Neživotné poistenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poistenie proti živlom je jedným z druhov neživotného poistenia.

Neživotné poistenie (angl. general insurance alebo non-life insurance) je súhrnný názov pre všetky odvetvia poistenia, ktoré nespadajú pod životné poistenie. Patria sem predovšetkým všetky poistenia majetku, ďalej úrazové poistenie osôb a v neposlednom rade aj poistenie zodpovednosti za škodu. Uzavretie niektorých poistení môže byť nariadené zákonom.

Väčšina aspektov neživotných poistení je v mnohých krajinách upravená zákonom o poistnej zmluve; na Slovensku ale taký zákon zatiaľ neexistuje.[1] Jednotlivé odvetvia a skupiny neživotných poistení potom definuje zákon o poisťovníctve.

Kritériá delenia poistenia[upraviť | upraviť zdroj]

Poistenie možno deliť podľa dvoch základných hľadísk: podľa spôsobu, ako sa vytvárajú rezervy (peňažné prostriedky určené predovšetkým na výplatu poistného plnenia) alebo podľa predmetu poistenia (kto alebo čo sa poisťuje).[2] Neživotné poistenie tvorí pri delení podľa prvého hľadiska samostatnú skupinu. Pri delení podľa druhého hľadiska figurujú rôzne druhy neživotného poistenia vo všetkých skupinách poistenia.

Podľa spôsobu vytvárania rezerv[upraviť | upraviť zdroj]

Tento „modernejší“ spôsob delenia poistenia vychádza zo zákona č. 8/2008 Z. z., O poisťovníctve, ktorý v prílohe 1 definuje odvetvia a skupiny poistenia.[3] Tu v časti B vymenováva odvetvia neživotných poistení.

  • Neživotné poistenie (predtým tiež rizikové) sú tie typy poistenia, pri ktorých nie je zrejmé, či poistná udalosť nastane alebo nie.[2] Ide o všetky typy poistenia majetku, poistenie zodpovednosti za škodu, ale tiež napr. úrazové poistenie osôb alebo tiež poistenie liečebných nákladov.
  • Životné poistenie (predtým tiež rezervotvorné) sa vzťahuje na udalosti, ktoré v tej či onej forme v budúcnosti nutne nastanú: u životného a dôchodkového poistenia osôb sa vypláca poistné plnenie buď pri úmrtí poisteného, alebo pri dožití konca poistenia (typicky pri odchode do dôchodku).

V Českej republike rozdeľuje zákon č. 37/2004 Sb., O poistnej zmluve[4] súkromná poistenie inak. Definuje tieto dva druhy poistenia:

  • Škodové poistenie, ktorého účelom je náhrada škody
  • Obnosové poistenie, ktorého účelom je získanie dohodnutej finančnej čiastky (obnosu), pričom táto suma nezávisí na tom, aká veľká škoda vznikla a či vôbec vznikla.

Zákon pritom určuje, ktoré poistenie sa môže dohodnúť len ako škodové, ktoré ako obnosové a ktoré ako škodové aj obnosové (napr. poistenie vecí možno dohodnúť len ako škodové, ale poistenie iného majetku ako škodové aj obnosové).

Podľa tohto zákona sa väčšina neživotných poistení môže uzatvoriť len ako škodové. Budúci občiansky zákonník, ktorý bude upravovať oblasť poistenia a ktorý súčasne k 1. januáru 2014 nahradí v Českej republike zákon o poistnej zmluve, umožní naopak väčšinu poistení uzatvoriť ako škodové aj obnosové.

Podľa predmetu poistenia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tejto klasifikácie sa poistenie delia na:

  • Poistenie majetku - pre prípad jeho zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo aj iných škôd,
  • Poistenie osôb - ide o poistenie fyzických osôb pre prípad poškodenia zdravia, smrti alebo naopak dožitia určitého veku,
  • Poistenie zodpovednosti za škodu - môže ísť o škodu vzniknutú na živote a zdraví osôb alebo o škodu na veciach.

