Natália Hejková

Olympijský bronz

Natália Hejková
slovenská basketbalová trénerka a bývalá basketbalistka
Narodenie	7.4.19547. apríl 1954 (72 rokov) Žilina, ČSR (dnešné Slovensko)
Odkazy
Commons	Natália Hejková
Biografický portál

Natália Hejková (* 7. apríl 1954, Žilina) je slovenská basketbalová trénerka a bývalá basketbalistka, od roku 2019 je členkou Siene slávy FIBA. Ako trénerka žien získala rekordných 6 titulov v Eurolige, po 2 krát s SCP Ružomberok (1999, 2000), Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008) a ZVVZ USK Praha (2015, 2025). Medzi rokmi 1991 až 2025 získala tiež 28 titulov národného majstra (v Československu, Slovensku, Rusku a Česku). Ako trénerka je bronzovou olympijskou medailistkou (s reprezentáciou Ruska v roku 2008) a majsterkou a vicemajsterkou Európy v basketbale žien (s reprezentáciou Slovenska v roku 1997, resp. Ruska v roku 2007).

Hráčska kariéra

Natália Hejková začala hrať basketbal ako 14-ročná. Následne pri uvažovaní o vysokej škole sa rozhodla pre takú, kde vedela tiež hrať basketbal, preto išla študovať do Prahy, kde mala tiež rodinu. Počas aktívnej kariéry hrala popri štúdiu najprv v klube Slavia VŠ Praha (1972 – 1979), hneď v roku 1973 sa so Slaviou stala majsterkou ČSSR a v roku 1976 vyhrala druhú najvýznamnejšiu európsku klubovú trofej, Pohár Liliany Ronchettiovej.

Následne sa Hejková po skončení univerzity vrátila na Slovensko, keď prestúpila do Ružomberku. Tu bola formálne zamestnaná v miestnych papierňach, sama však priznala, že jej práca v SCP ako basketbalistka bola iba "na oko" a nemala žiadne povinnosti, snahu o získanie právnických skúseností prejavovala až v posledných rokoch hráčskeho pôsobenia. Za TJ SCP Ružomberok hrala v rokoch (1979 – 1986), obvykle na poste rozohrávačky.

Trénerská kariéra

• 1987 – 2003 SCP Ružomberok
• 1998 – 2000 slovenská ženská reprezentácia
• 2003 – 2006 MKB Euroleasing Sopron
• 2006 – 2008 Spartak Moskovská oblasť
• 2008 – 2009 Dinamo Moskva
• 2010 – 2011 BK Petržalka
• 2011 slovenská ženská reprezentácia
• 2011 Ros Caseres Valencia
• 2012 – 2025 ZVVZ USK Praha

SCP Ružomberok

Najúspešnejšie a najdlhšie pôsobenie trénerky Natálie Hejkovej je spojené s Ružomberkom. V roku 1986 Ružomberok vypadol z prvej do druhej ligy, čo bolo dôvodom na výmenu trénera. Trénerkou seniorského tímu sa stala iba náhodou, keď bola dočasne menovaná na zastupovanie, kým nastúpi nový tréner. V tom čase Hejková začala v klube trénovať popri právnickej práci deti. Keďže však v prvej sezóne začala úspešne, manažér klubu Jozef Smolek jej ponúkol, aby pokračovala a z niekoľkých mesiacov však nakoniec bol dlhoročný angažmán. V sezóne 1987 sa jej podarilo vrátiť sa do prvej ligy. Ponuku trénovať prvoligový Ružomberok dostala v roku 1987 od vtedajšieho manažéra Jozefa Smoleka, s ktorým na najbližších 16 rokov vytvorili úspešnú dvojicu. Z klubu regionálneho významu vybudovala v pomerne skromných podmienkach jeden z najsilnejších klubov na európskom kontinente.

