Slzovičkovka zhubná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Naegleria fowleri)
Slzovičkovka zhubná

Naegleria fowleri
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Naegleria fowleri
Carter, 1970
Synonymá
N. aerobia, N. invadens
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slzovičkovka zhubná[1] (iné názvy: slzovička zhubná[1], Naegleria zhubná[2]; ľudovo "mozog požierajúca améba"[3]; lat. Naegleria fowleri) je jednobunkový organizmus patriaci do triedy slzovičkovce (Heterolobosea).

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Vývojové štádia: cysta, trofozoit, bičikaté štádium

V prirodzených podmienkach sa vyskytuje v troch morfologických štádiach: trofozoit, cysta a bičikaté štádium.[4]

Trofozoit[upraviť | upraviť zdroj]

Trofozoit je množiace sa vegetatívne štádium, ktoré je typické zrnitým vzhľadom. Dosahuje veľkosť 10 – 35 µm. [5] Na povrchu trofozitu sa nachádzajú prísavkovité štruktúry amebostómy (bunkové ústa)[2], ktoré meňavke umožňujú fagocytovať baktérie, kvasinky a bunkové zvyšky.[6][7] Organizmus vytvára jednu alebo dve labočnaté panôžky (lobopódia), na ktorých sa nachádzajú malé hrotité výbežky.[2] Pri zmene vonkajších podmienok sa encystuje alebo prechádza na prechodné bičikaté štádium.[4][8]

Cysta[upraviť | upraviť zdroj]

Cysta je rezistentné kľudové štádium s typickým guľatým alebo mierne vajcovitým tvarom a hladkou stenou[9] zloženou z polysacharidov.[7]. Štádium je prízračné rezistenciou voči vysychaniu a vplyvu chemických látok. Veľkosť cysty je 7 – 15 µm.[6]

Bičikaté (flagelátové) štádium[upraviť | upraviť zdroj]

Flageláta je štádium ovalného alebo hruškovitého tvaru s dvoma bičíkmi. Predpokladá sa, že hlavnou funkciou bičikatého štádia je distribúcia druhu v priestore v nepriaznivom období. Transformácia na bičikaté štádium prebieha 5 – 6 hodín.[2] Táto forma neberie potravu a ani sa nerozmnožuje. Impulz k premene je podmienený nízkonutričným prostredím alebo nízkym osmotickým tlakom.[2] Dĺžka bičikatého štádia je 10 – 16 µm.[3]

Histopatológia amebovej meningoencefalitídy spôsobenej Naegleria fowleri.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Naegleria fowleri je celosvetovo rozšírený termofilný organizmus, ktorý sa prevažne vyskytuje v teplých vodách (jazerá, termálne pramene), pôde a prachu. Izolovaná bola aj z bazénov, vodovodného potrubia, vzduchu a klimatizačných zariadení.[4] Toleruje teploty do 45 °C, je veľmi odolná proti dezinfekcii a znáša vysoké dávky chlóru.[1] Meňavke sa darí vo vodných zrojoch so zvýšenou hustotou horčíka a železa, rovnako ako vo vodách s vysokou koncentráciou siníc a eubaktérií, ktoré pre slzovičku slúžia ako zdroj potravy.[6][7]

Patogenita[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neglerióza

Naegleria fowleri patrí medzi amfizoické améby, čo znamená, že môže existovať ako voľne žijúci alebo za určitých podmienok aj ako parazitický organizmus. Spôsobuje veľmi vzácny, ale smrteľný zápal mozgu a mozgových blan – primárnu amébovú meningoencefalitídú (PAM).[3] Hostiteľ sa najčastejšie infikuje vdychnutím vody alebo prachu s dostatočnou koncentráciou meňaviek do nosovej dutiny. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí (imunokompetentných pacientov)[3] a väčšina prípadov súvisí s kúpaním, potápaním alebo skákaním do kontaminovanej vody. Zaznamenané sú aj prípady nakazenia pri vyplachování nosa. Štúdie ukázali vysoký výskyt protilátok v krvi proti Naegleria fowleri vo širokej verejnosti, čo naznačuje, že kontakt s týmto organizmom je veľmi bežný.

Meňavka sa prichytáva na čuchový epitel a pomocou čuchového nervu pokračuje cez riečicovitú platňu (lamina cribrosa) do lebky, kde migruje do čuchovej gule (bulbus olfactorius) a do ostatných častí mozgu.[7][10][11] Améba ničí nervové tkanivo trogocytózou (okusovaním) a konzumuje ho bunkovými ústami.[6] Inkubačná doba je 2 až 14 dní. Prvé príznaky zahrňujú obojstrannú bolesť hlavy v oblasti čelovej a spánkovej kosti, nauzeu, zvracanie, vysokú horúčku (38,5 – 41°C), nasleduje letargia, fotofóbia, kŕče, zmätenosť, halucinácie a epilepsia.[3][4] Po vniknutí do mozgu spôsobuje zápalovú reakciu, čo vedie ku kóme a neskôr smrti do 3 až 7 dní od prejavenia príznakov. Miera úmrtnosti je 95%.[6][12][13]

