Nadija Viktorivna Savčenková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nadija Viktorivna Savčenková
Nadija Viktorivna Savčenková
Narodenie11. máj 1981 (38 rokov)
Kyjev, Ukrajina
Národnosťukrajinská
Známa vďakavojenská letkyňa, v rokoch 2014/15 obvinená z usmrtenia ruských novinárov pri bojoch na východe Ukrajiny; neskôr omilostená a vymenená za zajatých ruských spravodajských dôstojníkov
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nadija Viktorivna Savčenková

Nadija Viktorivna Savčenková (ukr. Надія Вікторівна Савченко – Nadija Viktorivna Savčenko; * 11. máj 1981 Kyjev) je bývalá ukrajinská príslušníčka ozbrojených síl, pilotka bojového vrtuľníka Mi-24 a od októbra poslankyňa ukrajinského parlamentu.[1] Do povedomia sa dostala predovšetkým počas vojny na Ukrajine, keď ju 18. júna 2014 zajali pri dedine Metalist ozbrojenci a odovzdali Rusku, kde bola súdená za údajné zabitie dvoch ruských novinárov.[2] Na protest proti svojmu väzneniu držala od 13. decembra 2014[3] do svojho prepustenia v máji 2015 hladovku. V priebehu svojho zajatia bola zvolená ako poslankyňa do ukrajinského parlamentu za stranu Batkivščina.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Savčenková absolvovala výsadkársku školu a po misii v Iraku aj Charkovskú leteckú univerzitu. Verejne známa bola ako reprezentantka armády v niekoľkých televíznych reláciách.[4]

Zajatie a únos do Ruska[upraviť | upraviť zdroj]

Savčenková sa dostala do zajatia proruských separatistov a po niekoľkých neúspešných pokusoch o výmenu sa náhle objavila v ruskej Voroneži. To je podľa Kyjeva dôkaz spolupráce medzi separatistami a ruskou tajnou službou. Kyjev následne požadoval jej vrátenie. Ruská strana tvrdila, že sa dostala do Ruska ako utečenec s falošnými dokladmi. Savčenková tvrdila, že bola na ruské územie zavlečená násilím.[1]

Súdny proces[upraviť | upraviť zdroj]

Prípad Savčenkovej prejednával súd v ruskej Voroneži. Podľa ruských vyšetrovateľov sa Savčenková prihlásila počas dovolenky k dobrovoľníckej ukrajinskej jednotke bojujúcej pri Luhansku pričom vraj počas jednej z operácií odovzdala súradnice skupiny ruských novinárov a civilistov, ktorá bola vzápätí ostreľovaná mínometmi ukrajinských síl a dvaja novinári boli zabití. Savčenková toto obvinenie v celom rozsahu odmietla, pričom ako obhajobu predložila videozáznam, ktorý mal dokazovať, že v čase kedy tak mala urobiť už bola v zajatí proruských ozbrojencov.

Dňa 27. februára 2015 uviedla Jelena Masjuková, členka rady pre ľudské práva, ktorá pôsobila pri ruskom prezidentovi, že Savčenková je kvôli 76 dní trvajúcej hladovke na pokraji smrti a zomrieť môže každým dňom. Vyzvala ruské úrady, aby Savčenkovú prepustili z väzobnej väznice do domáceho väzenia. Smrť Savčenkovej by podľa nej priniesla Rusku ďalšiu medzinárodnú hanbu a sankcie, zatiaľ čo na Ukrajine by sa stala hrdinkou. Súd jej ale namiesto toho predĺžil väzbu do mája 2015 s vyhlásením, že zdravotný stav je uspokojivý. Savčenková schudla 17 kg. Kremeľ na všetky výzvy odpovedal, že vo veci musí rozhodnúť ruský súd.[1]

Snaha o oslobodenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ukrajinskí predstavitelia na čele s prezidentom Petrom Porošenkom sa snažili podnikať kroky vedúce k oslobodeniu pilotky. Situáciu označovali za neprijateľnú.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v januári 2015 odsúhlasilo rezolúciu, ktorá Rusko dôrazne žiada o okamžité prepustenie Savčenkovej. Zároveň predĺžilo až do apríla 2015 odobratie ruských hlasovacích práv, ktoré mu boli odobraté už v apríli 2014 kvôli záberu Krymu. V nadväznosti na to Rusko stiahlo svoje rozhodnutie umožniť návštevu európskych poslancov v moskovskej väznici, kde v tej dobe Savčenková držala už 40 dní hladovku.[5] O prepustení Savčenkovej sa usiluje tiež Európska únia a Európsky parlament.[1]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2014, zatiaľ čo sa nachádzalo v ruskom väzení kandidovala v ukrajinských parlamentných voľbách a bola zvolená za poslankyňu ukrajinskej Verchovnej rady za stranu Batkivščina. 25. mája 2015 bola ruskou stranou prepustená a vymenená za 2 dôstojníkov GRU zajatých na Ukrajine (A. Alexandrov, Je. Jerofejev). Formálne dostala milosť od prezidenta Putina. Bola prepustená v meste Rostov-na-Donu.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nadija Savčenková na českej Wikipédii.