Nízky Jeseník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nízky Jeseník
čes. Nízký Jeseník
pohorie
NizkyJesenikPohled.jpg
Nízky Jeseník z Jeleního hřbětu
Štát Česko Česko
Regióny Moravskosliezsky kraj, Olomoucký kraj
Časť Jesenická oblasť
Najvyšší bod Slunečná
 - výška 800 m n. m.
Rozloha 2 894 km² (289 400 ha)
Poloha v Česku
Poloha v Česku
Wikimedia Commons: Nízky Jeseník
Webová stránka: http://www.nizkyjesenik.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Velký a Malý Roudný

Nízky Jeseník (čes. Nízký Jeseník) je vrchovina na severovýchode Česka v Moravsko-sliezskom a Olomouckom kraji. Najvyšším vrcholom je Slunečná (800 m n. m.).

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Je jedným z najstarších geologických celkov strednej Európy s pozostatkami sopečnej činnosti. Je tvorený najmä prvohornými, kulmskými sedimentovanými horninami, založenými na predchádzajúcich sedimentoch a vulkanitoch, vzniknutých intenzívnou sopečnou činnosťou na dne devónskeho mora. Oblasť Nízkeho Jeseníku bola vždy známa ťažbou farebných a drahých kovov.

Sopečná činnosť[upraviť | upraviť kód]

Počas treťohôr bol v dôsledku horotvorných procesov Nízky Jeseník vyzdvihnutý, zatiaľčo oblasť Hornomoravského úvalu a Kladska sa prepadla. Vzniknuté zlomy zemskej kôry tak umožnili sopečnú činnosť a vytvorili sa tak najmladšie sopky v Česku.

Posledné dve boli činné ešte počas starších štvrtohôr.

Geomorfológia[upraviť | upraviť kód]

Nadmorská výška vrchoviny sa pohybuje iba medzi 400 – 600 metrami, najvyššia západná časť dosahuje 800 metrov. Východná časť klesá až na úroveň 350 m n. m. Nízky Jeseník nadväzuje na východnú časť Hrubého Jeseníku a obklopuje ho Sliezska nížina, Hornomoravský úval, Moravská brána a Ostravská panva.

Geomorfologické podcelky[upraviť | upraviť kód]

Nízky Jeseník sa skladá z geomorfologických podcelkov Brantická vrchovina, Bruntálská vrchovina, Domašovská vrchovina, Oderské vrchy, Slunečná vrchovina, Stěbořická vrchovina, Vítkovská vrchovina a Tršická pahorkatina.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Do nitra Askiburgionu. Bruntálský slovník naučný: encyklopedie Nízkého Jeseníku. Bruntál : Moravská expedice, 2004; ISBN 80-86511-18-9.
  • HRADÍLEK, Zbyněk. Materiály ke květeně Nízkého Jeseníku a přilehlých území: floristický kurz ČSBS v Bruntále (1989). Olomouc : Sagittaria, 1999; ISBN 80-238-4872-0.
  • JANOŠKA, Martin. Nízký Jeseník očima geologa. Olomouc : Univerzita Palackého, 2002; ISBN 80-244-0252-1
  • VLACH, Jaroslav. Nízký Jeseník a Oderské vrchy. Praha : Olympia, 1968.
  • VLACH, Jaroslav. Nízký Jeseník a přilehlé oblasti. Praha : STN, 1958.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nízký Jeseník na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).