Nemci v Maďarsku

Obyvateľstvo s nemeckým materinským jazykom v Uhorsku, podľa sčítania v roku 1890.

Sídelné oblasti Podunajských Švábov - 1. = Maďarské Stredohorie, 2. = Švábske Turecko, 3. - Báčka.

Maďarskí Nemci (nemecky: Ungarndeutsche, maďarsky: magyarországi németek) sú etnickou nemeckou menšinou v Maďarsku, niekedy tiež označovaní ako Podunajskí Švábi (nemecky: Donauschwaben, maďarsky: dunai svábok), pričom mnohí z nich sami seba nazývajú „Shwoveh“ vo svojom vlastnom švábskom nárečí. Termín podunajskí Švábi je súhrnné označenie pre viacero nemeckých etnických skupín, ktoré žili na území bývalého Uhorského kráľovstva už od stredoveku. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2022 žije v Maďarsku 142 551 osôb hovoriacich po nemecky.

Mnohí maďarskí Nemci boli z tejto oblasti vyhnaní v rokoch 1946 až 1948 a dnes žijú v Nemecku alebo Rakúsku, ale aj v Austrálii, Brazílii, Spojených štátoch a Kanade. Ide o silne asimilované obyvateľstvo.

Napriek značnej asimilácií si zachovali kultúru a etnické povedomie. Taktiež nebolo zaznamenané masové vysťahovanie do Nemecka či Rakúska po páde Železnej opony. Okrem vyše 200 základných škôl majú k dispozícií nemecké gymnázium v Baji a Budapešti. Pochádzajú z mnohých kútov Nemecka a Rakúska (pôvodom sú to najmä Bádenčania, Lotrinčania, Moselskí Frankovia, Hesenčania a Falčania). V severnom Zadunajsku prevládajú bavorsko-rakúske dialekty, v juhozápadnom Zadunajsku prevláda „fuldský“ fransko-hesenský dialekt, v Báčke - franský dialekt. Z náboženského hľadiska sa jedná o rímskokatolíkov (takmer 85%) a zvyšok sú protestanti, predovšetkým luteráni, v malej miere kalvíni (napr. Nemci v Nagyszékely či v Mórágy) a baptisti.

Názov „Podunajskí Švábi“

Týmto pojmom sa označuje väčšina Nemcov žijúcich na území dnešného Maďarska. Nasledovné endoetnonymum je však nesprávne, pretože väčšina maďarských Nemcov nemá so Švábmi nič spoločné. Volajú sa tak, že veľká čas Nemcov prišla na územie Maďarska v priebehu 18. storočia počas kolonizácie nazvanej „Veľké švábske ťaženie / Grosser Schwabenzug“. Švábsky pôvod má približne 5 % nemeckých obcí, ktoré sú sústredené najmä v Peštianskej župe.

Sídelné oblasti

Okrem veľkých miest, napríklad len v Budapešti žije približne 50 tisíc ľudí s nemeckým pôvodom, žijú Nemci v nasledujúcich 5 oblastiach:

Západné Maďarsko

Jedná sa o najstaršie nemecké osídlenie. Ich kolonizácia siaha do roku 1000. Nazývajú sa „Hienzen“. Tvoria asi 11 % maďarských Nemcov. Väčšina má rakúsky pôvod a hovorí rakúsko-bavorskými nárečiami.

• v Rábsko-Mošonsko-Šopronskej župe sa jedná o obce: Rajka, Kimle, Bezi (15 %) a Ágfalva (14 %). 2 % tvoria v mestách Šopron a Mosonmagyaróvár.
• vo Vašskej župe tvoria väčišnu v obci: Kiszsidány (51 %) a Vaskeresztes (57 %), a významené zastúpenie majú v obciach: Iklanberény (14 %), Pornóapáti (38 %), Vasszenmihály (10 %) a Alsószölnök (20 %).
• v Zalianskej župe tvoria významnú časť obyvateľstva v obciach: Iborfia (18 %), Magyarszentmiklós (35 %), Fűzvölgy (41 %) a Hosszúvölgy (24 %).

