Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom

Dátum	september 1944 – marec 1945
Miesto	Nové Mesto nad Váhom a okolie

Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom
	Súčasť Slovenského národného povstania
	; Areál pamätníka SNP vo vypálenej osade Nárcie
Dátum	september 1944 – marec 1945
Miesto	Nové Mesto nad Váhom a okolie
Protivníci
Pohotovostný oddiel HG,; Einsatzkommando 13.	partizáni oddielov Hurban, Repta, 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina, kopaničiari
Velitelia
Jozef Gašparík,; Georg Tronnier	Miloš Uher, Ján Repta, Jozef Brunovský
Straty
	27 zavraždených v 2 masových hroboch v Novom Meste nad Váhom
	Historický portál

Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom boli vojnové zločiny spáchané nemeckým Einsatzkommandom 13 a pohotovostným oddielom Hlinkovej Gardy vytvoreným v meste pod velením Jozefa Gašparíka. V okolí mesta dochádzalo niekoľko mesiacov k tvrdých zrážkam medzi gardistami a Nemcami na jednej strane a partizánmi na druhej (Košariská, Stará Turá, Bošáca, Cetuna). Priamo v bojoch padli desiatky mužov na oboch stranách.^[2]^{:116-137,167-174} Zatknuté osoby boli transportovaní do Nového Mesta nad Váhom, kde boli vypočúvané a mučené vo väznici, odkiaľ boli transportované do koncentračného tábora, alebo popravené – na miestnom židovskom cintoríne bolo zavraždených 27 obetí.^[1]^:420

Priebeh udalostí

Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom resp. na strednom a dolnom Považí zlyhalo, len malá časť posádky odišla na povstalecké územie a časť zbraní posádky sa podarilo vyviezť podjavorinským partizánom. 2. septembra 1944 Nové Mesto nad Váhom bez boja obsadili nemecké jednotky 708. divízie ľudových granátnikov. V Reisovej vile na Hurbanovej ulici bola zriadená pobočka SD, ktorú tam zriadil štáb nemeckého Einsatzkommanda 13 v Trenčíne. Na Markovičovej ulici bolo zriadené nemecké vojenské veliteľstvo — Orstkomando. V septembri sa v meste sformoval pohotovostný oddiel Hlinkovej Gardy pod velením Jozefa Gašparíka. Od 20. októbra 1944 sa v meste nachádzal oporný bod Einsatzkommanda 13, ktorého veliteľom bol SS-Obersturmführer Georg Tronnier.^[1]^:419

Ako prvý bol zasiahnutý zbytok novomestskej židovskej komunity.^{[pozn. 1]} Na začiatku októbra 1944 prevzal Gašparík patronát nad židovským starobincom, kde sa nachádzalo približne 450 osôb, a zriadil tam stálu strážnicu POHG. V noci z 2. na 3. októbra 1944 nariadil rozsiahlu raziu s cieľom pochytania Židov bez rozdielu pohlavia. Mužov presunuli do tábora v Seredi, odkiaľ boli mnohí deportovaní do vyhladzovacích táborov.^[3]

Nemci v spolupráci s gardistami uskutočnili niekoľko akcií zameraných na zatknutie členov RNV, partizánov, osôb židovského pôvodu a ďalších, ktorí sa na odboji akýmkoľvek spôsobom zúčastnili. Zatknuté osoby vypočúvali a mučili vo väznici v Novom Meste nad Váhom. Odtiaľ viedli dve cesty — jedna do koncentračného tábora a druhá na popravisko.