Podľa formy vzniku poistenia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa spôsobu vzniku sa poistenie rozdeľujú na zmluvné, ktoré vzniká uzavretím zmluvy medzi poisťovňou a poistiteľom (napr. poistenie domácnosti), a zákonné, ktoré v Českej republike vzniká automaticky zo zákona pri splnení daných podmienok (zo súkromných poistení už len poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania).[5]

Poistenie majetku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Poistenie majetku

U poistení spadajúcich do tohto odvetvia poistenia poskytuje poisťovňa poistnú ochranu majetku v prípade, že dôjde k jeho zničeniu, poškodeniu alebo odcudzeniu).[6]

V oblasti poistenia majetku poisťovne často zlučujú rôzne riziká do jednej poistnej zmluvy a ponúkajú združená poistenie. Pre klientov je to atraktívnejšie a zvyčajne aj lacnejšie, na druhú stranu poisťovniam to umožňuje znižovať režijné náklady.[7]

Všeobecné zásady[upraviť | upraviť zdroj]

Pri poistení majetku je možné poistiť vec, súbor vecí alebo iný majetok.

Poistná hodnota majetku[upraviť | upraviť zdroj]

V poistnej zmluve možno dohodnúť, ako sa vyčísli poistná hodnota majetku, teda z aké ceny sa bude vychádzať pri poskytovaní poistného plnenia. Závisí to aj na poistných podmienkach priložených k poistnej zmluve. Poistenie býva obvykle dohodnuté na cenu časovú alebo novú, prípadne aj inú dohodnutú.[8] Ak nie je to však v poistnej zmluve alebo zmluvných podmienkach dohodnuté, potom sa v Českej republike podľa §37 zákona o poistnej zmluve poisťuje na obvyklú cenu, ktorú má majetok v dobe, ku ktorej sa určuje jeho hodnota.[10]

Suma, ktorú poistený v prípade škody (poistnej udalosti) dostane, sa preto nemusí rovnať aktuálnej hodnote poistenej veci alebo výške škody.[6] Často býva poistné plnenie nižšie (napr. keď sa od časovej ceny majetku odpočíta tzv. spoluúčasť, ktorej výška je zvyčajne daná v poistnej zmluve). V niektorých prípadoch môže byť poistné plnenie aj vyššie (napr. keď poškodená vec už bola opotrebovaná, ale bola poistená tzv. na novú cenu).

Ak je poistený súbor vecí, vzťahuje sa poistenie na všetky veci, ktoré boli jeho súčasťou pri poistnej udalosti.[10] Nie je teda potrebné poisťovni hlásiť napr. nákup nového televízora alebo likvidáciu starého. Hranica poistného plnenia, ktorá je stanovená v poistnej zmluve, sa tým však nemení. Pri výraznejšom zvýšení aktuálnej (časovej) ceny poisteného súboru vecí je preto potrebné, aby poistený toto oznámil poisťovni, ktorá s ním zmení poistnú zmluvu (napr. podpíše dodatok).[8] Inak by došlo k tzv. podpoisteniu a v prípade poistnej udalosti by poškodený dostal nižšie poistné plnenie, než aká bola výška škody.

Zachraňovacie náklady[upraviť | upraviť zdroj]

Pri poistnej udalosti má v Českej republike poistený zo zákona nad rámec dohodnutého limitu poistného plnenia právo aj na náhradu tzv. zachraňovacích nákladov - teda predovšetkým nákladov, ktoré vynaložil na zmiernenie priamych škôd (počas vlastnej poistnej udalosti) alebo i následných škôd.[11] Takými náklady môžu byť napríklad náklady na uhasenie požiaru alebo náklady na roztriedenie nepoškodenej časti zásielky pri dopravnej nehode.[12] Z tohto titulu sú hradené aj náklady, ktoré bol poistník povinný vydať z hygienických, ekologických alebo bezpečnostných dôvodov pri odpratávaní poškodených vecí.[8]

Náhrada zachraňovacích nákladov vychádza zo všeobecného záujmu, aby boli prevedené opatrenia potrebné na zabráneniu vzniku škôd, na zmiernenie ich následkov alebo k zabránenie ďalších následných škôd.[13] Limit pre náhradu zachraňovacích nákladov možno v poistných podmienkach obmedziť, nesmie byť však nižší ako 30 % dojednanej poistnej sumy alebo limitu poistného plnenia.