Prvý úspech zaznamenala v sezóne 1989/1990, kedy v československej lige získal Ružomberok 3. miesto. V tíme už bola rozohrávačka Iveta Bieliková, hrajúca v klube Ružomberka až do roku 2003. Vo federálnej lige klub až do zániku Česko-Slovenska dominoval a v poslednom ročníku získal titul majstra bez jedinej prehry, Hejková tak zaznamenala tri majstrovské tituly ČSSR, resp. ČSFR. Nasledovalo 10 titulov majstra Slovenska v rade. V rámci pôsobenia v Ružomberku zaznamenala Hejková rekordnú sériu neporaziteľnosti, keď jej tím neprehral 8 rokov medzi 15. marcom 1995 a 7. aprílom 2003 žiaden domáci zápas a za ten čas zaznamenal sériu 253 extraligových víťazstiev. Po vnútro-klubových problémoch v roku 2003 opustila Ružomberok ešte pred skončením sezóny a 11. titul získalo SCP pod vedením Jeleny Mozgovej.

Najvýraznejšie úspechy dosiahla Natália Hejková na medzinárodnej scéne, keď dvakrát zvíťazila s Ružomberkom v Eurolige (1999, 2000) a 6-krát sa dostala medzi najlepšie štyri družstvá, tzv. turnaj Final Four (1993, 1996, 1997, 1999, 2000, 2002). Na Golden Cup-e, neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov v brazílskej Londrine v roku 1998, získal SCP Ružomberok pod jej vedením druhé miesto.

MKB Euroleasing Sopron

S maďarským tímom MKB Euroleasing Sopron sa trikrát prebojovala do Európskej ligy, najlepšie umiestnenie dosiahla v sezóne 2003/2004 – 4. miesto v skupine A a postup do play-off súťaže, kde bolo družstvo vyradené celkom US Vallenciennes Orchies. V sezóne 2004/05 skončil Šopron v osemfinále, v sezóne 2005/06 opäť vo štvrťfinále, opäť po porážke s Vallenciennes. V maďarskej lige bola so Šopronom trikrát vicemajstrom krajiny (2004, 2005, 2006).

Spartak Moskovská oblasť

Spartak Moskovská oblasť sa pod jej vedením stal dvojnásobným víťazom Euroligy (2007, 2008), získal dva ruské tituly (2007, 2008), v roku 2008 bol víťazom základnej časti ruskej ligy a v roku 2007 sa dostal do semifinále Ruského pohára. V marci 2008 skončila v Ruskom pohári so Spartakom na treťom mieste.

Dinamo Moskva

V júni 2008 avizoval Spartak Moskovská oblasť, že neplánuje Hejkovej predĺžiť zmluvu, následne sa dohodla s konkurenčným ruským klubom Dinamo Moskva. S Dinamom postúpila v sezóne 2008/2009 do semifinále ruskej ligy a v tej istej sezóne do semifinále Európskeho pohára FIBA, kde ruský klub vypadol s talianskym Cras Basket Taranto.

Ros Caseres Valencia

Trénerskou španielskeho teamu Ros Caseres Valencia sa stala v marci 2011 a postúpila s ním do Final Four Európskej ligy. V španielskej lige získala 2. miesto. Zmluvu s vicemajstrom Španielska predĺžila aj na sezónu 2011/2012. 15. decembra 2011 bola z pozície trénerky tímu po tesnej prehre na palubovke Vilniusu a nezhodách s generálnou manažérkou nečakane odvolaná, napriek tomu, že Valencia v tom čase bola na čele domácej súťaže bez prehry a v Eurolige viedla svoju skupinu. Valencia nakoniec v tejto sezóne (už bez Hejkovej) v Eurolige zvíťazila.