Diagnostika a liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčom k liečbe PAM je včasná diagnóza ochorenia. Pomocou magnetickej rezorancie a počítačovej tomografie možno odhaliť poškodenie mozgovej kôry.[3] Avšak diagnostika je veľmi obtiažna vďaka podobnosti na iné typy meningitídy.[6] Preto je veľmi dôležité, aby lekári získali podrobnú klinickú anamnézu pacientov, v ktorej je významný kontakt s vodou.[3][7] Diagnóza sa potvrdí po izolácii a identifikácii trofozoitov z mozgového tkaniva alebo mozgovomiechového moku.[6] Po dokázaní infekcie sa ihneď musí začať s terapiou. Často sa používa na liečbu PAM amphotericín B s kombináciou s inými liekmi, ako rifampicín, mikonazol a sulfisoxazol.[6] V súčasnosti nie je žiadna účinna klinická liečba PAM a po objavení príznakov nie je takmer žiadna šanca pacienta na vyliečenie.[14]

Epidémia v Československu[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia epidémia PAM bola zaznamenaná v Československu v Ústi nad Labem, kde sa v priebehu štyroch rokov (1962 – 1965) nakazilo a následne zomrelo v plaveckom bazéne 16 mladých ľudí, z čoho 15 bolo vo veku od 8 do 20 rokov. Epidémia prebiehala vo štyroch vlnách a väčšina pacientov bola kontaminovaná pri absolvovaní plaveckých kurzov. Bazén bol napúšťaný upravenou vodou z Labe. Odborníci na začiatku chybne uzavreli prípad so záverom, že sa jedná o mima polymorpha, ktorú sa podarilo vykultivovať z pitevného materialu. O dva roky neskôr sa začal zaujímať o epidémiu parazitológ Luboš Červa, ktorý mal podozrenie, že sa jedná o amfizoické améby. Pri histologickom preparáte sa podarilo identifikovať améby, ale presný druh sa nepodarilo určiť. Doriešenie epidémie nastalo až v roku 1977, kedy bola pri pravidelnej kontrole vody izolovaná slzovička zhubná. Bazén bol okamžite pre verejnosť uzavretý a následne vypustený, aby sa našiel rezervoár améb. Rezervoár sa podarilo identifikovať za čelnou stenou hlbokej časti bazénu, kde sa odhalila vrstva organického nánosu s bohatou populáciou Naegleria fowleri.[15]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c fns.uniba.sk, [cit. 2022-08-09]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e 1925-, Jíra, Jindřich,. Lékařská protozoologie : protozoální nemoci. [s.l.] : Galén, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-7262-381-5.
  3. ↑ a b c d e f g sskm.tym.sk, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online. Archivované 2021-10-26 z originálu.
  4. ↑ a b c d hygiena.szu.cz, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  5. ↑ Pathogen & Environment [online]. cdc.gov, [cit. 2022-08-10]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g h Mushtaq, Sadaf & Shinwari, Zabta. (2016). Naegleria fowleri, the causative agent of primary amoebic meningoencephalitis. 53. 299-308.
  7. ↑ a b c d e MARTÍNEZ-CASTILLO, Moisés; CÁRDENAS-ZÚÑIGA, Roberto; CORONADO-VELÁZQUEZ, Daniel. Naegleria fowleri after 50 years: is it a neglected pathogen?. Journal of Medical Microbiology, 2016-09-01, roč. 65, čís. 9, s. 885–896. Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 0022-2615. DOI: 10.1099/jmm.0.000303.
  8. ↑ Shah, Bhavya. (2021). A comprehensive study on irremediable fatal parasite: Naegleria fowleri. 6. 01-05. 10.35629/7781-06030105.
  9. ↑ tropy.lf1.cuni.cz, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  10. ↑ Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online. Archivované 2022-08-12 z originálu.
  11. ↑ JAHANGEER, Muhammad; MAHMOOD, Zahed; MUNIR, Naveed. Naegleria fowleri: Sources of infection, pathophysiology, diagnosis, and management; a review. Clinical and Experimental Pharmacology and Physiology, 2019-11-15, roč. 47, čís. 2, s. 199–212. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 0305-1870. DOI: 10.1111/1440-1681.13192.
  12. ↑ Marciano-Cabral, Francine, Cabral, Guy A.. The immune response to Naegleria fowleri amebae and pathogenesis of infection [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online.
  13. ↑ ANGRUP, A; CHANDEL, L; SOOD, A. Primary amoebic meningoencephalitis due to Naegleria fowleri. Journal of Institute of Medicine, 2011-06-24, roč. 32, čís. 2, s. 56–59. Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1993-2979. DOI: 10.3126/joim.v32i2.4949.
  14. ↑ 1963-, Volf, Petr,. Paraziti a jejich biologie. [s.l.] : Triton, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-7387-008-9.
  15. ↑ hygiena.szu.cz, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slzovičkovka_zhubná&oldid=7836629“