Nemecký veslársky klub

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nemecký veslársky klub
Nemecký veslársky klub

Nemecký veslársky klub je budova na Viedenskej ceste v Bratislave od architekta Josefa Konrada. V rámci slovenskej modernej architektúry má Nemecky veslársky klub výnimočné postavenie. Je jedným z dvoch predstaviteľov klubovej architektúry, ako typu a súčasne jedným zachovaným v pôvodnom stave. Patrí medzi niekoľko málo objektov modernej architektúry na Slovensku ktoré sú rovnocennými súčasníkmi špičkových stavieb európskej moderny.

Poloha v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecký veslársky klub Donau stojí na nábreží rieky Dunaj na viedenskej ceste od architekta Josefa Konrada (1899–?). Dnes v ošarpanom stave ale vo svojej pôvodnej podobe. Svojou formou sa pripája k módnemu programu lodnej estetiky s prelomom dvadsiatych a tridsiatych rokov, príznačnému pre európsky funkcionalizmus.

Hmotovo-priestorové riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vysokej zeleni pridunajských lužných lesov je osadená biela elegantná hmota veslárskeho klubu. S budovou veslárskeho klubu tvorí zaujímavý komplex funkcionalistickej architektúry. Súčasne urbanisticky dotvára promenádu na pravom brehu Dunaja. Celková hmotová stavba skladba objektu pripomína výstavbu parníka. Zasklený hranol schodiskového priestoru je jadrom vertikálnej komunikácie. Od neho sa do troch strán odvíjajú jednotlivé podlažia. Štvorpodlažný objekt v poslednom podlaží vrcholí akýmsi mostíkom so štíhlou vlajkoslávou. Každé podlažie vymedzuje v priestore elegantná horizontála kovového zábradlia. Horizontalitu podporujú aj dva rady nad sebou umiestnených pásových okien, ktoré sú najmä v zaoblených nárožiach veľmi pôsobivým a slohovo čistým detailom.

Funkčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné krídlo prízemia objektu zaberá lodenica, priestor na uskladnenie a opravu lodí. V menších krídlach sú prezliekarne a priestor pre správcov objektu. Na prvom poschodí sú znova umiestnené šatne a klubové priestory, ktoré po obvode dopĺňa široká terasa. Druhé a minimalizované tretie podlažie tiež slúžili interným klubovým aktivitám, pričom väčšinou ich pôdorysnej plochy tvoria rozsiahle terasy.

Technicko-konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoduchý skelet umožňuje veľkorysé pôdorysné riešenie, vysoko racionálne a veľmi pôsobivé.

Tvaroslovie a architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

V celkovom výraze objektu dominuje horizontalita podporená vrstvením hmôt a jednotlivých prvkov architektonickej kompozície. Primerané moderné napätie zabezpečuje pozitívny kontrast hladkých bielych plôch a súvislých zasklení. Charakteristickými pre tento objekt sú prvky lodnej estetiky, ako horizontálne trubkové zábradlie, pásové a okrúhle kajutové okná. Napriek tomu že ide o veľmi populárne funkcionalistické motívy, v slovenskej architektúre sa vyskytujú len ojedinele.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart 2002
  • Kusý M.: Architektúra na Slovensku 1918-45, vyd. SFVU 1971
  • Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Perfekt 2007
  • Moravčíková H.: Architekt Josef Konrad, Projekt 37 č.6/7 1995
  • Foltyn, L.: Slovenská a Česká avantgarda 1918-1939, vyd. Spolku architektov Slovenska 1993
  • Moravčíková H.: nemecký veslársky spolok Donau, Architektúra a urbanizmus 29, 1995 č1/2
  • Žalman P.: Architektonický atlas centra Bratislavy, 1975-2005 II Bratislava

Súradnice: 48°08′12″S 17°06′11″V / 48,136662°S 17,102923°V / 48.136662; 17.102923