Poškodenie alebo zničenie veci živelnou udalosťou[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým rizikom, proti ktorému je možné majetok poistiť, je tzv. živel.[6] Toto poistenie sa môže týkať hnuteľné aj nehnuteľnej veci. Základné živelné nebezpečenstvo tu zvyčajne býva požiar, úder blesku, výbuch a náraz alebo zrútenie lietadla (podľa začiatočných písmen anglických názvov týchto rizík - Fire, Lightning, Explosion, Aircraft / Air crash - sa tento typ poistenia niekedy označuje ako FLEXA).[14] K nim sa často priradzujú ďalšie nebezpečenstvá ako pád stromov a stožiarov, zosuv zeminy alebo skál, víchrica, krupobitie, záplavy a povodne, námraza a ťarcha snehu, zemetrasenie alebo náraz vozidiel.[15] Pritom pre každý konkrétny poistný produkt býva táto kombinácia rôzna (iná je napríklad u poistenia stavieb, kde môže byť zosuv zemín podstatným rizikom, a iná u poistenia motorových vozidiel, kde ide zvyčajne len o marginálne nebezpečenstvo).

Škody spôsobené krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím[upraviť | upraviť zdroj]

Tento typ poistenia sa vzťahuje len na hnuteľné veci. Netýka sa však škôd spôsobených „obyčajnou“ krádežou, kedy zlodej neprekonal žiadne prekážky, ktoré by chránili vec pred odcudzením.[16] Toto poistenie sa často dopĺňa o krytie škôd spôsobených spreneverou, neoprávneným používaním veci alebo podvodom.

Stavebno-montážne poistenie je v niektorých krajinách povinné.

Poistenie technických rizík[upraviť | upraviť zdroj]

Zahŕňa široké poistné krytie majetku podnikajúcich právnických alebo fyzických osôb.[17] Často sa dojednáva vo variante tzv. All Risks, kedy zahŕňa všetky nečakané a neodvratné poškodenia poistených vecí okrem tých, ktoré sú v poistných podmienkach uvedené v tzv. výlukách.

  • Stavebno-montážne poistenie - na Slovensku relatívne nový druh poistení pokrývajúcich riziká najmä pri veľkých stavbách alebo montážach technologických celkov;[17] poskytuje poistnú ochranu predovšetkým pri požiaroch a zrútení týchto stavieb, ale pokrýva aj relatívne drobnejšie škody ako pády predmetov, nárazy apod.
  • Poistenie strojov a podobných zariadení - kryje ich poškodenia z najrôznejších príčin, zahŕňajúcich napr. aj nesprávnu obsluhu a vandalizmus.[17]
  • Poistenie elektrických zariadení - predtým obvyklé poistenie elektromotorov je teraz rozšírené predovšetkým o poistenie najrôznejšie elektroniky; tento typ poistenia je zvyčajne súčasťou iných, združených poistenie.[17]

Havarijné poistenie[upraviť | upraviť zdroj]

Toto poistenie, označované často ako kasko, sa dojednáva na škody vzniknuté v dôsledku havárie vozidla (väčšinou motorových pozemných vozidiel, ale špeciálne typy poistenia sa používajú aj pre poistenie lietadiel alebo plavidiel). Zvyčajne sa dojednáva v uvedenej variante All Risks: okrem vlastnej havárie zahŕňa aj poistenie proti odcudzeniu alebo vandalizmu, nárazu, pádu apod. S poistením vlastného vozidla možno pripoistiť aj nadštandardnú výbavu (autorádio, navigáciu), čelné sklo (ktoré býva inak uvedené v tzv. výlukách z poistenia), batožinu apod. Časté býva aj poistenie prepravovaných osôb pre prípad úrazu.

Súčasťou havarijného poistenia sú často aj asistenčné služby, ktorých rozsah (limity apod.) však býva rôzny - je daný poistnými podmienkami.

V havarijnom poistení sa častejšie ako u iných typov poistenia uplatňuje bonus (zníženie poistného pri bezškodnom priebehu poistenia) alebo naopak malus (zvýšenie poistného pri častejších poistných udalostiach).

Poistenie zásielok[upraviť | upraviť zdroj]

Označuje sa tiež ako cargo-poistenie a kryje riziká pri vnútroštátnej aj medzinárodnej preprave tovaru (zasielateľskými firmami, poštou i vlastnou prepravou). Do tohto poistenia je možné zahrnúť aj poistenie nepriamych škôd: možno si teda v prípade poistnej udalosti zabezpečiť aj náhradu zaplateného dopravného, poistného, clá a dokonca aj očakávaného nerealizovaného zisku z predaja tovaru. Pri preprave tovaru po mori je poistenie zložitejšie a preto zvlášť prepracované, k poistnej zmluve sa preto pripájajú špeciálne doložky.