ZVVZ USK Praha

Do Prahy na post hlavnej trénerky bola angažovaná v novembri 2012, keď nahradila odvolaného Ivana Beneša. Hneď v prvej sezóne v Prahe získala s družstvom jeho v poradí už 15. národný titul a postúpila do play-off Euroligy. S tímom získala titul národného šampióna aj v nasledujúcej sezóne 2013/2014 a v najprestížnejšej kontinentálnej súťaži, Eurolige, postúpila medzi osem najlepších tímov. V sezóne 2014/2015 získala s Prahou senzačne titul v Eurolige. S USK získala od svojho príchodu v roku 2012 nepretržite 12 titulov českého majstra (sezóny 2012/13 až 2023/24) a každoročne nastupovala v Eurolige, okrem víťazstva v Eurolige v sezóne 2014/15 si v dvoch nasledujúcich sezónach (2015/16, 2016/17) pripísala s tímom štvrté miesta, v sezóne 2018/19 bronz, v sezónach 2021/22 a 2022/23 opäť dve štvrté miesta a v sezóne 2023/24 opäť bronz. V sezóne 2024/25 vyhrala Euroligu šiestykrát, keď v semifinále Praha vyhrala nad najväčším favoritom Fenerbahçe OPET Istanbul 91:71 a vo finále zdolala ďalší turecký tím, ÇBK Mersin, pomerom 66:53.

V českej extralige zaznamenala Hejková svetový unikát, 11 rokov bez prehry, kedy ZVVZ USK Praha pod jej vedením neprehralo od 30. apríla 2013 do 22. apríla 2024 301 zápasov v sérii. V apríli 2025 získala s klubom trinásty titul v rade ako trénerka, keď ZVVZ porazilo vo finále BK Žabiny Brno 3:0 na zápasy a v celej sezóne v lige neprehralo žiaden zápas.

V Eurolige odtrénovala za svoju kariéru v rokoch 1991 až 2025 490 zápasov, 315 z nich vyhrala, v oboch štatistikách je najúspešnejšia trénerka v histórii Euroligy.

Reprezentácia Slovenska

Ako asistentka trénera Tibora Vasiľka získala v roku 1997 na Majstrovstvách Európy v Budapešti 2. miesto. V roku 1998 nahradila Vasiľka ako hlavná trénerka reprezentácie, s tímom Slovenska obsadila 8. miesto na majstrovstvách sveta v roku 1998 a 4. miesto na Majstrovstvách Európy v roku 1999 v Poľsku, čím si reprezentácia zaistila postup na olympijské hry v roku 2000 v Sydney. Po spore SBA s manažérom reprezentácie Jozefom Smolekom a jeho odvolaní odmietla reprezentáciu v Austrálii viesť.

Od roku 2009 pracovala ako športová riaditeľka reprezentácie Slovenska. V marci 2011 sa opätovne stala trénerkou slovenskej ženskej reprezentácie a tím viedla aj na Majstrovstách Európy v Poľsku, kde Slovensko skončilo na 14. mieste. V júni 2011 na vlastnú žiadosť pôsobenie v reprezentácii ukončila.

Reprezentácia Ruska

S reprezentáciou Ruska získala ako asistentka trénera Igora Grudina titul majsteriek Európy v roku 2007 a bronzovú medailu na olympijských hrách v Pekingu 2008.

Funkcionárska kariéra

Od roku 2010 do roku 2012 pôsobila ako prezidentka ženského klubu BK Petržalka, kde zároveň trénovala žiačky, s cieľom dostať Petržalku v horizonte dvoch až troch rokov do extraligy, čo sa podarilo v roku 2012.

V rokoch 2019 – 2023 pôsobila Hejková ako členka Výkonného výboru Svetovej asociácie basketbalových trénerov WABC (World Association of Basketball Coaches).

Osobný život

Hejková sa narodila v Žiline 7. apríla 1954. Hejkovej otec Vsevolod Hejk sa narodil v roku 1910 v Odese. Jej starý otec Jaroslav Hejk pochádza z Prahy, stará mama bola ruská šľachtičná, Jaroslav získal prácu v bankovom sektore vo vtedajšom cárskom Rusku. Starý otec zomrel na týfus v snahe dostať sa do Československých légií. Rodina následne s vtedy 10-ročným Vsevolodom požiadala počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku v roku 1920 na československej ambasáde v Kyjeve o československé pasy a v roku 1921 sa dostala do českej časti Československa. Hejkovej stará mama začala učit na ruskom gymnáziu v Moravskej Třebovej.

