Nemecké represálie v Ružomberku
| Nemecké represálie v Ružomberku | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenského národného povstania | |||||
| |||||
| Protivníci | |||||
| Velitelia | |||||
| SS-Sturmbannführer Gerhard Bast | |||||
| Straty | |||||
| Celkovo minimálne 108 obetí, z toho: 7. december 1944: 2 obete január – marec 1945: 22 obetí január 1945 Kľačno: 27 obetí 26. január 1945 Likavka: 11 obetí 27. január 1945 Lisková: 23 obetí 2. február 1945 Lúčky: 13 obetí 2. marec 1945 Hubová: 8 obetí židovské obyvateľstvo deportované do koncentračných táborov[1]:309-312 | |||||
Nemecké represálie v Ružomberku boli vojnové zločiny spáchané nemeckými Zvláštnymi oddielmi z.b.V. 7a a z.b.V. 27 po potlačení Slovenského národného povstania. Povstalci obsadili Ružomberok už 27. augusta 1944, no udržali ho len 11 dní. 6 septembra Ružomberok obsadila bez odporu skupina SS Schäfer. Začiatkom októbra 1944 prišiel do Ružomberka nemecký Zvláštny oddiel z.b.V. 7a, 27. januára 1945 vystriedaný Zvláštnym oddielom z.b.V. 27. V meste boli vykonané protižidovské opatrenia, Židia boli deportovaní do koncentračného tábora Sereď a v decembri 1944 až marci 1945 boli priamo v meste a okolí popravené desiatky osôb.[1]:309-312
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Už 26. augusta boli z budovy Krajského súdu v Ružomberku boli oslobodení politickí väzni. Mesto obsadili partizáni v súčinnosti s ružomberskou posádkou už 27. augusta 1944. Povstalcom sa však Ružomberok podarilo udržať len 11 dní. 6 septembra Ružomberok obsadila bez odporu skupina SS Schäfer. Ešte v ten deň zastrelili civilistu Ľudovíta TOKARA (*20.09.1906). Ten našiel v lese ľahký guľomet odhodený povstaleckými vojakmi utekajúcimi pred Nemcami a pri vychádzaní z lesa nesúc guľomet na pleci bol zastrelený.[1]:309
Represálie
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom októbra 1944 si v meste zriadil štáb nemecký Zvláštny oddiel z.b.V. 7a pod velením SS-Sturmbannführera Gerharda Basta. Oporné body mal aj v Turčianskom Sv. Martine, Liptovskom Sv. Mikuláši, Trstenej a Námestove. V budove Krajského súdu v Ružomberku bolo zriadené väzenie. Represálie boli zamerané proti účastníkom SNP, Židom a obyvateľstvu podporujúcemu partizánov.
Dňa 7. decembra 1944 eskorta Zvláštneho oddielu 7a v lokalite pod Čebraďom v katastri obce Hrboltová zavraždila väzňov, dvoch zajatých účastníkov SNP, rtm. Ľudovíta HRUBOŇA (*22. 3. 1919 Šuľany) a Vladimíra MATULU (* 13. 11. 1920, Ružomberok).[1]:310
V polovici decembra Zvláštny oddiel z.b.V. 7a zatýkal Židov a transportoval ich do koncentračného tábora v Seredi, odkiaľ boli títo ďalej transportovaní do rôznych koncentračných táborov.[1]:309
Medzi januárom a aprílom Zvláštny oddiel z.b.V. 7a zavraždil v priestoroch kaštieľa sv. Žofie 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený 22. mája 1945 pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.[1]:311
V januári bolo Zvláštnym oddielom z.b.V. 7a zavraždených v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára 1945. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb:[1]:311
| Priezvisko a meno | Poznámka |
|---|---|
| ANTOL Ondrej | (* 5. 6.1903, Nemecká Ľupča – † 30. 1. 1945) |
| BAGOVÁ Mária | (* 1925, Nitrianska Streda – † 13. 1. 1945) |
| BACHLET Róbert | (* 9. 9.1925, Ružomberok – † 12. 1. 1945) |
| BLCHA Jozef | (* 24. 12. 1912, Kvačany – † 12. 1. 1945) |
| GLŪCKMANN Edmund, Dr. | (* 6. 8. 1905, Kežmarok – † 28. 1. 1945) |
| KABINA Štefan | (* 1915, Lutila – † 6. 1. 1945) |
| KUCHÁRIKOVÁ Ľudmila | (* 7. 10. 1927, Belá – † 13. 1. 1945) |
| PEČÍKOVÁ Mária | (* 25. 10. 1924, Turčiansky Sv. Martin – † 12. 1. 1945) |
| ŠIKULAJ Ján | (* 24. 5. 1905, Liptovský Sv. Mikuláš – † 12. 1. 1945) |
| TACHTEN Ernest | (* 1900, Ružomberok – † 29. 1. 1945) |
| TRÉGER Peter | (* 5. 5. 1893, Nižná Boca – † 12. 1. 1945) |
| ZICHOVÁ Marta | (* 9. 10. 1926, Bánová – † 12. 1. 945) |
26. januára 1945 jednotka Zvláštneho oddielu z.b.V. 7a vyviedla z väznice Krajského súdu v Ružomberku do katastra obce Likavka 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich zastrelila ranou do tyla.[1]:312
27. januára bol Zvláštny oddiel z.b.V. 7a vystriedaný Zvláštnym oddielom z.b.V. 27. V ten istý deň bolo v Liskovej, v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, 2. februára bolo v Lúčkach, lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, 2. marca pri Hubovej zastrelených 8 väzňov z ružomberskej väznice.[1]:312
Priamo vo väznici bola Nemcami umučená 16. februára 1945 partizánka Marta KLIMOVÁ (* 11. 8. 1926 Nemšová) a 15. marca sa po mučení obesil účastník SNP Milan PAVOL (* 28. 6. 1920, Ružomberok).[1]:312