Poľnohospodárske poistenie[upraviť | upraviť zdroj]

Skladá sa z poistenia hospodárskych zvierat a poistenia plodín. Okrem nich možno dohodnúť aj ako napr. poistenie dostihových koní, poistenie lesa proti živelným nebezpečenstvom ai.

  • Poistenie hospodárskych zvierat zahŕňa náhradu škody spôsobenej uhynutím zvieraťa na nebezpečnú nákazu (zoznam je určený v poistných podmienkach).
  • Poistenie plodín zahŕňa poistnú ochranu proti živelným nebezpečenstvom alebo vyzimovaniu (poškodenie vplyvom mrazu alebo snehu vrátane nadmerného sucha alebo vlhka a spolupôsobenie chorôb alebo škodcov).[18]

V oblasti poľnohospodárskeho poistenia však existuje mnoho rizík, ktorá podľa poisťovní strácajú náhodný charakter a sú preto nepoistiteľné, zvlášť u poistenia plodín.[19] Radí sa medzi ne predovšetkým sucho, škody spôsobené chorobami a škodcami, vandalizmus a krádeže.

Poistenie finančných strát[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom tohto poistenia sú podľa českého zákona finančné náklady, ktoré vznikli v dôsledku škodnej udalosti, ušlý zisk alebo iné finančné straty dohodnuté v poistnej zmluve.[20]

Toto poistenie spadá do poistenia majetku.[21] Pojem finančná strata je v českom zákonu o poistnej zmluve uvedený značne neurčito. Preto toto poistenie v Českej republike poskytuje veľkú zmluvnú voľnosť - v praxi teda závisí na poisťovniach, poistenie akých strát pre nich môže byť ziskové a aké poistenie teda budú ponúkať.

Poistenie finančných strát býva súčasťou združených poistení - je zahrnuté napr. v niektorých typoch poľnohospodárskeho poistenia alebo poistenia zásielok.

Poistenie zodpovednosti za škodu[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto typy poistenia sa vzťahujú na škodu, ktorú poistený spôsobil priamo alebo nepriamo na zdraví inej osoby (úraz, spôsobenie choroby), poškodením alebo zničením veci, prípadne aj za inú škodu, za ktorú poistený podľa určitého právneho predpisu zodpovedá.[22] Zodpovednosť za škodu je v Českej republike všeobecne daná občianskym zákonníkom (časť 6., hlava II), v pracovno-právnych vzťahoch potom zákonníkom práce (časť 2., hlava XIII).

Aj keď ide z princípu o iný typ poistenia, zákon o poistnej zmluve zahŕňa poistenie zodpovednosti za škodu pod poistenie majetku.

Náhrada škody[upraviť | upraviť zdroj]

Škoda sa uhrádza v tej výške, v akej za ňu poistený podľa legislatívy odpovedá. Náhradu škody neplatí poisťovateľ (poisťovňa) poistenému, ale poškodenému.[23] Napriek tomu zmluvný vzťah stále trvá medzi poisťovňou a poistencom (platcom poistného). Iba ak to je uvedené v niektorom zákone alebo v konkrétnej poistnej zmluve, má nárok voči poisťovni priamo poškodený. [5] Býva to obvyklé u povinných poistení zodpovednosti, napr. tzv. povinného ručenia.

Ak spôsobil poistený škodu pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok, má voči nemu poisťovňa právo na náhradu toho, čo vyplatila na poistnom plnení.[24] Znamená to, že poisťovňa odškodní postihnutého, ale túto sumu následne vymáha na poistenom (ide však len o právo a preto poisťovňa podľa svojho uváženia nemusí túto sumu vymáhať vôbec, alebo môže požadovať iba jej časť).[25]

Povinné poistenia zodpovednosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zelená karta je celoeurópskym potvrdením o zaplatení tzv. povinného ručenia.

Zvláštne zákony môžu určiť, v ktorých prípadoch musí byť podnikateľ alebo iný subjekt pri výkone konkrétnej činnosti poistený. Najznámejší je povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla uzavrieť poistenie za škodu spôsobenú týmto vozidlom - povinné ručenie.