Maďarské Stredohorie

Oblasť medzi Balatonom a Dunajom:

• Vo Veszprémskej župe v pohorí Bakonský les ide o obce: Pula (sčítanie 2011 - 32 % Nemcov), Herend (10 %), Városlőd (36 %), Kislőd (27 %), Farkasgyepű (25 %), Bakonyjakó (21 %), Pápakovácsi (8 %), Nagytevel (22 %), Bakonyszücs (10 %), Bakonyszentiván (18 %) a Bakonynána (27 %). Väčšinu v roku 2011 tvorili v obci: Ganna (63 %) a Szentjakabfa (50 %).

• Vo Fejérskej župe sa jedná o obce: Székesfehérvár ( 1 %), Isztimér (9 %), Mór (7 %), Pusztavám (13 %), Gánt (20 %), Vértesacsa (14 %), Szár (29 %), Etyek (4 %), Mány (13 %).
• v Komárňansko-Ostrihomskej župe: Várgesztes (34 %), Vértessomló (33 %), Kecskéd (18 %), Tatabánya (2 %), Tarján (31 %), Vértestolna (36 %), Csolnok (39 %), Leányvár (18 %), Dág (31 %), Dunaszentmiklós (46 %) a Máriahalom (23 %)
• v Peštianskej župe, najmä v pohorí Pilišské vrchy: Szigetbecse, Szigetszentmárton, Szigetújfalu, Szigetcsép, Taksony, Dunaharaszti, Vecsés, Iklad, Törökbálint, Budaörs, Budakeszi, Budajenő, Pilisszántó, Pilisszentiván, Pilisvörösvár, Pilisborosjenő, Dunabogdány, Nagybörzsöny, Ceglédbercel.
• v Novohradskej župe: Berkenye (22 %), Szendehely (35 %)

Švábske Turecko

Druhou oblasťou je tzv. Švábske Turecko v južných župách Baranya, Tolna a Somogy.

• V Baranskej župe tvorili súvislé nemecké ostrovy v asi 60 obciach od Hidasu na severe až po Magyarbóly na juhu. Pri sčítaní v roku 2011 tvorili väčšinu v obciach: Ófalu (76 %), Feked (59 %), Liptód (50 %), Görcsönydoboka (54 %). Významné sídla sú v Köblény, Hegyhátmaróc, Pári, Kocsola, Várdomb, Bátaszék, Bikács, Pécsvárád, Hács, Bonnya, Kaposhomok, Miklósi, Szentlászló.
• V Tolnockej župe žijú Nemci vo vyše 30 obciach a mestách. Podľa sčítania v roku 2011 tvorili väčšinu v obci: Keszőhidegkút (70 %). Zastúpenie nad 20 % mali v obciach: Szálka, Nagymányok, Kisvejke, Murga, Szakadát, Diósberény, Pári a Györköny.
• V Šomoďskej župe mali významné zastúúpenie v obci: Szulok (34 %), Ecseny (12 %), Csákány (11 %), Bonnya (13 %) a Somogysimonyi (17 %)

Báčka

6 % Nemcov obýva maďarskú časť Báčky. Ide o 13 obcí v Báčsko-malokumánskej župe. Jedná sa obce: Harta (19 %), Nemesnádudvar (35 %), Hajós (44 %), Császártöltés (41 %), Vaskút (11 %), Bácsbokod (11 %) a Kunbaja (16 %).

Východné Maďarsko

V Békešskej župe obývajú Nemci obec Almáskamarás (41 %), v župe Heveš obec Aldebrő (12 %), väčšinu tvoria v tokajských obciach Hercegkút (55 %) a Rátka (67 %) v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe, a významné zastúpenie majú v obciach: Vállaj (46 %), Mérk (11 %) a Zajta (17 %) v Sabolčsko-Satmársko-Berežskej župe.