Natália Hejková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Natália Hejková
slovenská basketbalová trénerka a bývalá basketbalistka
Narodenie 7. apríl 1954 (63 rokov)
Žilina, Slovensko

Natália Hejková (* 7. apríl 1954, Žilina)[1] je slovenská basketbalová trénerka a bývalá basketbalistka.

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Natália Hejková hrala počas aktívnej kariéry v kluboch Slávia VŠ Praha (1972-1979, v roku 1976 vyhrala Pohár Lliliany Ronchettiovej) a TJ SCP Ružomberok (1979-1986).

Trénerská kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

SCP Ružomberok[upraviť | upraviť zdroj]

Najúspešnejšie pôsobenie trénerky Natálie Hejkovej je spojené s Ružomberkom. Z klubu regionálneho významu vybudovala v pomerne skromných podmienkach jeden z najsilnejších klubov na európskom kontinente.

Ponuku trénovať prvoligový Ružomberok dostala v roku 1987 od vtedajšieho manažéra Jozefa Smoleka, s ktorým na najbližších 16 rokov vytvorili úspešnú dvojicu.

Prvý úspech zaznamenala v sezóne 1989/1990, kedy v československej lige získal Ružomberok 4. miesto. V tíme už bola rozohrávačka Iveta Bieliková, hrajúca v klube Ružomberka až do roku 2003. Vo federálnej lige klub až do rozdelenia Československa dominoval a v poslednom ročníku získal titul majstra bez jedinej prehry. Nasledovalo 10 titulov majstra Slovenska v rade. Po vnútroklubových problémoch v roku 2003 opustila Ružomberok ešte pred skončením sezóny a 11. titul získalo SCP pod vedením Jeleny Mozgovej.

Najvýraznejšie úspechy dosiahla Natália Hejková na medzinárodnej scéne, keď 2 krát zvíťazila s Ružomberkom v Európskej lige (1999, 2000) a 6 krát sa dostala medzi najlepšie 4 družstvá, tzv. turnaj Final Four (1993, 1996, 1997, 1999, 2000, 2002). Na Golden Cup-e, neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov v brazílskej Londrine v roku 1998 získal SCP Ružomberok pod jej vedením druhé miesto.

MKB Euroleasing Sopron[upraviť | upraviť zdroj]

S maďarským tímom sa 3 krát prebojovala do Európskej ligy, najlepšie umiestnenie dosiahla v sezóne 2003/2004 - 4. miesto v skupine A a postup do play-off súťaže, kde bolo družstvo vyradené US Vallenciennes Orchies. V maďarskej lige bola so Šoproňom 3 krát vicemajstrom krajiny.

Spartak Moskovská oblasť[upraviť | upraviť zdroj]

Spartak Moskovská oblasť sa pod jej vedením stal dvojnásobným víťazom Európskej ligy (2007, 2008), získal 2 ruské tituly, v roku 2008 bol víťazom základnej časti ruskej ligy a v roku 2007 sa dostal do semifinále Ruského pohára.

Dinamo Moskva[upraviť | upraviť zdroj]

S Dinamom Moskva postúpila v sezóne 2008/2009 do semifinále ruskej ligy a v tej istej sezóne do semifinále Európskeho pohára FIBA, kde ruský klub vypadol s talianskym Cras Basket Taranto.

Ros Caseres Valencia[upraviť | upraviť zdroj]

Trénerskou španielskeho teamu Ros Caseres Valencia sa stala v marci 2011 a postúpila s ním do Final Four Európskej ligy. V španielskej lige získala 2. miesto. Zmluvu s vicemajstrom Španielska predĺžila aj na sezónu 2011/2012. Koncom roka 2011 bol z pozície trénerky španielskeho teamu po tesnej prehre na palubovke Vilniusu odvolaná, napriek tomu, že Valencia v tom čase bola na čele domácej súťaže bez prehry a v Európskej lige viedla svoju skupinu.

ZVVZ USK Praha[upraviť | upraviť zdroj]

Do Prahy na post hlavnej trénerky bola angažovaná v novembri 2012, pričom hneď v prvej sezóne v Prahe získala s družstvom 16. národný titul a postúpila do play-off Euroligy. S teamom získala titul národného šampióna aj v nasledujúcej sezóne 2013/2014 a v najprestížnejšej kontinentálnej súťaži, Európskej lige postúpila medzi 8 najlepších teamov. V sezóne 2014/2015 získala titul v Eurolige.

Reprezentácia Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Ako asistentka trénera Tibora Vasiľka získala v roku 1997 na Majstrovstvách Európy v Budapešti 2.miesto. Ako hlavná trénerka reprezentácie Slovenska obsadila so Slovenskom 8. miesto na majstrovstvách sveta v roku 1998 a 4. miesto na ME v Poľsku, čím si reprezentácia zaistila postup na Olympijské hry v Sydney 2000. Po spore SBA s manažérom reprezentácie Jozefom Smolekom a jeho odvolaní odmietla reprezentáciu v Austrálii viesť.

Od roku 2009 pracovala ako športová riaditeľka reprezentácie Slovenska. V marci 2011 sa opätovne stala trénerkou slovenskej ženskej reprezentácie a team viedla aj na Majstrovstách Európy v Poľsku.

Reprezentácia Ruska[upraviť | upraviť zdroj]

S reprezentáciou Ruska získala ako asistentka trénera Igora Grudina titul majsteriek Európy v 2007 a bronzovú medailu na olympijských hrách v Pekingu 2008.

Funkcionárska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2010 pôsobila ako prezidentka ženského klubu BK Petržalka, kde zároveň trénovala žiačky.

Ocenenia a úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Trénerské ocenenia a úspechy
  • 17 titulov majstra krajiny (10 slovenských, 3 československé, 2 ruské, 2 české)
  • 5 víťazstiev v Európskej lige - 2 s SCP Ružomberok, 2 so Spartakom Moskovská oblasť, 1 s USK Praha
  • 2. miesto na turnaji Golden Cup - neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov v brazílskej Londrine (1998)
  • 10 účastí vo Final Four Európskej ligy FIBA so 4 rôznymi klubmi
  • Semifinále Európskeho pohára FIBA s Dinamom Moskva (2008/2009)
  • Víťazstvo v stredoeurópskej súťaži Super Cup (1994)
  • Víťazstvo v súťaži Maďarsko-slovenský pohár (1995)
  • V ankete SBA získala titul Trénerka storočia
  • 2006 - trénerka "výberu sveta" - All Star game FIBA - Pécs (Maďarsko)
  • 2007 - trénerka "výberu sveta" - All Star game FIBA - Valencia (Španielsko)
  • Viacnásobný zisk ocenenia SBA - Tréner roka
  • Ocenenie najlepšia trénerka v Eurolige basketbalistiek 2014/2015 podľa eurobasket.com
  • Bronzové medaily s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera na LOH v Pekingu 2008.
  • Majsterka Európy s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera na ME v Taliansku 2007.
  • Strieborné medaily s reprezentáciou Slovenska ako asistentka trénera na ME v Maďarsku 1997.
Hráčske úspechy
  • Víťazka Pohára Lliliany Ronchettiovej so Slávia VŠ Praha ako kapitánka družstva (1976).
  • Majsterka Československa so Sláviou VŠ Praha (1973).
Ostatné

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Natália Hejková [online]. Osobnosti.sk, [cit. 2014-10-23]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]