Nekropoly v Diocletianopole

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nekropoly v Diocletianopole
(Некрополи в Диоклецианопол)
zvyšky antických nekropol
pohrebná komora v rímskej rodinnej hrobke v nekropole č. 5
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Mesto Chisaria
Súradnice 42°29′44″S 24°42′11″V / 42,49556°S 24,70306°V / 42.49556; 24.70306
Vznik 3. – 6. storočie
Pre verejnosť prístupná jedna hrobka v nekropole č. 5
Stav ruiny
Wikimedia Commons: Necropolises in Chisarya
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nekropoly v Diocletianopole (bulh. Некрополи в ДиоклецианополNekropoli v Dioklecianopol), sú zvyšky piatich antických nekropol, ktoré sa nachádzajú v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.[1][2][3][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nekropolám v Diocletianopole bola venovaná podstatná časť archeologického výskumu antického mesta Diocletianopolis, keďže podrobný prieskum pohrebísk prispel k hlbšiemu poznaniu ekonomického a sociálneho štatútu obyvateľov mesta.[2] Nekropoly č. 1, 2 a 3 boli skromnejšie a predpokladá sa, že v nich boli pochovávaní predovšetkým menej významní a chudobnejší obyvatelia mesta, pričom mestskej aristokracii slúžili hrobky, ktoré sa nachádzali v nekropolách č. 4 a 5.[1]

Celkovo bolo pri archeologických vykopávkach do súčasnosti objavených päť neskoroantických nekropol patriacich k antickému mestu Diocletianopolis.[2][3][4][1] Všetky sa nachádzajú mimo opevnenej časti antického mesta,[4][1] a teda mimo jeho pôvodných hraníc. Počas neskoršieho rozširovania mesta sa však niektoré z nich stali súčasťou nových mestských štvrtí.[1] Pochádzajú z 3. – 6. storočia,[4] pričom prevažná časť hrobiek pochádza z obdobia 4. – 6. storočia a len malá časť bola založených už v priebehu 3. storočia.[1]

Hrobky v nekropolách sú rôzneho typu od rozmerovo malých jednoduchých pohrebných komôr až po priestorovo rozľahlé rodinné hrobky.[2]

Nekropoly[upraviť | upraviť zdroj]

Nekropola č. 1[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta východne od opevnenej časti antického mesta, približne 150 metrov západne od prameňa Momina sălza a južne od baziliky č. 8.[1]

Opis: Bola postavená v štvrti, kde sa nachádzali jedny z mestských rímskych kúpeľov. Nachádzalo sa v nej množstvo hrobiek pokrytých škridlami. Všetky hroby boli postavené v smere východ – západ. Nekropola pochádza z 5. – 6. storočia.[1]

Dostupnosť: neprístupná[1][3][2]

Nekropola č. 2[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta blízko severnej časti východných hradieb mesta.[1]

Opis: Išlo o malú nekropolu. Objavené tu boli dve hrobky, ktoré boli postavené z malých kamenných blokov. V hrobkách boli objavené kostrové pozostatky, ale aj množstvo menších predmetov zo zlata ako napríklad prstene, dva menšie krížiky, náušnice, ihla do vlasov, alebo čast náhrdelníku. Nekropola pochádza zo 4. storočia.[1]

Dostupnosť: neprístupná[1][3][2]

Nekropola č. 3[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta v blízkosti južnej polovice východných hradieb pevnosti.[1]

Opis: Patrila k veľkým nekropolám Diocletianopolu. V rámci nekropole bola objavená hrobka Solomona, ktorý bol vikárom v provincii Trácia počas panovania cisára Maurikia I. Jeho hrobka bola zakrytá mramorovou doskou, na ktorej sa nachádzal ranokresťanský nápis v starogréčtine.[1]

Dostupnosť: neprístupná[1][3][2]

Nekropola č. 4[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta, asi 200 metrov južne od južných hradieb mesta pri ceste do Philippopolu (dnešný Plovdiv).[1]

Opis: Išlo o najväčšiu z diocletianopolských nekropol. Pri výskumoch tu boli odkryté štyri veľké klenuté hrobky ako aj množstvo menších hrobov. Všetky hroby boli postavené v smere východ – západ. V hrobkách sa nachádzali murované pohrebné lôžka a hrobky patria k typickým predstaviteľom neskoroantickej pohrebnej architektúry. Pohrebisko pochádza z druhej polovice 4. storočia.[1]

Dostupnosť: neprístupná[1][3][2]

Nekropola č. 5[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita: Nachádza sa mimo opevnenej časti mesta približne 120 metrov juhozápadne od opevnenej časti mesta pri pravom brehu riečky Slaveev dol (bulh. Славеев дол).

Opis: Je najvýznamnejšou z nekropol objavených na území mesta Chisaria.[2] V rámci nekropoly je exponovaná a sprístupnená rímska rodinná hrobka zo 4. storočia ktorá pozostáva z koridoru a pohrebnej komory.[2][3][4][1] Hrobka bola objavená v roku 1957.[2][3][1] Je najväčšou z antických hrobiek na území mesta Chisaria.[4] Nekropola pochádza z druhej polovice 4. storočia.[1]

Dostupnosť: prístupná jedna rodinná hrobka[2][3]

Dostupnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Prístupná je len jedna hrobka, ktorá sa nachádza v nekropole č. 5, mimo hraníc opevnenej časti mesta, približne 300 metrov južne od juhozápadného rohu hradieb antického mesta.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 62 – 64. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 3 – 5. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 127 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)
  4. a b c d e f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 139. (po bulharsky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]