Dňa 29. septembra 1944 bola novomestská jednotka POHG vedená zbrojníkom Raffesbergom napadnutá partizánmi oddielu Jána Reptu pri Košariskách (kopanica Hrodkári). Partizáni zabili 11 gardistov, 25 zajali a ďalších zranili. Po incidente Gašparík nariadil zaistenie približne 100 evanjelikov a 25 Čechov ako rukojemníkov a hrozil ich popravou. Do vyjednávania s partizánmi bol zapojený evanjelický kňaz Ján Martiš. Nakoniec boli zajatí príslušníci POHG aj rukojemníci prepustení.^[2]^:117-118

Dňa 20. októbra 1944 sa POHG zapojil do operácie v Bošáckej doline proti partizánom 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina, vedenej jednotkami nemeckej 708. divízie ľudových granátnikov. Ďalší stret sa odohral 2. decembra 1944 pri Bzinciach pod Javorinou (Vrzavka). Skupina 36 gardistov bola napadnutá partizánmi; deväť zahynulo, traja boli zranení a dvadsiati zajatí. Gašparík následne žiadal represívne opatrenia voči obci Cetuna a požadoval jej „zarovnanie so zemou“.^:118-119

Vypálenie osady Nárcie

V osade Nárcie (súčasť mesta Stará Turá) sa nachádzal lazaret so zranenými v boji pri Cetune. 5. marca 1945 vtrhli do osady nemecké jednotky a obyvateľov vyhnali. V osade a jej blízkosti Nemci zajali 9 ranených partizánov. Zviazali ich v domoch Jansovcov a Kršákovcov, poliali benzínom a zaživa upálili. Medzi obeťami boli Ján HALABRÍN (*04.04.1921, Turá Lúka) a Tomáš KOLA (*1913, Rimavská Sobota/bytom Myjava). Nakoniec osadu úplne vypálili. Zhorelo 5 domov aj s hospodárskymi budovami. Osada nebola po vojne obnovená. Do Nového Mesta nad Váhom bolo odvedených niekoľko zajatých partizánov vrátane ošetrovateľa, ktorým bol Alfréd Wetzler, utečenec z Osvienčimu a spoluautor Vrbovej a Wetzlerovej správy. Všetci zajatci okrem Alojza Drgoňa a Alfréda Wetzlera boli v Novom Meste nad Váhom popravení. Nie je jasné, ako poprave unikli Drgoň s Wetzlerom.^[2]^:173

Popravy

V priebehu februára a marca 1945 príslušníci Einsatzkommanda 13 v Novom Meste nad Váhom na židovskom cintoríne popravili 27 osôb (najmä partizánov a ilegálnych pracovníkov), ktorých zaistili v okolitých obciach. Pochovali ich v 2 hromadných hroboch.

Popravy ôsmich partizánov 12. marca 1945 uskutočnenej na príkaz veliteľa nemeckého SD Wernera Schönemanna sa osobne zúčastnil aj Jozef Gašparík i veliteľ miestnej domobraneckej posádky Rudolf Šimovič.^[3]

V prvom hrobe boli pri povojnovej exhumácii identifikovaní:^[1]^:419-420

	Priezvisko a meno	Poznámka
1.	BARTEK Jozef	(*1905, Nové Mesto nad Váhom)
2.	FUČÍK Jozef	(*02.07.1889, Turá Lúka)
3.	HREVÚŠ Juraj	(*05.04.1903, Horné Bzince)
4.	HREVÚŠ Martin	(*05.11.1912, Horné Bzince)
5.	KOPPON Pavel	(*1919, Myjava)
6.	MAREČEK Milan	(*18.12.1923, Myjava — †28.2.1945)
7.	PASTOREK Ján	(*18.01.1924, Moravské Lieskové)
8.	ROJKO Štefan	(*07.08.1905, Horné Bzince)
9.	SLÁVIK Ján	(*09.06.1920, Horné Bzince)
10.	ŠIDLA Matej	(*24.02.1904, Lubina)
11.	VRKOČ Martin	(*19.05.1926, Myjava)
12.	ŽÁČEK Ján	(*01.10.1904, Horné Bzince)

a 7 neznámych mužov.

