Najznámejšie svetové rebríčky hodnotenia univerzít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Najznámejšie svetové rebríčky[upraviť | upraviť kód]

Odhadovaný počet univerzít na celom svete je okolo 17 000. Slovenská republika má v súčasnosti 35 vysokých škôl. Každoročne sa robia skúmania a hodnotenia svetových vysokoškolských inštitúcii, z ktorých následne vznikajú rebríčky najlepších vysokých škôl sveta. Medzi tie najrenomovanejšie rebríčky patria čínsky Šanghajský rebríček, anglický World University Rankings (Times Higher Education), QS World University Rankings a holandský Leiden Ranking. Každý z týchto rebríčkov má svoje vlastné podmienky pre výber univerzít, ktoré budú participovať na hodnotení a tiež odlišnú metodológiu pri ich samotnom hodnotení.

Šanghajský rebríček[upraviť | upraviť kód]

Šanghajský rebríček (tiež Academic Ranking of World Universities) je čínsky rebríček univerzít, ktorý hodnotí viac ako 1000 univerzít celého sveta a na internete publikuje 500 najlepších. ARWU hodnotí tie univerzity, z ktorých vyšli laureáti Nobelovej ceny, Fieldsovi Medailisti (cena Medzinárodného kongresu Medzinárodnej matematickej únie, udeľovaná najlepším matematikom sveta, ktorí majú menej ako 40rokov), najčastejšie citovaných autorov (tí, ktorých publikácie sú najčastejšie citované v akademických článkoch za posledné obdobie), alebo tie, ktoré majú dostatočný počet akademických publikácii hodnotených v rebríčkoch Science Citation Index-Expanded (SCIE) a Social Science Citation Index (SSCI).

Metodológia[upraviť | upraviť kód]

  • 10% - kvalita vzdelania - absolventi inštitúcie, ktorí získali Nobelovu cenu alebo Fieldsovu medailu
  • 40% - kvalita pedagogického zboru fakulty
    • 20% - zamestnanci inštitúcie, ktorí získali Nobelovu cenu alebo Fieldsovu medailu
    • 20% - počet najviac citovaných výskumníkov v 21 kategóriách
  • 40% - vplyv univerzity vo výskume
    • 20% - počet publikácií vo vedeckých časopisoch
    • 20% - Počet publikácií indexovaných v Social Science Citation Index alebo v Social Citation Index-Expanded
  • 10% - vážené skóre predchádzajúcich piatich kritérií v pomere k počtu vedeckých pracovníkov[1]

Hodnotenie univerzít podľa Šanghajského rebríčka (2011)[upraviť | upraviť kód]

  1. Harvard University (USA) - 100
  2. Stanford University (USA) - 72,6
  3. Massachusetts Institute of Technology (USA) - 72,0
  4. University of California, Berkeley (USA) - 71,9
  5. University of Cambridge (GB) - 70,0
  6. California Institute of Technology (USA) - 64,7
  7. Princeton University (USA) - 61,2
  8. Columbia University (USA) - 60,4
  9. University of Chicago (USA) - 57,5
  10. Oxford University (Spojené kráľovstvo) - 56,4[2]

World University Rankings[upraviť | upraviť kód]

Označovaný tiež Times Higher Education, je britský rebríček vysokých škôl, ktorý hodnotí svetové univerzity a na svojich stránkach zverejňuje top 400 univerzít. Ani v tomto rebríčku nie sú hodnotené všetky univerzity. Vylúčené sú tie, ktoré vyučujú len obmedzené množstvo predmetov, alebo ak ich vedecké výstupy neprekročia 1000 článkov za obdobie piatich rokov (200 článkov na rok), výnimku však môžu mať univerzity, ktorých hlavné zameranie sú predmety, pri ktorých nie je možné publikovať až v takom rozsahu (umenie, humanitné predmety). THE sa tak snaží o predchádzanie zvýhodňovania vedných nad humanitnými odbormi pri súčasnej metodike rebríčka.[3]

Metodológia[upraviť | upraviť kód]