Takýchto povinne poistených činností je celkom cez 20: poistenie zodpovednosti za škodu musí uzatvoriť napr.[26]

Dobrovoľné poistenia zodpovednosti[upraviť | upraviť zdroj]

Toto poistenie nie je povinné a závisí na klientovi, ako zváži svoje riziko. V niektorých prípadoch však uzatvorenie potrebného poistenia vyžaduje zadávateľ práce alebo všeobecne druhá strana zmluvného vzťahu (napr. investor požaduje, aby stavebná firma mala uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu, pretože inak by jeho riziko z prípadnej závažnej havárie, ak by ju nemohol stavebník nahradiť, bolo príliš vysoké).[27]

  • Poistenie zodpovednosti občianskych rizík[27]
    • Zodpovednosť za škodu spôsobenú členmi domácnosti - vzťahuje sa na všeobecnú zodpovednosť, napr. rozbitie veci; nie teda napr. škodu spôsobenú nesplnením podpísanej zmluvy,
    • Zodpovednosť za škody z prevádzky nehnuteľnosti - kryje napr. úrazy na zľadovatelom chodníku alebo pád snehu, ale aj tašiek zo strechy,
    • Zodpovednosť zamestnanca (vzťahuje sa na škody, ktoré zamestnanec spôsobí svojmu zamestnávateľovi).
  • Poistenie zodpovednosti podnikateľských rizík[27]
    • Zodpovednosť za škodu z prevádzky - predovšetkým škoda na zdraví alebo veciach inej osoby, ale aj súvisiace náklady súdneho konania apod.,
    • Profesijná zodpovednosť, zodpovednosť dopravcu - zvyčajne sa dojednáva iba v základnej úrovni; preto si klienti sami dojednávajú vyššie uvedené poistenie zásielok,
    • Poistenie zodpovednosti manažmentu podniku - v určitých medziach sa poisťuje finančná škoda vzniknutá nesprávnym rozhodnutím, prekročením právomocí, prípadne aj opomenutím a nedbalosťou pri výkone funkcie člena predstavenstva, dozornej rady alebo vedúceho spoločnosti.[28]

Poistenie osôb[upraviť | upraviť zdroj]

Do neživotného poistenia patria aj tie druhy poistenia osôb, ktoré majú charakter rizikového poistenia - nevytvárajú teda rezervu na udalosti, ktoré v určitej forme v budúcnosti nastanú.[29]

Úrazové poistenie[upraviť | upraviť zdroj]

Finančne zabezpečuje osobu, u ktorej dôjde v dôsledku úrazu k prechodnému alebo trvalému poškodeniu zdravia; prípadne zabezpečuje pozostalých pri smrti poisteného. Často sa dojednáva v kombinácii s životným poistením.

Poistnou udalosťou v tomto poistení je v Českej republike podľa zákona o poistnej zmluve úraz, ktorým sa rozumie neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily nezávisle od vôle poisteného, ku ktorému došlo počas trvania súkromného poistenia a ktorým bolo poistenému spôsobené poškodenie zdravia alebo smrť.[30]

Za zlomeninu nohy vyplatí poisťovňa poistenému vypočítaná percenta z poistnej sumy.

Z úrazového poistenia poskytujú poisťovne poistné plnenie za:[31]

  1. Smrť následkom úrazu - poisťovňa v tomto prípade vyplatí poistnú sumu určenej osobe, tzv. obmyšlenému; v poistných podmienkach je zvyčajne uvedené, kedy najneskôr po úraze by musela smrť nastať, aby bola krytá úrazovým poistením,
  2. Trvalé následky úrazu - z tzv. oceňovacích tabuliek sa pre konkrétne následky vypočítajú percentá telesného poškodenia; poistné plnenie sa potom určí ako násobok dojednanej (plnej) poistnej sumy a vypočítaného percenta poškodenia,
  3. Plnú invaliditu - ak je následkom úrazu priznaný poistenému plný invalidný dôchodok, vypláca poisťovňa poistenému počas jeho života pravidelnú dohodnutú čiastku, najdlhšie však do veku uvedeného v poistných podmienkach (napr. 65 rokov),
  4. Dobu nevyhnutného liečenia - poskytuje sa poistné plnenie za dobu liečenia až do zahojenia následkov úrazu; vychádza sa pritom z obvyklých čias liečenia konkrétneho typu úrazu (diagnózy),
  5. Telesné poškodenie spôsobené úrazom - výša plnenia sa opäť vypočíta z tzv. oceňovacích tabuliek podľa konkrétnej diagnózy; doba liečenia sa pritom neuvažuje,
  6. Dobu pracovnej neschopnosti - vypláca sa dohodnutá suma denného odškodného; najčastejšie sa poskytuje až po niekoľkých týždňoch neschopnosti (oboje je opäť definované v poistných podmienkach).

