Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci
| Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť 2. svetovej vojny | |||||||
 Pomník zastrelených Rómov pod Hradovou | |||||||
| |||||||
| Straty | |||||||
| 15 mužov popravených priamo v obci, ženy a deti popravené v Kremničke | |||||||
Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci sa odohrali 21. novembra 1944. Rómovia z osady Papiereň neodmietli pomoc domnelému partizánovi pri zamínovaní mostu cez rieku Rimava. Išlo však o provokatéra tisovského ortskomanda Hartmann. Osadu následne obsadili nemeckí vojaci. 15 mužov si muselo vykopať hrob pod Hradovou a boli zastrelení. Ženy a deti boli odvezené a popravené 12. decembra 1944 v Kremničke. Celkovo bolo 48 obetí, prežila iba maloletá Ema Mušuková, ktorá sa schovala a pri razii v osade ju Nemci nenašli.[1]:320-322[2]
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Tisovec sa pripojil k povstaniu 30. augusta. Muži narukovali do 17. pešieho práporu „Prvosienka“. Do Tisovca z Korytnice bola presťahovaná poľná vojenská nemocnica. V sedle Dielik sa nachádzal obranný úsek 2. taktickej skupiny. Nemci nasadili do útoku na tento úsek bojovú skupinu SS Schäfer, prelomili obranu a 21. októbra obsadili Tisovec.[1]:321
Priebeh
[upraviť | upraviť zdroj]Do rómskej osady Papiereň, prišiel 20. novembra večer „partizán“ a žiadal Rómov o pomoc pri zamínovaní mosta cez rieku Rimava. Tí súhlasili. Partizán bol provokatér tisovského ortskomanda Hartmann. V osadu okamžite spravili raziu nemeckí vojaci. Všetci osadníci boli vyhnaní z domov, iba malá Ema Mušuková sa schovala pod posteľ a ako jediná prežila. Muži boli odvedení pod úpätie Hradovej, kde museli vykopať jamu a následne boli postrieľaní jednotka tisovského ortskomanda pod velením SS-obersturmführera Otta Mayera a jeho zástupcu SS-sturmscharführera Sprotteho. Miestni úradníci museli spísať oznam s menami popravených aj s dôvodom ich zaistenia a vyvesiť ho na dvere mestského domu. Ženy a deti z osady, ktoré strávili noc v mestskom dome, boli ráno odvezené do Banskej Bystrice a uväznené v pivnici tamojšej väznice. 12. decembra 1944 ich popravili v protitankovom zákope v Kremničke.[2]
Zoznam mužských obetí zastrelených pod Hradovou ako sú uvedené na miestnom pamätníku (pätnásty muž nebol identifikovaný):
| Priezvisko a meno | Poznámka |
|---|---|
| Dono Ondrej | nar. 11. júl 1910 |
| Horváth Ľudovít | nar. 21. november 1904 |
| Mušuka Aladár | nar. 11. marec 1914 |
| Mušuka Dezider | nar. 6. december 1929 |
| Mušuka Ladislav | nar. 8. august 1894 |
| Oláh Bartolomej | nar. 22. máj 1906 |
| Oláh František | nar. 11. júl 1927 |
| Oláh Gejza | nar. 15. január 1913 |
| Oláh Ján | nar. 1. október 1886 |
| Oláh Ján | nar. 26. december 1901 |
| Oláh Ján | nar. 12. september 1909 |
| Oláh Ján | nar. 9. apríl 1929 |
| Oláh Ľudovít | nar. 4. jún 1907 |
| Oláh Matúš | nar. 9. máj 1912 |
| neidentifikovaný muž | |
Zoznam žien a detí zavraždených v Kremničke:
| Priezvisko a meno | Poznámka |
|---|---|
| Dono Ján | (1940 – 1944) |
| Dono Jozef | (1944 – 1944) |
| Donová Mária | (1934 – 1944) |
| Donová Margita | (1915 – 1944) |
| Dono Ondrej | (1936 – 1944) |
| Gubčová Aladár | (1934 – 1944) |
| Gubčová Jolana | (1910 – 1944) |
| Gubčová Jolana | (1937 – 1944) |
| Gubčo Milan | (1939 – 1944) |
| Horváthová Piroška | (1905 – 1944) |
| Mušuková Gizela | (1894 – 1944) |
| Mušuková Gizela | (1927 – 1944) |
| Mušuka Miroslav | (1942 – 1944) |
| Mušuková Terézia | (1932 – 1944) |
| Oláh Arpád | (1940 – 1944) |
| Oláh Antonín | (1944 – 1944) |
| Oláh Hana | (1913 – 1944) |
| Oláh Helena | (1905 – 1944) |
| Oláhová Jolana | (1933 – 1944) |
| Oláh Ľudovít | (1935 – 1944) |
| Oláhová Mária | (1891 – 1944) |
| Oláhová Mária | (1932 –1944) |
| Oláhová Matilda | (1932 – 1944) |
| Oláh Matej | (1937 – 1944) |
| Oláhová Pavlína | (1942 – 1944) |
| Oláhová Sabína | (1893 – 1944) |
| Oláhová Sabína | (1929 – 1944) |
| Oláhová Valéria | (1938 – 1944) |
| Oláhová Zuzana | (1907 – 1944) |
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]SS-obersturmführer Otto Mayer a SS-sturmscharführer Sprotte prišli o život 29. novembra 1944, keď ich osobné auto nabehlo na partizánsku mínu.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 MANIAK, Marcel. Navždy zapísané krvou. 1.. vyd. Poprad : TabitaArt, 2024. ISBN 978-80-973804-4-1.
- 1 2 3 TELIŠČÁKOVÁ, Dagmar. Tisovskí chlapi si museli vykopať hrob [online]. Pravda, 2016-07-24, [cit. 2025-08-29]. Dostupné online.