Nekropoly v Diocletianopole
| Nekropoly v Diocletianopole (Некрополи в Диоклецианопол) | |
| zvyšky antických nekropol | |
 pohrebná komora v rímskej rodinnej hrobke v nekropole č. 5 | |
| Štát |  Bulharsko |
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Súradnice | 42°29′44″S 24°42′11″V / 42,49556°S 24,70306°V |
| Vznik | 3. – 6. storočie |
| Pre verejnosť | prístupná jedna hrobka v nekropole č. 5 |
| Stav | ruiny |
  | |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Necropolises in Chisarya | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nekropoly v Diocletianopole (bulh. Некрополи в Диоклецианопол – Nekropoli v Dioklecianopol), sú zvyšky piatich antických nekropol, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.[1][2][3][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Nekropolám v Diocletianopole bola venovaná podstatná časť archeologického výskumu antického mesta Diocletianopolis, keďže podrobný prieskum pohrebísk prispel k hlbšiemu poznaniu ekonomického a sociálneho štatútu obyvateľov mesta.[2] Nekropoly č. 1, 2 a 3 boli skromnejšie a predpokladá sa, že v nich boli pochovávaní predovšetkým menej významní a chudobnejší obyvatelia mesta, pričom mestskej aristokracii slúžili hrobky, ktoré sa nachádzali v nekropolách č. 4 a 5.[1]
Celkovo bolo pri archeologických vykopávkach do súčasnosti objavených päť neskoroantických nekropol patriacich k antickému mestu Diocletianopolis.[2][3][4][1] Všetky sa nachádzajú mimo opevnenej časti antického mesta,[4][1] a teda mimo jeho pôvodných hraníc. Počas neskoršieho rozširovania mesta sa však niektoré z nich stali súčasťou nových mestských štvrtí.[1] Pochádzajú z 3. – 6. storočia,[4] pričom prevažná časť hrobiek pochádza z obdobia 4. – 6. storočia a len malá časť bola založených už v priebehu 3. storočia.[1]
Hrobky v nekropolách sú rôzneho typu od rozmerovo malých jednoduchých pohrebných komôr až po priestorovo rozľahlé rodinné hrobky.[2]
Nekropoly
[upraviť | upraviť zdroj]Nekropola č. 1
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta východne od opevnenej časti antického mesta, približne 150 metrov západne od prameňa Momina sălza a južne od baziliky č. 8.[1]
Opis: Bola postavená v štvrti, kde sa nachádzali jedny z mestských rímskych kúpeľov. Nachádzalo sa v nej množstvo hrobiek pokrytých škridlami. Všetky hroby boli postavené v smere východ – západ. Nekropola pochádza z 5. – 6. storočia.[1]
Nekropola č. 2
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta blízko severnej časti východných hradieb mesta.[1]
Opis: Išlo o malú nekropolu. Objavené tu boli dve hrobky, ktoré boli postavené z malých kamenných blokov. V hrobkách boli objavené kostrové pozostatky, ale aj množstvo menších predmetov zo zlata ako napríklad prstene, dva menšie krížiky, náušnice, ihla do vlasov, alebo čast náhrdelníku. Nekropola pochádza zo 4. storočia.[1]
Nekropola č. 3
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta v blízkosti južnej polovice východných hradieb pevnosti.[1]
Opis: Patrila k veľkým nekropolám Diocletianopolu. V rámci nekropole bola objavená hrobka Solomona, ktorý bol vikárom v provincii Trácia počas panovania cisára Maurikia I. Jeho hrobka bola zakrytá mramorovou doskou, na ktorej sa nachádzal ranokresťanský nápis v starogréčtine.[1]
Nekropola č. 4
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta, asi 200 metrov južne od južných hradieb mesta pri ceste do Philippopolu (dnešný Plovdiv).[1]
Opis: Išlo o najväčšiu z diocletianopolských nekropol. Pri výskumoch tu boli odkryté štyri veľké klenuté hrobky ako aj množstvo menších hrobov. Všetky hroby boli postavené v smere východ – západ. V hrobkách sa nachádzali murované pohrebné lôžka a hrobky patria k typickým predstaviteľom neskoroantickej pohrebnej architektúry. Pohrebisko pochádza z druhej polovice 4. storočia.[1]
Nekropola č. 5
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta približne 120 metrov juhozápadne od opevnenej časti mesta pri pravom brehu riečky Slaveev dol (bulh. Славеев дол).
Opis: Je najvýznamnejšou z nekropol objavených na území mesta Chisaria.[2] V rámci nekropoly je exponovaná a sprístupnená rímska rodinná hrobka zo 4. storočia ktorá pozostáva z koridoru a pohrebnej komory.[2][3][4][1] Hrobka bola objavená v roku 1957.[2][3][1] Je najväčšou z antických hrobiek na území mesta Chisaria.[4] Nekropola pochádza z druhej polovice 4. storočia.[1]
Dostupnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Prístupná je len jedna hrobka, ktorá sa nachádza v nekropole č. 5, mimo hraníc opevnenej časti mesta, približne 300 metrov južne od juhozápadného rohu hradieb antického mesta.[2][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 62 – 64. (po bulharsky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 3 – 5. (po bulharsky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 127 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nekropoly v Diocletianopole
