Nadčlovek
Nadčlovek (nem. Übermensch) je človek, ktorý sa stal dokonalým zo svojho vitálneho pôvodu a nie tým, že ho vychovali iní alebo že sa vychoval sám. Idea nadčloveka sa nachádza už u Lukiana. V 19. storočí ju preslávil Friedrich Nietzsche.
Nadčlovek u Nietzscheho[upraviť | upraviť zdroj]
Predstava o nadčloveku sa čiastočne nachádza už v Nietzscheho diele Menschliches, Allzumenschliches (dosl. Ľudské, príliš ľudské) z roku 1878. No naplno sa vyvinula až v jeho najdôležitejšom diele Tak vravel Zarathustra (1883 – 85).
Nadčlovek podľa Nietzscheho je súhrn všetkého, čo môže obsahovať a poskytovať život a vrchol životnej sily; vzor samovlády, disponujúci bezohľadne vykonávanou mocou, účinne potláčajúci všetko, čo človeka pozbavuje nadčlovečenstva. Nadčlovek je ideál silného, ktorý má všetko v sebe, vo vlastnom organizme, nepozná nijaké hranice a nepotrebuje nijaké iné ideály .