NAFTA (spoločnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nafta Gbely)

Súradnice: 48°08′40″S 17°08′10″V / 48,144517°S 17,136226°V / 48.144517; 17.136226

NAFTA, a. s.
Právna formaakciová spoločnosť
Odvetviepodzemné uskladňovanie zemného plynu
Založená1. júl 2006
SídloBratislava, Slovensko
VedenieJan Špringl, predseda predstavenstva
Priemyselenergetika
Webwww.nafta.sk
Sídlo na Votrubovej 1 v Bratislave

NAFTA, a. s.[1] je slovenská akciová spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je najmä uskladňovanie uhľovodíkov v podzemných zásobníkoch a ťažba uhľovodíkov na území Slovenska. Je kľúčovým prevádzkovateľom podzemných zásobníkov zemného plynu na Slovensku a táto činnosť v súčasnosti tvorí 70 % všetkých aktivít spoločnosti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Viedenskej panvy, na pomedzí Slovenska, Moravy a Rakúska bola známa ako roponosná oblasť už od roku 1913. 13. januára 1914 začal Rakúsko-uhorský banský úrad pre kutacie práce v oblasti Gbelov ťažbu. Tá sa postupne rozšírila aj na ostatné rakúsko-uhorské časti panvy. Po skončení prvej svetovej vojny ťažobné závody na česko-slovenskom území prevzalo ministerstvo hospodárstva. V roku 1919 napokon vznikol podnik Štátne naftové doly[2], ktorého riaditeľom bol František Bouška. V roku 1932 boli Štátne naftové doly Gbely premenované na Riaditeľstvo štátnych naftových baní v Gbeloch. V medzivojnovom období bolo z ložiska v Gbeloch vyťažených 214 205 ton ropy, čo predstavovalo takmer 3/4 jej produkcie v celom Česko-Slovensku[2].

Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky boli Štátne naftové doly 18. marca 1940 prenajaté nemeckej spoločnosti Deutsche Erdöl AG (DEA). Podnik prešiel modernizáciou a jeho ťažba vzrástla na takmer dvojnásobok. Ku koncu druhej svetovej vojny spoločnosť Deutsche Erdöl AG (DEA) ťažobné zariadenia demontovala a odviezla.

Po skončení vojny sa ťažba opäť rozbehla. Bolo zakúpené moderné vrtné a ťažobné zariadenie z Nemecka a neskôr zo Sovietskeho zväzu. Podnik sa stal súčasťou národného podniku Československé naftové závody s centrálou v moravskom Hodoníne. V roku 1958 došlo k zlúčeniu prieskumných (vrtných) aj ťažobných závodov a bol vytvorený národný podnik Prieskumno–ťažobný závod Gbely[3].

Začiatkom 60. rokov podnik ročne vyťažil 80 000 ton ropy a asi 1,1 až 1,3 miliardy m3 zemného plynu[2]. V roku 1969 bol podnik opäť transformovaný a zmenil názov na Národný podnik Slovenské naftové závody. Riaditeľom sa stal Milutín Blažek a podnik sídlil v Gbeloch. V roku 1974 bol podnik premenovaný na NAFTA, národný podnik Gbely[3]. V roku 1977 sa stal súčasťou koncernu Naftový a plynárenský priemysel. V tomto období bol vybudovaný v Plaveckom Štvrtku prvý zásobník napojený na plynovod Bratstvo. Na vyťaženom ložisku Láb bol v roku 1979 skúšobne otvorený prvý podzemný zásobník. Tretia fáza výstavby bola dokončená v 80. rokoch, zásobník tak dovedna uskladní asi 1,7 miliardy m3 zemného plynu. Zásobníky plynu sú plnené do vyťažených ložísk počas letnej sezóny a využívajú sa neskôr podľa potrieb. V roku 1978 podnik zamestnával 2040 pracovníkov, hrubá výroba mala hodnotu 454,4 milióna Kčs[4]. V priebehu 70. rokov objem ťažby ropy aj plynu poklesol na 50 000 ton ropy ročne a 500 miliónov m3 zemného plynu ročne[2].

Po páde socialistického režimu bol roku 1990 za riaditeľa vymenovaný Konštantín Valachovič, zároveň bol koncern Naftový a plynárenský priemysel rozdelený na dva podniky – Slovenský plynárenský priemysel, ktorý zaisťoval predaj a dovoz zemného plynu a ťažobný podnik NAFTA. Oba podniky boli v správe Fondu národného majetku. Základné imanie podniku bolo okolo 3,2 miliardy korún. Podnik pokračoval vo výstavbe podzemných zásobníkov plynu na ložisku Láb. Neskôr 1. apríla 1992 bola NAFTA tranformovaná na akciovú spoločnosť, ktorej riaditeľom sa stal Ján Prachár. NAFTA, a. s. na stavbe zásobníkov plynu spolupracovala s SPP, s ktorým vytvorila spoločnú firmu Pozagas. V roku 1995 bola spoločnosť zaradená medzi tzv. strategické podniky, teda jej majoritným vlastníkom mal napriek privatizácii zostať štát.

