Nórska cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Logo Nórskej cirkvi

Nórska cirkev[1] alebo cirkev Nórska[2] (po nórsky: Den norske kyrkja) je luteránska cirkev, ktorá podľa ústavy slúži ako ľudová cirkev Nórska. Je to najväčšia cirkev v Nórsku a do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre každého občana.

Do 16. storočia bolo Nórsko katolíckou krajinou. Reformácia v rokoch 1536-1537 prerušila vzťahy s Rímom, čo vyústilo do vzniku samostatnej cirkvi celkom podriadenej panovníkovi. Až do modernej doby nebola cirkev len náboženskou organizáciou, ale aj jedným z najmocnejších prostriedkov kráľovskej autority a dôležitou súčasťou administratívy. Nórska cirkev bola štátom považovaná za jedinú priamu nástupkyňu predchádzajúcej nórskej katolíckej cirkvi.

Nórska cirkev sa hlási k Biblii, Apoštolskému, Nicejsko-carihradskému, Athanaziánskemu a Augsburskému vyznaniu a k Malému Lutherovmu katechizmu ako aj ostatným teologickým textom luteranizmu. Nórska cirkev zachováva ornáty, biskupské insígnie, hierarchické usporiadanie, kadidlo a iné.

Nórska cirkev ordinuje aj ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia. Taktiež je členom Spoločenstva Porvoo a Svetového luteránskeho zväzu.

Nórska cirkev má episkopálno-synodálne zriadenie. Cirkev má 1284 farností, 106 dekanátov a 11 diecéz. V roku 2016 mala cirkev 3 758 070 pokrstených členov. V roku 2016 Nórska cirkev zaviedla online registráciu veriacich na svojich internetových stránkach. Nový systém bol zavedený po kritike neporiadku v evidencii členov. [3] V prvom týždni po spustení systému cirkev opustilo 15 053 ľudí (čo bolo takmer ako za celý rok 2015).[4]

Bohoslužba[upraviť | upraviť zdroj]

Nórska cirkev nedeľné bohoslužby slúži zvyčajne o 11:00. Bohoslužba sa skladá z týchto častí:

  • Začiatočný hymnus
  • Pozdravenie a oslovenie
  • Vyznanie hriechov
  • Kyrie
  • Modlitba dňa (kolekta)
  • Prvé čítanie
  • Chválospev
  • Druhé čítanie
  • Hymnus pred kázňou
  • Kázeň
  • Hymnus po kázni
  • Modlitby cirkvi

(Ak sa neslávi Eucharistia tak nasleduje Otčenáš, ofera, požehanie a tichá modlitba).

  • Hymnus pred príjmaním
  • Sanctus
  • Modlitba pred Večerou Pánovou
  • Slová ustanovenia (konsekrácia)
  • Príjmanie Večere Pánovej
  • Modlitba vďaky po príjmaní
  • Požehnanie
  • Tichá modlitba

Reformácia v Nórsku[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Kristián III. sa ako osemnásť ročný stretol vo Wittenbergu s učením Martina Luthera a stal sa presvedčeným luteránom. Vo svojej krajine vyhlásil luteranizmus za jedinú oficiálnu vieru. Mníšske rády boli rozpustené a katolíkom bol pobyt v krajine zakázaný pod trestom smrti. Výnimku mali len zahraniční diplomati a ich služobníctvo. Katolícki biskupi boli uväznený a na ich miesta nastúpilo osem superintendentov. Medzi významné osobnosti dánsko-nórskej reformácie patria napr. Hans Tausen alebo Johannes Bugenhagen.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LOJDA, Miroslav. Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2003. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-12-1. S. 95.
  2. GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : [zborník z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorú usporiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi v Bratislave v dňoch 8.-10. novembra 2007]. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 326.
  3. Norská církev přišla o 15 tisíc členů za čtyři dny, odhlásili se on-line. iDNES.cz, 2016-08-20. Dostupné online [cit. 2017-12-27].
  4. UPHKC / Čeština / Aktuální. uogcc.org.ua. Dostupné online [cit. 2017-12-27].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Norská církev na českej Wikipédii a Reformation in Denmark–Norway and Holstein na anglickej Wikipédii.