V druhom hrobe boli identifikovaní:

	Priezvisko a meno	Poznámka
1.	ČUMAJEV Madumil	(*1922, Turkestan/ZSSR)
2.	GABRUŠ Timotej Timofejovič	(*1916, Podreša/ZSSR)
3.	GERŽA Martin	(*1912, Dolné Srnie)
4.	GRIBAK Vasilij Redorovič	(*1912, Saratov/ZSSR)
5.	ILIAS Karol	(*1925, Volová/ZSSR)
6.	KRAJČOVIČ Juraj	(*1921, Bošáca)
7.	MAGURAK Ilko	(*1908, Holeš/ZSSR)
8.	POMICHAL Vojtech	(*1921, Bratislava)

Exhumácia dvoch hromadných hrobov na novomestskom židovskom cintoríne bola vykonaná 16. apríla 1945. Telá identifikované príbuznými boli odvezené a pochované v rodných obciach. Neidentifikované telá boli pochované naspäť do spoločného hrobu.^[1]^:421

Retribučný proces s Jozefom Gašparíkom

Po prechode frontu Jozef Gašparík utiekol do Strakoníc a následne do rakúskeho Aurolzmünsteru. V októbri 1945 sa vrátil na Slovensko. Zatknutý bol 2. januára 1946 na Václavskom námestí v Prahe. Vyšetrovanie začal 28. februára 1946 retribučný Okresný ľudový súd v Novom Meste nad Váhom, no 14. augusta 1946 bol prípad postúpený Národnému súdu v Bratislave.^[4]^:136 Hlavné pojednávanie sa konalo 27. – 29. januára 1947. Obžalobu zastupoval prokurátor Anton Rašla. Gašparík popieral vinu a zodpovednosť prenášal na podriadených. Bol obvinený podľa § 3 (kolaborantstvo) a § 4 (zrada na Povstaní) nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 zo dňa 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Súd konštatoval rozsiahlu korupciu, násilie a spoluúčasť na represívnych akciách. Gašparík bol odsúdený na trest smrti povrazom. Milosť mu nebola udelená. Trest smrti bol vykonaný 11. februára 1947 o 6.08 hod.^[3]

Poznámky

↑ Židovská komunita v Novom Meste nad Váhom bol tvrdo zasiahnutá deportáciami židovského obyvateľstva v roku 1942.^[3]

Referencie

1 2 3 4 5 MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
1 2 3 KRIŠTOFÍK, Juraj. Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939 – 1945. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského Národného Povstania, 2017. ISBN 978-80-972559-2-3.
1 2 3 4 KRIŠTOFÍK, Ján. Bol pánom nad novomestskými Židmi. Jozef Gašparík však spravodlivosti neušiel Čítajte viac: https://www.sme.sk/historicka-revue/c/bol-panom-nad-novomestskymi-zidmi-jozef-gasparik-vsak-spravodlivosti-neusiel [online]. 2023-04-08, [cit. 2026-02-20]. Dostupné online.
↑ MALATINSKÝ, Michal. Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947. Bratislava : Post Scriptum, 2019. ISBN 978-80-89567-93-5.

[4] Židovská komunita v Novom Meste nad Váhom bol tvrdo zasiahnutá deportáciami židovského obyvateľstva v roku 1942.^[3]

[Maniak-1] 1 2 3 4 5 MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.

[Kristofik-2] 1 2 3 KRIŠTOFÍK, Juraj. Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939 – 1945. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského Národného Povstania, 2017. ISBN 978-80-972559-2-3.

[Pravda-3] 1 2 3 4 KRIŠTOFÍK, Ján. Bol pánom nad novomestskými Židmi. Jozef Gašparík však spravodlivosti neušiel Čítajte viac: https://www.sme.sk/historicka-revue/c/bol-panom-nad-novomestskymi-zidmi-jozef-gasparik-vsak-spravodlivosti-neusiel [online]. 2023-04-08, [cit. 2026-02-20]. Dostupné online.

[malatinsky-5] MALATINSKÝ, Michal. Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947. Bratislava : Post Scriptum, 2019. ISBN 978-80-89567-93-5.

[1]

[2]

[pozn. 1]

[3]

[4]