Natália Milanová
| Natália Milanová | ||||||||
| slovenská pedagogička a politička | ||||||||
| 16. ministerka kultúry SR | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 21. marca 2020 – 15. mája 2023 | ||||||||
| Premiér | Igor Matovič Eduard Heger | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Natália Gálisová | |||||||
| Narodenie | 12. jún 1982 (41 rokov) Bratislava, ČSSR | |||||||
| Politická strana | OĽANO (2014 – súčasnosť) | |||||||
| Alma mater | Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Deti | Maximilián (* 2018) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Natália Milanová na milanova.sk | ||||||||
Mgr. Natália Milanová, rod. Gálisová (* 12. jún 1982, Bratislava)[1][2] je slovenská pedagogička a politička, v rokoch 2020 – 2023 ministerka kultúry SR vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1996 – 2000 študovala na gymnáziu Ladislava Novomeského.[3]
V roku 2005 absolvovala štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov: slovenský jazyk a literatúra – dejepis.[2]
V rokoch 2006 – 2009 pracovala ako učiteľka slovenského jazyka a dejepisu na súkromnej škole ESPRIT v Bratislave, neskôr v roku 2009 pracovala v reklamnej agentúre Effectivity s.r.o. v Bratislave. V rokoch 2010 – 2013 pracovala ako projektová manažérka[4][3]
Má rada jazdu na koni. Venovala sa koňom, trénovala mladých jazdcov, organizovala a moderovala dostihy a viedla hipoterapiu. Od roku 1998 spolupracovala s kaskadérskou skupinou Borseus a kaskadérskou skupinou Martin Uhrovčík, ktorí sa podieľali na tvorbe slovenských a zahraničných filmov vrátane Poslednej légie. V roku 2011 bolo vytvorené interaktívne jazdecké divadlo. Od roku 2012 je prezidentom divadla Equiteatro, multi-zmyslového divadla pre školákov.[5][4][3]
Niekoľko rokov pôsobila v detskom časopise Fifík.[5][4][3]
Vydala publikáciu Dejiny statočného národa slovenského pre deti vo veku 8 až 12 rokov, ktoré formou krátkych príbehov oboznamuje s históriou Slovenska od praveku po súčasnosť.[6][7]
Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2010 kandidovala v komunálnych voľbách v Dúbravke za stranu SDĽ, kde skončila ako 11. náhradnik.
Od roku 2014 pracovala pre hnutie OĽANO.[6] Vo voľbách v roku 2016 kandidovala na kandidátnej listine OĽANO z dvanásteho miesta. Ziskom 1 737 hlasov (0,6 %) nebola zvolená za poslankyňu, no z 22. miesta získala postavenie náhradníčky.[8] Poslanecký sľub zložila 30. januára 2018.[9] Bola náhradníčkou za poslanca Jozefa Viskupiča (OĽANO), ktorý sa po zvolení za predsedu Trnavského samosprávneho kraja vzdal poslaneckého mandátu.[9] V Národnej rade SR bola podpredsedníčka Výboru NR SR pre kultúru a médiá, venovala sa témam ochrany kultúrnych pamiatok, financovania kultúry a umenia a podpory dojčenia.[1][10]
V nasledujúcich voľbách v roku 2020 kandidovala za OĽANO zo 146. miesta a so ziskom 10 317 hlasov (1,43 %) nebola zvolená za poslankyňu. Pri zostavovaní vlády však bola hnutím OĽANO nominovaná na post ministerky kultúry SR, za ktorú bola 21. marca 2020 vymenovaná.
Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- GÁLISOVÁ, Natália. Dejiny statočného národa slovenského. Bratislava : Perfekt, 2012. 160 s. ISBN 978-80-8046-587-2.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Mgr. Natália Milanová [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Natália Gálisová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online. Archivované 2020-07-05 z originálu.
- ↑ a b c d Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Миланова, Наталья na ruskej Wikipédii.
- ↑ a b c Natália Milanová [online]. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2020-03-23, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online.
- ↑ a b O nás [online]. Equiteatro, 2020, [cit. 2020-03-29]. Dostupné online. Archivované 2020-02-08 z originálu.
- ↑ a b Môj príbeh [online]. milanova.sk, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online. Archivované 2020-03-21 z originálu.
- ↑ Dejiny statočného národa slovenského [online]. knihcentrum.sk, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do Národnej rady SR 2016 : Definitívne výsledky [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
- ↑ a b Verejnosť a médiá : Udalosti : NRSR: Plénum má nových poslancov, N. Milanová a E. Červeňáková zložili sľub [online]. Národná rada SR, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Čo som urobila [online]. milanova.sk, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online. Archivované 2020-03-21 z originálu.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Osobný web a blog Archivované 2020-03-21 na Wayback Machine
- Vysledky volieb z roku 2010 v dubravke
- Tlacova sprava SDL z roku 2011 https://tlacovespravy.wordpress.com/2011/09/13/sdl-podporuje-poziadavky-nasich-ucitelov/
- Natália Milanová na webe Národnej rady SR
- Články týkajúce sa Natálie Milanovej na portáli teraz.sk TASR