Naturalizovaný druh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Naturalizovaný druh (iné názvy: zdomácnený druh, udomácnený druh; slovo …druh sa tu môže podľa kontextu nahradiť slovom …rastlina, …živočích, …organizmus a pod.) môže byť:

  • 1. nepôvodný druh, ktorý sa na novom území bez pričinenia človeka (okrem prípadného prvotného premiestnenia človekom) dlhšiu dobu pravidelne rozmnožuje a veľa rokov udržiava [1][2][3][4][5]
  • 2. ako definícia č. 1, ale nepôvodný druh bol navyše introdukovaný v [botanicky] historickej dobe (toto je pôvodná definícia naturalizovaného druhu, jej autorom je Thellung - porov. nižšie)[6][7][8]
  • 3. ako definícia č. 1, ale nepôvodný druh sa navyše rozmnožuje a udržiava na prirodzených a poloprirodzených stanovištiach[2]
  • 4. ako definícia č. 1, ale nepôvodný druh bol navyše na nové územie zavedený úmyselne[9][5]
  • 5. druh zžitý s biotickým spoločenstvom, v ktorom sa predtým nevyskytoval[10]
  • 6. (nepôvodný) druh úspešné prispôsobený novým podmienkam, novému prostrediu (v užšom zmysle s pomocou človeka)[11][12][13][14]
  • 7. synonymum výrazu invázny druh (primárne vo význame, že sa ďaleko šíri)[2] (invázny druh podľa najbežnejšej definície je podtyp tu vyššie uvedenej definície č. 1)
  • 8. synonymum výrazu nepôvodný druh[2]

Proces (alebo miera) vzniku naturalizovaného druhu sa volá naturalizácia alebo zdomácnenie (zdomácňovanie) alebo udomácnenie (udomácňovanie).[2][3][12][4][5] O výraze „stupeň naturalizácie“ pozri nižšie.

Naturalizovaný druh podľa definície č. 1 a 2 (príp. 3 -4)[upraviť | upraviť zdroj]

Nepôvodný druh je naturalizovaný, keď má všetky vlastnosti divorastúceho domáceho druhu, t. j. rast a reprodukciu prirodzenými spôsobmi reprodukcie (napr. u rastlín: semená, cibule, hľuzy, podzemky…) bez priamej pomoci človeka, pravidelne a často sa vyskytuje na vhodných miestach a udržuje sa veľa rokov (vrátane rokov, v ktorých nastanú nezvyčajné klimatické javy).[3][4]

Tento typ definície pôvodne pochádza od Thellunga zo začiatku 20. storočia (vyššie je označená ako definícia č. 2), ktorý ho uviedol len pre rastliny. Jeho vlastnými slovami znie nasledovne: Ako „úplne naturalizovaný“ alebo skrátene „naturalizovaný“ označujeme druh rastliny, ktorý bol v nejakej oblasti zavedený od „historickej“ epochy (historickej z hľadiska botanického preskúmania!) vedomým alebo neúmyselným sprostredkovaním človeka alebo aj neznámym faktorom, a ktorý sa následne vyskytuje so všetkým znakmi domácej rastliny tým, že sa bohato rozmnožuje prostredníctvom svojich prirodzených rozmnožovacích prostriedkov (plodmi a semenami alebo vegetatívne, v závislosti od životného zvyku daného druhu) bez priamej súčinnosti človeka, [a] ktorý sa v dôsledku toho s viac-menej veľkou pravidelnosťou vyskytuje na stanovištiach, ktoré mu konvenujú, a pretrval aj klimaticky abnormálne periódy.[15]

Naturalizovaný druh podľa definície č. 5 či 6[upraviť | upraviť zdroj]

Najmä v spojení „stupeň naturalizácie“ sa výraz naturalizácia v stredoeurópskej literatúre používa pomerne široko. Napríklad u rastlín (čiže nielen nepôvodných rastlín) sa podľa stupňa naturalizácie rozlišujú:

  • domáce rastliny (idiochorofyty)
  • efemerofyty (divé krátko sa udržiavajúce nepôvodné rastliny)
  • agriofyty (divé dlho sa udržiavajúce nepôvodné rastliny rastúce na prirodzených stanovištiach)
  • epekofyty (divé dlho sa udržiavajúce nepôvodné rastliny rastúce na antropogénnych stanovištiach)
  • ergaziofyty (kultúrne nepôvodné rastliny)

Z týchto typov rastlín sú úplne naturalizované resp. naturalizované v pravom slova zmysle (t. j. podľa definície č. 1 a 2) len agriofyty a epekofyty. [4][16][17][3][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PYŠEK, Petr, et al. Návrh české terminologie vztahující se k rostlinným invazím. Zprávy České botanické společnosti : Materiály (Praha: Česká botanická společnost), 2008, roč. 23. Dostupné online [cit. 2018-01-11]. ISSN 1212-3323.
  2. a b c d e f RICHARDSON, D. M. et al. Naturalization and invasion of alien plants: concepts and definitions. Diversity and Distributions (2000) 6, str. 93 – 100 [1]
  3. a b c d ELIÁŠ, Pavol. Terminologická poznámka: zdomácnenie a udomácnenie. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti (Bratislava: Slovenská botanická spoločnosť pri SAV), 2009, roč. 31, čís. 2, s. 111-115. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN 1337-7043. S. 112-114
  4. a b c d Einbürgerung. In: Lexikon der Geographie. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 3-8274-0418-5.
  5. a b c Einbürgerung. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-827-0342-1.
  6. naturalizácia. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 393.
  7. Červenka 1968 citovaný in: Eliáš 2009
  8. Thellung, A.: Zur Terminologie der Adventiv- und Ruderalfloristik. In: Allgemeine Botanische Zeitschrift 24/25 (9-12), 1918/19, str. 36-42 dostupné online, S. 41
  9. Scott 1966 citovaný in: Richardson 2000
  10. naturalizácia. In: Pyramída - životné prostredie a život na zemi 4. 1987, S. 152 (Poznámky: 1. Definícia je v texte explicitne odlíšená od definície č. 6. , 2. Definícia je prebratá aj do Veľkého slovníka cudzích slov od Šalingovcov.)
  11. Gray 1967 citovaný in: Richardson 2000
  12. a b naturalizácia. In: Pyramída - životné prostredie a život na zemi 4. 1987, S. 152
  13. Lhotská 1987 citovaná in: Eliáš 2009
  14. HOLUB, J., JIRÁSEK, V. Slovníček fytogeografických termínů. In: Preslia, 69, 1971, str. 69-87 [2]
  15. Thellung, A.: Zur Terminologie der Adventiv- und Ruderalfloristik. In: Allgemeine Botanische Zeitschrift 24/25 (9-12), 1918/19, str. 36-42 dostupné online, S. 41
  16. ESER, Uta. Der Naturschutz und das Fremde (Ökologische und normative Grundlagen der Umweltethik). [s.l.] : Campus Verlag, 1999. 266 s. ISBN 978-3-593-36250-2. S. 67-69
  17. Thellung, A.: Zur Terminologie der Adventiv- und Ruderalfloristik. In: Allgemeine Botanische Zeitschrift 24/25 (9-12), 1918/19, str. 36-42 dostupné online, S. 39-41

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]