Úrazovému poisteniu je podobné poistenie pre prípad choroby, ktoré je zamýšľané predovšetkým ako doplnok k systému verejného zdravotného poistenia, ktorý nepokrýva všetky náklady.[32]

Poistenie príjmov v čase pracovnej neschopnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rieši rozdiel medzi limitmi dávok v pracovnej neschopnosti a pravidelným príjmom. Je zvyčajne výhodné pre osoby s vyššími príjmami.[29]

Cestovné poistenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kryje finančné riziká spojené s úrazom, náhlym ochorením, stratou batožiny a niektorými ďalšími prípadmi núdze. Súčasťou poistenia sú podobne ako u havarijného poistenia aj asistenčné služby, tu však zvyčajne len telefonické.

Ďalšie odvetvia neživotných poistení[upraviť | upraviť zdroj]

Do neživotného poistenia spadajú aj ďalšie, doteraz zvyčajne menej bežné poistenia.

Poistenie záruky[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tomto poistení uhradí poisťovňa veriteľovi majetkovú ujmu, ak nie je poistený schopný splniť svoj záväzok stanovený v záručnej listine.[33] Záväzok pri tom môže byť daný zmluvou medzi poisteným a veriteľom (napr. zmluvou o dielo) alebo môže vyplývať z právneho predpisu (zákona).[34]

V praxi ide o poistenie prípadov, keď poistený prevzal za dlžníka záruku alebo obdobné zmluvné a colné záruky.

Poistenie úveru[upraviť | upraviť zdroj]

Kryje finančné straty veriteľa (poskytovateľa úveru), ak nie je dlžník schopný splniť svoje záväzky z dôvodov platobnej neschopnosti.[33] Toto poistenie poskytujú väčšinou len špecializované komerčné úverové poisťovne. Toto poistenie sa netýka financovania vývozu so štátnou podporou, ktoré býva poisťovane štátnou úverovou poisťovňou.[34]

Oproti poisteniu záruky uzatvára toto poistenie ten, kto úver alebo podobný produkt poskytuje - teda veriteľ.

Poistenie právnej ochrany môže pomôcť pri úhrade výdavkov spojených so súdnym konaním.

Poistenie právnej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Zaisťuje právnu ochranu osoby, ktorá obhajuje svoje záujmy.[35] Poskytnutie poistnej ochrany pritom nezávisí na tom, či je táto osoba na strane žalovanej alebo žalujúcej. Poistné plnenie zahŕňa u tohto typu poistenia odmeny advokátom, súdne poplatky, náklady na znalecké posudky a aj ďalšie súdne náklady v prípade prehratého alebo nie celkom úspešného sporu. Poisťovateľ zároveň poskytuje služby priamo spojené s poistením (predovšetkým poradenské služby).[36]

Poistná ochrana nezahŕňa náhradu pokút, peňažných trestov a iných finančných sankcií uložených poistenému.[37]

Poistenie prerušenia prevádzky[upraviť | upraviť zdroj]

Pokrýva následné škody, ktoré vzniknú výpadkom výroby v dôsledku priamych škôd (tie sú kryté poistením majetku).[38] Zmyslom tohto poistenia je zabezpečenie obnovenia výroby a teda i zisku podniku.

Povinné poistenia[upraviť | upraviť zdroj]

Zákony môžu v niektorých prípadoch nariadiť fyzickej aj právnickej osobe, aby pri prevádzkovaní konkrétnej činnosti, ktorá je zdrojom istého nebezpečenstva pre okolie, uzavrela poistenie.[39] Táto povinnosť sa týka vždy len neživotných poistení. Napr. Insolvenčný správca (predtým známy ako správca konkurznej podstaty) je v Českej republike povinný uzavrieť poistenie podľa §23 insolvenčného zákona.[40]

Tieto typy povinných poistení majú niekoľko špecifík, ktorá definuje český zákon o poistnej zmluve v §5:

