Neil Armstrong

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neil Armstrong
Neil Armstrong

Neil Armstrong v roku 1969
Armstrongov podpis

astronaut NASA
Št. príslušnosť USA Spojené štáty
Dátum narodenia 5. august 1930
Wapakoneta, Ohio, Spojené štáty
Dátum úmrtia 25. august 2012 (82 rokov)
Cincinnati, Ohio, Spojené štáty
Predchádzajúce
zamestnanie
námorný pilot, skúšobný pilot
Čas vo vesmíre 8 dní, 14 hodín, 12 minút, 30 sekúnd
Kozmonaut od 1958 (krátko, USAF),
1960 (USAF),
1962 (NASA)
Misie Gemini 8, Apollo 11
Znaky
misií
Ge08Patch orig.png Apollo 11 insignia.png
Kozmonaut do apríla 1970

Pozri aj Biografický portál

Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930 – † 25. august 2012) bol americký astronaut, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 11. On a Buzz Aldrin ako prví ľudia 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci. Je to prvý človek, ktorý sa po ňom prechádzal. Celkovo strávil na povrchu Mesiaca 2 hodiny a 16 minút. Od roku 1971 bol profesorom na univerzite v Cincinnati.

Letec[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa blízko mesta Wapakoneta v štáte Ohio. V roku 1950 bol poslaný do Kórei, kde sa zúčastnil 78 bojových misií, na ktoré štartoval z lietadlovej lode USS Essex na lietadle Grumman F9F-2 Panther. Navštevoval Purdue University a v roku 1955 získal titul Bachelor of Science v odbore leteckého inžinierstva. Neskôr získal titul Masters degree na Univerzite v Južnej Karolíne.

Armstrong sa potom stal civilným testovacím pilotom pre NACA (predchodkyne NASA) na základni Edwards v Kalifornii. Uskutočnil celkom štyri lety na stroji Bell X-1B a sedem letov na North American X-15. Na stroji X-15 – 3 dosiahol výšku približne 63 km a na stroji X-15 – 1 dosiahol rýchlosť Mach 5,74 (t. j. 6 615 km/h). Keď odchádzal, mal nalietaných 2 450 hodín na viac ako päťdesiatich rôznych typoch lietadiel.

Od roku 1960 do roku 1962 sa podieľal na testovaní prototypu X-20 Dyna-Soar.

Astronaut[upraviť | upraviť zdroj]

Armstrong zostupuje na povrch Mesiaca

Armstronga v roku 1962 vybrala NASA do druhej skupiny astronautov (prvá skupina bola vybraná v roku 1959). Bol určený ako záložný pilot pre misiu Gemini 5 v roku 1965.

V roku 1966 velil misii Gemini 8, ktorej sa ako prvej podarilo spojenie s iným objektom na obežnej dráhe. V tom istom roku bol aj záložným veliteľom Gemini 11 a bol tiež veliteľom záložnej posádky misie Apollo 8 v roku 1968.

Pri testovaní letového trenažéru LLRV 6. mája 1968 došlo k jeho zlyhaniu a iba pohotové katapultovanie zachránilo Armstrongovi život.

V roku 1969 bol určený ako veliteľ misie Apollo 11, ktorej úlohou bolo pristáť na Mesiaci. Jeho kolegami boli pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins. Misia začala 16. júla 1969 o 13:32:00 UTC štartom z Kennedyho vesmírneho centra. Na Mesiaci pristál lunárny modul 20. júla 1969 o 20:17:40 UTC. O šesť hodín neskôr, 21. júla o 2:56 UTC vstúpil Armstrong ako prvý človek na povrch Mesiaca. Potom vyslovil slávnu vetu:

Speaker Icon.svg orig. „Je to malý krok pre človeka ale veľký krok pre ľudstvo.“

Všetci traja astronauti sa v poriadku vrátili naspäť na Zem 24. júla 1969 a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie.

Krátko po pristátí pomenovala IAU (Medzinárodná astronomická únia) jeden z malých kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 Armstrongovým menom. V jeho rodnom meste bolo po ňom pomenované múzeum letectva a vesmíru. V roku 1973 bol Medzinárodnou mineralogickou asociáciou prijatý platný minerálny druh nájdený v mongolskej časti púšte Gobi – kremičitan zirkóna a vápnika, ktorý bol pomenovaný po Armstrongovi – armstrongit.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Život po misi Apollo 11[upraviť | upraviť zdroj]

Armstrong v rokoch 19711979 pôsobil ako profesor leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati. V roku 1986 bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala nehodu raketoplánu Challenger. V rokoch 19892002 pôsobil ako riaditeľ AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty.

Armstrong žil v posledných rokoch v ústraní v meste Lebanon v Ohiu, prakticky nedával interview médiám a verejne nevystupoval. Mal dlhšiu dobu problémy so srdcom, pričom na začiatku augusta 2012 podstúpil operáciu srdca, pri ktorej mu bol voperovaný bypass. Zomrel vo veku 82 rokov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]