  • 30% - kvalita výučby
    • 15% - prieskum povesti- vychádza z prieskumov mienky spoločnosti Thomas Reuters, Academic Reputation Survey
    • 4,5% - indikátor, ktorý hodnotí aký počet študentov pripadá na jedného akademika (táto kategória nemá až takú váhu, pretože veď ani kvalita jedla v reštaurácii sa nedá hodnotiť podľa toho, koľko zamestnáva čašníkov, aby ho podávali)
    • 2,25% - príjem inštitúcie v porovnaní s počtom akademických zamestnancov
    • 2,25% - tvotí PhD ohodnotenia/ bakalárske ohodnotenia
    • 6% - PhD ohodnotení v pomere s počtom akademikov na danej univerzite
  • 30% - citácie (vplyv vo výskume) - údaje sú čerpané z 12.000 akademických časopisov indexovaných na webe vo vedeckej databáze Thomson Reuters, a zahŕňajú všetky indexované časopisy; sleduje sa teda ako často boli citované vedecké práce a objavy univerzít vo vedeckých časopisoch na celom svete, keďže existuje silná korelácia medzi počtom citácii a vykonávaním výskumu.
  • 7,5% - medzinárodné zloženie
    • 2,5% - schopnosť univerzít zamestnávať medzinárodných akademikov
    • 2,5% - meria pomer zahraničných a domácich študentov
    • 2,5% - sleduje v akom množstve dokáže univerzita na svojich výskumoch spolupracovať so zahraničnými akademikmi a študentmi, teda medzinárodnú spoluprácu.[4]

Hodnotenie univerzít podľa World University Rankings (Times Higher Education, 2010-2011)[upraviť | upraviť kód]

  1. Harvard University (USA) - 96,1
  2. California Institute of Technology (USA) - 96,0
  3. Massachusetts Institute of Technology (USA) - 95,6
  4. Stanford University (USA) - 94,3
  5. Princeton University (USA) - 94,2
  6. University of Cambridge (Spojené kráľovstvo) - 91,2
  7. Oxford University (Spojené kráľovstvo) - 91,2
  8. University of California, Berkeley (USA) - 91,1
  9. Imperial College London (Spojené kráľovstvo) - 90,6
  10. Yale University (USA) - 89,5[5]

QS World University Rankings[upraviť | upraviť kód]

Svetový rebríček hodnotenia univerzít QS World University Ranking momentálne pozostáva z vyše 2000 a hodnotí cez 700 univerzít sveta, z ktorých zostavuje rebríček najlepších 400 z nich.

Metodológia[upraviť | upraviť kód]

  • 40% - akademická reputácia
  • 10% - reputácia zamestnancov - sleduje na koľko je prestížne byť zamestnancom tej ktorej univerzity. Teda reputáciu akademikov pôsobiacich na univerzitách
  • 20% - hodnotenie študentov- hodnotenie študentov, teda akí úspešní sú študenti počas svojho štúdia; tento bod by mal teda odrážať kvalitu výučby za predpokladu, že existuje korelácia medzi nimi (študenti pociťujú tzv. záväzok k štúdiu)
  • 5% - pomer medzinárodných študentov
  • 5% - pomer medzinárodného zboru fakulty[6]

Hodnotenie univerzít podľa QS World University (2011-2012)[upraviť | upraviť kód]

  1. University of Cambridge (Spojené kráľovstvo)- 100
  2. Harvard University (USA) - 99,3
  3. Massachusetts Institute of Technology (USA) - 99,2
  4. Yale University (USA) - 98,8
  5. Oxford University (Spojené kráľovstvo) - 98
  6. Imperial College London (Spojené kráľovstvo) - 97,6
  7. University College London (Spojené kráľovstvo) - 97,3
  8. University of Chicago (USA) - 96,1
  9. University of Pennsylvania (USA) - 95,7
  10. Columbia University (USA) - 95,3[7]

Leidenský rebríček[upraviť | upraviť kód]

Pripravuje ho Centrum pre vedu a technologický výskum holandskej Univerzity v Leidene a ide o 500 miestny rebríček najlepších univerzít sveta a vychádza najmä z údajov, ktoré mu poskytujú samotné univerzity a nie zo subjektívnych dát získaných z prieskumov reputácii. Zo slovenských univerzít sa do neho dostala Univerzita Komenského, a to na 456. a 497. mieste.

Metodológia[upraviť | upraviť kód]

Skúmanie univerzít pre tento rebríček pozostáva z dvoch skupín: indikátory dopadu a ukazovatele spolupráce, ktoré sa ešte delia na menšie podskupiny.

V prvej časti rebríček Leiden sleduje nasledovné ukazovatele

  • priemerné citačné skóre - priemerný počet citácií na publikácie univerzity
  • stredné normalizované citačné skóre - citácie rozdelené podľa rôznych kategórii (rok vydania, typ dokumentu, atď.)
  • podiel top 10% publikácií - tie publikácie, ktoré boli najčastejšie publikované a teda patri k tým najlepším

Druhá časť - ukazovatele spolupráce ponúka tieto ukazovatele:

  • podiel spolupráce na publikáciách = publikácie, ktoré boli napísané v spolupráci s jedným, alebo viacerými ďalšími organizáciami
  • podiel medzinárodnej spolupráce na publikáciách = spoluautormi publikácie sú dve, alebo viaceré krajiny
  • geografická vzdialenosť pri spolupráci - hodnotí vzdialenosť medzi krajinami, ktoré spolupracujú pri tvorbe publikácie[8]