  • Poistná zmluva musí byť vypracovaná tak, aby sa neodlišovala od znenia zákona o poistnej zmluve (ak výnimočne zákon takúto výnimku neumožňuje). To je rozdiel od ostatných poistných zmlúv, pri ktorých platí opačná zásada (daná všeobecne v §2 Občianskeho zákonníka)[41], že v zmluve sa možno od zákona odchýliť, ak to zákon nezakazuje alebo to zneho neplynie.
Dôvodom tejto nemožnosti odchýliť sa od zákona je celospoločenský záujem na ochrane poškodených osôb a majetku.[39]
  • Ďalším rozdielom od iných poistných zmlúv je povinnosť uzavrieť zmluvu tak, aby bola poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie aj v prípade, že ku škode dôjde úmyselným konaním poisteného alebo poistníka.[39] Dôvodom tohto ustanovenia je skutočnosť, že poisťovne sa v súlade s §14 zákona o poistnej zmluve chráni pred zneužitím poistenia a do poistných podmienok si (všeobecne) dávajú výnimku (tzv. výluku z poistenia), že nemusí plniť v prípade, že je škodná udalosť spôsobená úmyselným konaním toho, kto zmluvu uzavrel, alebo poisteného.
  • Poslednou výnimkou oproti iným poistným zmluvám je ustanovenie, že poisťovňa nemôže odmietnuť vyplatiť poistné plnenie. Musí to však byť vrátane konkrétnych dôvodov uvedené vzákonu, ktorý dané povinné poistenie nariaďuje.[39] Opäť je tým chránený celospoločenský záujem poškodených osôb (u týchto povinných poistení zodpovednosti vypláca poisťovňa plnenie poškodeným osobám, nie poistníkovi).
Poistený je však podľa zákona povinný toto plnenie nahradiť - preto poisťovňa vyplatenú sumu následne po poistenom vymáha (ide o tzv. postih čiže regres podľa §440 Občianskeho zákonníka). Typickým príkladom sú dopravné nehody spôsobené opitými účastníkmi cestnej premávky. U nich poisťovňa vyplatí náhradu škody, bolestné apod. tomu, kto bol poškodený; následne však vyplatenú sumu vymáha po vodičovi, ktorý bol pod vplyvom alkoholu.

Právne predpisy upravujúce poistenie[upraviť | upraviť zdroj]

V českom právnom poriadku neexistuje zákon alebo iný právny predpis, ktorý zabezpečuje len neživotné poistenie. Jednotlivé poistenia sa preto riadi niekoľkými spoločnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,[42] predovšetkým:

V konkrétnych prípadoch sa jednotlivé poistenia riadi osobitnými predpismi, napr. u poistení motorových vozidiel zákonom č. 168/1999 Sb., O poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla.[43]

Ďalej potom existuje množstvo predpisov, predovšetkým z oblasti poistenia zodpovednosti, ktoré upravujú neživotné poistenie len v jednom alebo niekoľkých málo ustanoveniach (paragrafoch). Napr. zákon Českej národnej rady č. 381/1991 Sb., o Komoře veterinárních lekářů České republiky, v § 6 ustanovuje, že Člen Komory, ktorý je podnikateľom, je povinný uzavrieť poistnú zmluvu v rozsahu ustanovenom Komorou.[44]

Právne akty Európskej únie[upraviť | upraviť zdroj]

K neživotnému poisteniu sa vzťahuje množstvo právnych aktov Európskej únie. Je tu však jeden predpis, ktorý je pre neživotné poistenie špecifický:

  • Smernica Rady 92/49/EEC z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a právnych predpisov týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ktorou sa upravujú smernice 73/239/EHS a 88/357/EEC (tretia smernica neživotného poistenia).[45]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠIMKO, Peter. Poistné právo po 20 rokoch [online]. Poistenie.sk, 2013-02-24, [cit. 2013-11-07]. Dostupné online.
  2. a b c MARTINOVIČOVÁ, Dana. Pojišťovnictví. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2006. 112 s. [Ďalej iba MARTINOVIČOVÁ]. ISBN 80-214-3257-8. Kapitola Klasifikace pojištění, s. 24-27.
  3. a b Zákon o poisťovníctve [online]. Národná banka Slovenska, [cit. 2013-11-07]. Kapitola Prvá časť: Základní ustanovení. Dostupné online.
  4. Zákon o pojistné smlouvě [online]. business center.cz, [cit. 2012-11-01]. Kapitola Hlava I: Obecná ustanovení. [Ďalej iba Zákon o poistnej zmluve]. Dostupné online.
  5. a b BOHMAN, Ludvík; WAWERKOVÁ, Magdalena. Zákon o pojistné smlouvě. Komentář. 2. vyd. Praha : Linde, 2009. 331 s. [Ďalej iba BOHMAN]. ISBN 978-80-7201-755-3. S. 209-219.
  6. a b c HRADEC, Milan; KŘIVOHLÁVEK, Václav; ZÁRYBNICKÁ, Jana. Pojištění a pojisťovnictví. Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2005. 206 s. [Ďalej iba HRADEC]. ISBN 80-86754-48-0. S. 114.
  7. MARTINOVIČOVÁ, s. 88
  8. a b c d e BOHMAN, s. 192-203
  9. MARTINOVIČOVÁ, s. 89
  10. a b Zákon o poistnej zmluve, § 37–38
  11. Zákon o pojistné smlouvě, § 32
  12. KOLLINGEROVÁ, Martina; VRZÁČKOVÁ, Květa. Pojištění v dopravě: jaké jsou rozdíly a rizika. Nebezpečný náklad, 2008, čís. 5, s. Příloha I. - II. Dostupné online.
  13. Pojistné smlouvy - zánik a přerušení soukromého pojištění [online]. BusinessInfo.cz, 2008-03-18, [cit. 2012-11-08]. Kapitola Zachraňovací náklady. Dostupné online.
  14. HRADEC, s. 117
  15. MARTINOVIČOVÁ, s. 90
  16. HRADEC, s. 118
  17. a b c d HRADEC, s. 119-121
  18. Smluvní ujednání pro pojištění zemědělských plodin [online]. Hasičská vzájemná poisťovňa, 2012, [cit. 2012-11-04]. Kapitola Výklad pojmů. Dostupné online.
  19. SEIFERTOVÁ, Eva. poisťovňy zdokonalují své produkty [online]. Agroweb, 2009-03-27, [cit. 2012-11-04]. Dostupné online.
  20. Zákon o pojistné smlouvě, § 48
  21. BOHMAN, s. 236-239
  22. HRADEC, s. 125
  23. Zákon o pojistné smlouvě, § 43
  24. Zákon o pojistné smlouvě, § 46
  25. BOHMAN, s. 228-230
  26. HRADEC, s. 126-128
  27. a b c HRADEC, s. 128-132
  28. MARTINOVIČOVÁ, s. 94-98. Kapitola Pojištění odpovědnosti za škodu.
  29. a b MARTINOVIČOVÁ, s. 98-100. Kapitola Pojištění osob.
  30. Zákon o pojistné smlouvě, § 60
  31. BOHMAN, s. 276-282
  32. BOHMAN, s. 285-289
  33. a b HRADEC, s. 132-134
  34. a b BOHMAN, s. 230-236
  35. HRADEC, s. 135-137
  36. BOHMAN, s. 204-209
  37. Pojistné podmínky pro pojištění právní ochrany. Obecná část [online]. D.A.S. poisťovňa právní ochrany, 2012, [cit. 2012-11-08]. Kapitola Článek 4 – pojistné plnění. Dostupné online.
  38. HRADEC, s. 137-141
  39. a b c d BOHMAN, s. 46-51
  40. Zákon č. 182/2006 Sb., o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon). [online]. business center.cz, 2007, [cit. 2012-11-07]. Kapitola Hlava II: Procesní subjekty. Dostupné online.
  41. Zákon č. 40/1964 Sb., občanský zákoník [online]. business center.cz, [cit. 2012-11-07]. Kapitola Hlava I: Obecná ustanovení. Dostupné online.
  42. a b c HRADEC, s. 41-47
  43. HRADEC, s. 63
  44. Zákon České národní rady o Komoře veterinárních lékařů České republiky [online]. ePravo.cz, 2011, [cit. 2012-11-08]. Dostupné online.
  45. HRADEC, s. 202

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BOHMAN, Ludvík; WAWERKOVÁ, Magdalena. Zákon o pojistné smlouvě. Komentář. 2. vyd. Praha : Linde, 2009. 331 s. ISBN 978-80-7201-755-3.
  • HRADEC, Milan; KŘIVOHLÁVEK, Václav; ZÁRYBNICKÁ, Jana. Pojištění a pojisťovnictví. Praha : Vysoká škola finanční a správní, 2005. 206 s. ISBN 80-86754-48-0.
  • MARTINOVIČOVÁ, Dana. Pojištění podnikatelských subjektů. Ostrava : Key Publishing, 2007. ISBN 978-80-87071-08-3.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neživotní pojištění na českej Wikipédii.