Privatizácia[upraviť | upraviť zdroj]

1. augusta 1996 rozhodol Fond národného majetku o predaji celého svojho podielu v spoločnosti, teda asi 45,9 % akcií, spoločnosti Druhá obchodná, a. s., ktorá v tom čase existovala dva mesiace. Jediným akcionárom Druhej obchodnej bol v tej dobe Štefan Holán. Štátom (FNM) stanovená cena daného balíka akcií podniku bola 500 miliónov korún. Jeho skutočná trhová hodnota však bola asi 3 miliardy korún[5]. Po prevode akcií na Druhú obchodnú, a. s. previedol Štefan Holán všetky akcie spoločnosti na Vladimíra Poóra[6]. Poór bol funkcionárom vtedy vládnuceho HZDS a aj preto samotný Vladimír Mečiar zatajoval, že za touto privatizáciou je práve on a jemu blízki ľudia, keď tvrdil, že nevie, kto je držiteľom akcií[7]. Prezident Prezídia FNM Štefan Gavorník predaj označil za „maximálne transparentný“ a navyše, že takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní a preto „nepodlieha preskúmaniu súdom a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.“ [5] Napriek tomu opozičný poslanec Jaroslav Volf podal trestné oznámenie ale vyšetrovanie nezistilo žiadne porušenie zákona. [6] Vtedajšia médiá, opozícia[5] a neskôr (1999) aj vyšetrovateľ Ivor[6] a minister hospodárstva Černák[8] označovali túto privatizáciu ako „lúpež storočia“.

Poór podnik reštrukturalizoval. Vznikla Skupina NAFTA skladajúca sa z viacerých akciových spoločností. Ťažobné podniky zastupovala NAFTA ZÁHORIE, a. s. sídliaca v Gbeloch a NAFTA VÝCHOD, a. s. sídliaca v Michalovciach. Dielne boli transformované na akciovú spoločnosť NAFTA STROJ a stavebno-montážny závod na akciovku NAFTA ID. NAFTA GAS, a. s. sídliaca v Malackách sa zaoberala skladovaním zemného plynu.

Od roku 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšie voľby po privatizácii Nafty sa konali v septembri 1998 a v októbri 1998 vznikla vláda vedená Dzurindom. V decembri 1998 bolo vznesené obvinenie voči štyrom podozrivým zo spáchania trestného činu v súvislosti s Naftou[6]. V marci 1999 sa Fond národného majetku dohodol s Druhou obchodnou na navrátení 40,9 % akcií[9]. V dôsledku zmien akcionárov získal majoritný podiel v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. V priebehu nasledujúceho roka sa stala významným akcionárom spoločnosti nemecká RWE Gas AG (dnes E.ON Ruhrgas International AG). Zároveň časť podnikov skupiny NAFTA buď skončila v likvidácii alebo sa zlúčila s materskou NAFTA, a. s.

V súčasnosti má spoločnosť okrem riadiacich útvarov štyri divízie: divíziu podzemných zásobníkov zemného plynu, divíziu prieskumu a ťažby, divíziu podzemných opráv sond a vrtby a divíziu služieb[3], a približne 720 zamestnancov.

6. septembra 2011 bol otvorený nový zásobník plynu komplexu Láb Gajary-báden[10]. Objem zásobníku je 500 miliónov m3. Celková kapacita zásobníkov plynu tak do roku 2014 narastie na približne 2,5 miliardy m3[11].

V roku 2010 bolo základné imanie spoločnosti 107 235 562 eur. V tomto období vlastnil väčšinový podiel akcií SPP, zvyšok E.ON Ruhrgas. Cez SPP bol významným vlastníkom akcií aj Gaz de France. E.ON Ruhrgas International predal v roku 2014 40,45 % podiel akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding, a. s. (EPH).[12] Podiel EPH v spoločnosti Nafta sa tak zvýši na 96,6 %. Prostredníctvom SPP totiž už v Nafte vlastnila majoritný 56,15-percentný podiel. Zvyšných 3,4% akcií Nafty držia ostatní drobní akcionári.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I [online]. orsr.sk, rev. 2011-12-22, [cit. 2011-12-25]. Dostupné online.
  2. a b c d Čachvala, J., 2004, 90 rokov ťažby ropy a zemného plynu na Slovensku.[nefunkčný odkaz] Slovgas, 4, s. 6-8
  3. a b c Čechvala, J., 2004, Historické medzníky spoločnosti NAFTA.[nefunkčný odkaz] Slovgas, 4, s. 10 – 12
  4. Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 22
  5. a b c Hirman, K. Kauza privatizácie Nafty Gbely má stále otvorený koniec [online]. etrend.sk, 17.03.1999, [cit. 2011-12-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. a b c d Šporer, P. Jaroslav Ivor: Pri privatizácii Nafty Gbely sa spáchal trestný čin [online]. etrend.sk, 21.07.1999, [cit. 2011-12-25]. Dostupné online. Archivované 2017-03-05 z originálu.
  7. Mečiar sa od privatizácie Nafty Gbely stále dištancuje, podľa médií sú do nej zapletení jeho ľudia. www.sme.sk (Petit Press a.s.), 23. jan 1998. Dostupné online [cit. 2017-03-02].
  8. Tlačová konferencia počas rokovania vlády. Schôdza č.: 19 Dátum: 23. júna 1999 [online]. Vlada Slovenskej republiky, 23. júna 1999, [cit. 2017-03-02]. Dostupné online.
  9. Druhá obchodná vráti Naftu Gbely FNM [online]. sme.sk, 17.03.1999, [cit. 2011-12-25]. Dostupné online.
  10. Rehák, S., Sobolič, D.. Kompresorová stanica Podzemného zásobníka zemného plynu Gajary-báden [online]. energia.sk, 2013-01-04, [cit. 2014-01-19]. Dostupné online. Archivované 2019-01-07 z originálu.
  11. NAFTA slávnostne otvorila Centrálny areál Gajary [online]. nafta.sk, 2011, [cit. 2012-02-15]. Dostupné online. Archivované 2011-10-13 z originálu.
  12. EPH odkúpil od nemeckého E.ON-u podiel vo firme Nafta. Časopis.sk - Vaše spravodajstvo, jan 01, 2014. Dostupné online [cit. 2017-03-04].