Nórska cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Logo Nórskej cirkvi

Nórska cirkev[1] alebo cirkev Nórska[2] (po nórsky: Den norske kyrkja) je luteránska cirkev, ktorá podľa ústavy slúži ako ľudová cirkev Nórska. Je to najväčšia cirkev v Nórsku a do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre každého občana.

Do 16. storočia bolo Nórsko katolíckou krajinou. Reformácia v rokoch 1536-1537 prerušila vzťahy s Rímom, čo vyústilo do vzniku samostatnej cirkvi celkom podriadenej panovníkovi. Až do modernej doby nebola cirkev len náboženskou organizáciou, ale aj jedným z najmocnejších prostriedkov kráľovskej autority a dôležitou súčasťou administratívy. Nórska cirkev bola štátom považovaná za jedinú priamu nástupkyňu predchádzajúcej nórskej katolíckej cirkvi.

Nórska cirkev sa hlási k Biblii, Apoštolskému, Nicejsko-carihradskému, Athanaziánskemu a Augsburskému vyznaniu a k Malému Lutherovmu katechizmu ako aj ostatným teologickým textom luteranizmu. Nórska cirkev zachováva ornáty, biskupské insígnie, hierarchické usporiadanie, kadidlo a iné.

Nórska cirkev ordinuje aj ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia. Taktiež je členom Spoločenstva Porvoo a Svetového luteránskeho zväzu.

Nórska cirkev má episkopálno-synodálne zriadenie. Cirkev má 1284 farností, 106 dekanátov a 11 diecéz. V roku 2016 mala cirkev 3 758 070 pokrstených členov. V roku 2016 Nórska cirkev zaviedla online registráciu veriacich na svojich internetových stránkach. Nový systém bol zavedený po kritike neporiadku v evidencii členov. [3] V prvom týždni po spustení systému cirkev opustilo 15 053 ľudí (čo bolo takmer ako za celý rok 2015).[4]

Bohoslužba[upraviť | upraviť zdroj]

Nórska cirkev nedeľné bohoslužby slúži zvyčajne o 11:00. Bohoslužba sa skladá z týchto častí:

Preludium

Začiatočný hymnus

Pozdravenie a oslovenie

Vyznanie hriechov

Kyrie

Gloria

Modlitba dňa (kolekta)

Prvé čítanie

Chválospev

Druhé čítanie

Apoštolské vyznanie

Hymnus pred kázňou

Kázeň

Hymnus po kázni

Modlitby cirkvi

(Ak sa neslávi Eucharistia tak nasleduje Otčenáš, ofera, požehanie a tichá modlitba).

Hymnus pred príjmaním

Prefácia

Sanctus

Modlitba pred Večerou Pánovou

Otčenáš

Slová ustanovenia (konsekrácia)

Agnus Dei

Príjmanie Eucharistie

Modlitba vďaky po príjmaní

Požehnanie

Tichá modlitba

Postludium

Reformácia v Nórsku[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Kristián III. sa ako osemnásť ročný stretol vo Wittenbergu s učením Martina Luthera a stal sa presvedčeným luteránom. Vo svojej krajine vyhlásil luteranizmus za jedinú oficiálnu vieru. Mníšske rády boli rozpustené a katolíkom bol pobyt v krajine zakázaný pod trestom smrti. Výnimku mali len zahraniční diplomati a ich služobníctvo. Katolícki biskupi boli uväznený a na ich miesta nastúpilo osem superintendentov. Medzi významné osobnosti dánsko-nórskej reformácie patria napr. Hans Tausen alebo Johannes Bugenhagen.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LOJDA, Miroslav. Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2003. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-12-1. S. 95.
  2. GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : [zborník z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorú usporiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi v Bratislave v dňoch 8.-10. novembra 2007]. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 326.
  3. Norská církev přišla o 15 tisíc členů za čtyři dny, odhlásili se on-line. iDNES.cz, 2016-08-20. Dostupné online [cit. 2017-12-27].
  4. UPHKC / Čeština / Aktuální. uogcc.org.ua. Dostupné online [cit. 2017-12-27].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Norská církev na českej Wikipédii a Reformation in Denmark–Norway and Holstein na anglickej Wikipédii.