % obyvateľstva, uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.

Poradným orgánom ministra školstva pri plnení úloh v oblasti národnostného školstva je Rada pre národnostné školstvo.

Politická diskusia[upraviť | upraviť zdroj]

V čase prijímania školského zákona, kládla vláda Roberta Fica veľký dôraz na to, aby príslušníci národnostných menšín ovládali aj štátny jazyk a dokázali sa tak ľahšie uplatniť na trhu práce. Rezort školstva vtedy patril Slovenskej národnej strane, ktorá dávala obzvlášť veľký politický akcent na ochranu a rozvoj slovenského jazyka. Zákon vyvolal kritiku najmä u maďarských politikov a viacerých maďarských národnostných organizácií, ktoré protestovali proti znižovaniu počtu hodín výučby materinského jazyka. Vláda Ivety Radičovej školský zákon novelizovala, ale novela sa netýkala výučby materinského jazyka národnostných menšín, napriek tomu, že súčasťou vlády bola aj strana Most-Híd. Najvýraznejšou zmenou bola povinná výučba anglického jazyka ako cudzieho jazyka. Most-Híd mal napokon pred voľbami v roku 2012 vo svojom programe požiadavku zmenu metodiky vyučovania slovenského jazyku na národnostných školách tak, aby sa v prvom rade dosiahla dostatočná konverzačná schopnosť príslušníkov národnostných menšín.[7]

Celkovo je však situácia v národnostnom školstve značne diferencovaná. Kým rusínska a ukrajinská menšina zápasí o holé prežitie vlastnej menšinovej identity a niekoľkých posledných škôl, maďarská menšina sa sústreďuje aspoň na zachovanie súčasného legislatívneho stavu. Rómska národnostná menšina zatiaľ nedosiahla taký stupeň sebaidentifikácie, aby sa začala systematicky usilovať o naplnenie národnostných práv. Predstavitelia rómskej menšiny naopak poukazujú na segregáciu v školstve na základe etnicity a snažia sa v školstve presadiť inkluzívne vzdelávanie.

Problém segregácie rómskej menšiny v školstve je, že sa realizuje prostredníctvom špeciálnych škôl, primárne určených pre mentálne alebo fyzicky postihnuté deti. Podľa štúdie Rómskeho vzdelávacieho fondu je až 60 % žiakov v špeciálnych školách rómskeho pôvodu a v špeciálnych triedach na bežných školách je to dokonca 86 %.[8] Tieto čísla nezodpovedajú podielu rómskej národnostnej menšiny na obyvateľstve. Problém vzdelávania reflektuje aj dokument Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorý bol prijatý v januári 2012.

Medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná[upraviť | upraviť zdroj]

Vládne koncepcie a stratégie vzdelávania národnostných menšín[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní rómskych detí a mládeže (2003 a 2006) sú správami ministerstva školstva, ktoré poskytujú informácie o riešení špecifických podmienok výchovy a vzdelávania rómskych žiakov a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ministerstvo školstva SR a Štátny pedagogický ústav vypracovali v roku 2003 materiál na prípravu pedagógov vyučujúcich v rómskom jazyku s názvom Dočasné vyrovnávacie opatrenia s cieľom pripraviť dostatočný počet pedagógov vyučujúcich v rómskom jazyku.

V súvislosti so vstupom do EÚ schválila vláda v roku 2005 Koncepciu migračnej politiky SR a uložila príslušným ministrom rozpracovať koncepciu na podmienky príslušných rezortov. Ministerstvo školstva tak vypracovalo Koncepciu migračnej politiky v podmienkach rezortu školstva.

Prvým komplexne spracovaným dokumentom pre oblasť výchovy a vzdelávania národnostných menšín je Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín schválená vládou SR v roku 2007.

V roku 2008 vláda schválila Koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.[9]

Najkomplexnejšie z týchto dokumentov pôsobí Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín. Tá kladie dôraz na rozvoj troch základných oblastí: zmena obsahu vzdelávania, zvýšenie kvality vzdelávania a zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia.

Výchova a vzdelávanie by sa pritom mali riadiť určitými zásadami, medzi ktoré patria: rovnosť šancí na vzdelanie a uplatnenie na trhu, rozvoj národnostnej identity, multikultúrne vzdelávanie, integráciu učebného obsahu, samostatné rozhodovanie vedenia školy, koordinácia ďalšieho vzdelávania pedagógov.

Prijatie takejto podoby koncepcie kritizoval napríklad Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. Poukazoval na prioritné postavenie vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra na národnostných školách. Zväz taktiež očakával posilnenie národnostného školstva v organizačnej štruktúre ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu, či posilnenie vzdelávania pedagógov na národnostných školách v špecifických predmetoch.[10]

Vysoké školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na viacerých štátnych vysokých školách prebieha príprava pedagógov v jazyku menšín pre potreby základného a stredného školstva.

• Vzdelávanie o rómskej kultúre a jazyku umožňuje Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, kde od apríla 1990 existuje Ústav romologických štúdií. [12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výchova a vzdelávanie národnostných menšín, webová stránka ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, dostupné na online Archivované 2007-07-01 na Wayback Machine
  2. Szabó, A. L. 2004, „Národnostné menšiny na Slovensku“, ed. Dohányos, R., Lelkes G., Tóth K., dostupné online
  3. a b László, B. 2008. „Maďarské národnostné školstvo“, Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie, ed. Fazekas J., Hunčík P., dostupné online
  4. Gajdo, M. „Ukrajinské a rusínske školstvo na Slovensku“, dostupné online[nefunkčný odkaz]
  5. Spracované na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, výsledky sú dostupné na stránke Štatistického úradu SR [1] Archivované 2012-05-10 na Wayback Machine
  6. a b c Spracované na základe štatistických ročeniek, dostupných na stránke Ústavu informácií a prognóz školstva [2]
  7. Volebný program strany Most-Híd 2012.
  8. Friedman, E., Kriglerová, E., Kubánová, M., Slosiarik, M. 2009, „Škola ako geto“, Roma Education Fund, dostupné online Archivované 2013-05-12 na Wayback Machine
  9. Materiály ministerstva školstva, dostupné online Archivované 2012-03-27 na Wayback Machine
  10. Stanovisko Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku ku Koncepcii výchovy a vzdelávania národnostných menšín v SR prijatej vládou Slovenskej republiky dňa 19.12.2007, dostupné online
  11. Univerzita J. Selyeho, dostupné online Archivované 2012-01-18 na Wayback Machine
  12. a b c d Národnostné menšiny na Slovensku, Slovensko kultúrny profil, [online] Dostupné na internete http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033