Aj Hejkovej mama Mária, rodáčka z Turčianskeho sv. Petra, bola učiteľka. Otec Vsevolod pracoval ako inžinier na výstavbe cesty medzi Oravou a Kysucami, kde mama Mária pracovala ako učiteľka a spoznali sa. Po svadbe sa presťahovali do Žiliny. Má staršiu sestru Vieru. Meno Natália dostala po jednej zo svojich tiet. Natália vyštudovala právo na Karlovej univerzite v Prahe.

Ocenenia a úspechy

Trénerské úspechy

• 28 titulov majstra krajiny v 4 rôznych krajinách
  • 3x majster Československa (1991 až 1993)
  • 10x majster Slovenska (1993 až 2002)
  • 2x majster Ruska (2007 a 2008)
  • 13x majster Česka (2013 až 2025)
• 4 tituly vicemajstra krajiny
  • 3x vicemajster Maďarska (2004 až 2006)
  • 1x vicemajster Španielska (2011)
• 6x víťazstvo v Eurolige – 2 s SCP Ružomberok, 2 so Spartakom Moskovská oblasť, 2 s ZVVZ USK Praha
• 2. miesto na turnaji Golden Cup – neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov v brazílskej Londrine (1998)
• 17x účasť vo Final Four/Final Six Euroligy FIBA a Európskeho pohára majstrov so 4 rôznymi klubmi
• Semifinále Európskeho pohára FIBA s Dinamom Moskva (2008/2009)
• 1x víťazstvo v stredoeurópskej súťaži Super Cup (1994)
• 1x víťazstvo v súťaži Maďarsko-slovenský pohár (1995)
• 1x víťazstvo v Slovenskom pohári (1997)
• 3x víťazstvo v Českom pohári (2014, 2015, 2021)
• Bronzová medaila s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera na LOH 2008
• Majsterka Európy s reprezentáciou Ruska ako asistentka trénera na ME 2007
• Strieborné medaily s reprezentáciou Slovenska ako asistentka trénera na ME 1997
• Štvrťfinále MS 1998 a 4. miesto na ME 1999 ako hlavná trénerka slovenskej reprezentácie.
• 2x trénerka "výberu sveta" – All Star game FIBA (Pécs 2006, Valencia 2007)

Trénerské ocenenia

• Členka Siene slávy FIBA(2019).
• Členka Siene slávy slovenského basketbalu (2018).
• Titul Trénerka storočia v ankete SBA
• Ocenenie Najúspešnejšia slovenská trénerka basketbalistiek v 20. storočí – 1. miesto.
• 23x víťazstvo v ankete Slovenskej basketbalovej asociácie – Tréner roka
• Ocenenie Najlepšia trénerka v Eurolige 2014/2015 podľa eurobasket.com
• Ocenenie Najúspešnejšia trénerka modernej histórie Euroligy (2020)
• Ocenenie za celoživotný prínos v Eurolige (2025)

Hráčske úspechy

• Víťazka Pohára Liliany Ronchettiovej so Slavia VŠ Praha ako kapitánka družstva (1976).
• Majsterka Československa so Slaviou VŠ Praha (1973).

Ostatné

• Držiteľka Radu Ľudovíta Štúra III. triedy – ocenenie prezidentom SR (1998)
• Nositeľka ocenenia Krištáľové krídlo – kategória Šport (1999)
• Nominácia na ocenenie Slovenka roka (2010)
• Čestná občianka mesta Ružomberok (1997)
• Čestná občianka mesta Žilina (2020).
• Cena Žilinského samosprávneho kraja (2015)
• Zlatá plaketa ministerstva zahraničných vecí SR za mimoriadny športový prínos a vynikajúcu prezentáciu Slovenska v zahraničí (2014)

Externé odkazy

• Osobnosti.sk