Hodnotenie univerzít podľa Leidenského rebríčka (2011-2012)[upraviť | upraviť kód]

  1. Massachusetts Institute of Technology (USA)
  2. Princeton University (USA)
  3. Harvard University (USA)
  4. Rice University (USA)
  5. Stanford University (USA)
  6. California Institute of Technology (USA)
  7. University of California, Santa Barbara (USA)
  8. University of California, Berkeley (USA)
  9. Carnegie Mellon University (USA)
  10. University of California, San Francisco (USA))[9]

Slovenské univerzity vo svetových rebríčkoch[upraviť | upraviť kód]

Zoznam uvádza štyri z najlepších a najprestížnejších rebríčkov svetových univerzít. Každý jeden z nich má svoju vlastnú metodológiu a rozdielne kritéria pri zostavovaní rebríčka. Podľa výsledkov za posledné obdobie (2010-2012) môžeme pozorovať, že TOP najlepšie univerzity patria krajinám USA a Británii. Slovensku sa zatiaľ podarilo dostať len do jedného z týchto rebríčkov a to do holandského Leiden, kde sa Univerzita Komenského umiestnila na 456. a 497. priečke. Podľa odborníkov je jedným z významných dôvodov neúspechu slovenských škôl ich slabé financovanie, ako aj samotná rozloha Slovenska, keďže podľa kritikov sú kritéria pri hodnotení škôl nastavené tak, že zvýhodňujú anglosaské univerzity. Alarmujúce však je to, že Slovensko zaostáva aj za susednými štátmi, ktoré sú v hodnoteniach úspešnejšie.

Kritika[upraviť | upraviť kód]

Na jednej strane je veľmi pozitívne, že existujú rebríčky, ktoré sa snažia o objektívne hodnotenie jednotlivých univerzít. Takýmto spôsobom môžu dopomôcť pri výbere jednej z nich budúcim potencionálnym študentom, rovnako ako aj zamestnávateľom pri výbere z ponuky absolventov daných univerzít. Samotné univerzity tak môžu získať prehľad o svojich úspechoch v porovnaní s inými univerzitami, ako aj nápady na inovácie pri fungovaní samotnej univerzity. Na druhej strane sa však ozývajú aj rôzne kritiky, a to najmä na samotnú objektívnosť daných rebríčkov. Samotná Európska asociácia univerzít (EUA) zverejnila prednedávnom správu, v ktorej skúmala 13 svetových systémov pre hodnotenie vysokoškolských inštitúcii, vrátane aj nami už spomínaných renomovaných rebríčkov ako Shangai Academic alebo Times Higher Education. Pri tomto skúmaní dospeli k jasným záverom, že tieto rebríčky pokrývajú len asi 1-3% z celkového odhadovaného počtu univerzít na svete a zvyšok teda ignorujú. Ďalej, že skôr ako kvalitu vyučovania odrážajú rebríčky najlepšie úspechy v oblasti výskumu, a že systémy viac preferujú školy z anglicky hovoriacich krajín, keďže práce v iných jazykoch sú menej publikované a citované, čím získavajú takéto univerzity podstatne nižšie skóre. Dôležité je teda pri hodnotení univerzít najmä to, na čo chce vlastne samotný rebríček poukázať. Podľa Howarda Newbyho „rebríček, ktorý je zameraný na študentov za účelom poskytnúť dostatočné informácie, na základe ktorých sa rozhodnú kde by radi študovali, sa líši od rebríčka zameraného na indikáciu kvality výskumného oddelenia.“[10] Transparentnosť pri zostavovaní rebríčkov by mala byť teda na prvom mieste, problém však môže nastať pri zbieraní dát o danej inštitúcii v nedostatku informácii o nej.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Dostupné na internete: <http://www.shanghairanking.com/ARWU-Methodology-2011.html>
  2. Dostupné na internete: <http://www.shanghairanking.com/ARWU2011.html>
  3. . Dostupné online.
  4. BATY, Phil. Change for the better [online]. Times Higher Education, 06.10.2011. Dostupné online.
  5. Dostupné na internete: <http://www.timeshighereducation.co.uk/world-university-rankings/2011-2012/top-400.html>
  6. Dostupné na internete: <http://www.iu.qs.com/university-rankings/world-university-rankings/>
  7. Dostupné na internete: <http://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2011>
  8. Dostupné na internete: <http://www.leidenranking.com/methodology.aspx>
  9. Dostupné na internete: <http://www.leidenranking.com/ranking.aspx>
  10. Komisia chce nový transparentnejší rebríček univerzít [online]. EurActiv.sk, 22.06.2011. Dostupné online.

Hlavné zdroje[upraviť | upraviť kód]