Neoklasický metal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Neoklasický metal
Pôvod v štýlochHeavy metalKlasická hudbaSpeed metal
Kultúrne pozadieDruhá polovica 70. a prvá polovica 80. rokov 20. storočia – Európa a Severná Amerika
Typické nástrojeElektrická gitaraBasová gitaraBicieSpevKlávesy
Odvodené štýlyPower metalSymfonický metal

Iné témy
Avantgardný metalProgresívny metalShredding
---- Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Neoklasický metal je štýl heavymetalovej hudby, ktorý je značne ovplyvnený vážnou hudbou a zvyčajne využíva technicky náročný štýl hrania,[1][Note 1] zahŕňajúci prvky prevzaté z vážnej hudby a zo speed metalu. Priekopníkom štýlu bol Ritchie Blackmore zo skupiny Deep Purple, ktorý zlúčil klasické melódie a blues rock. K významným hráčom sa neskoršie zaradil Yngwie Malmsteen, ktorý v 80. rokoch zásadne prispel k rozvoju štýlu.[1][Note 2][2] K ďalším významným hráčom patria Randy Rhoads, John Petrucci, Jason Becker, Tony MacAlpine, Vinnie Moore, Uli Jon Roth, Stéphan Forté, Wolf Hoffmann[3][4] či Timo Tolkki.[1][Note 3]

Definícia[upraviť | upraviť kód]

Neoklasický metal odvodzuje svoj názov od voľne ponímaného konceptu vážnej hudby. V tomto ponímaní sa ale odlišuje od toho, ako sa chápe neoklasicizmus v rámci tradície vážnej hudby. Pod neoklasicizmom sa zväčša myslí hnutie v modernistickej hudbe, ktoré sa vyvinulo približne začiatkom 20. storočia, po tom ako sa skončilo klasicistické obdobie; vrcholné obdobie dosiahlo medzi dvoma svetovými vojnami.

Na druhej strane, neoklasický sa neobmedzuje len na preberanie klasicistických estetických ideálov, ako sú rovnováha a formalizmus. Ovplyvnený je tiež romantizmom a barokom sedemnásteho a prvej polovice osemnásteho storočia. Tvorba neskorobarokových skladateľov, ako boli Vivaldi, Handel či Bach, bola často veľmi vyumelkovaná. Týmto aspektom barokovej hudby je ovplyvnená tvorba neoklasických metalových interpretov ako Yngwie Malmsteen či Joshua Perahia.[1][Note 4] Čo sa týka využívania rôznych dekoratívnych a nápaditých techník, ako sú napríklad rýchle pasáže, boli ovplyvnení tiež neskoršími skladateľmi ako bol huslista Niccolò Paganini.

Neoklasický metal nazerá na klasickú hudbu tak, ako ju chápe široká verejnosť, a nie sú preň dôležité odbornejšie technické definície používané v klasických kruhoch..

Charakteristické znaky[upraviť | upraviť kód]

Aj keď neoklasický metal sa v teórii i štruktúre odlišuje od neoklasickej orchestrálnej hudby, pri použití určitých techník a akordových progresií sa stáva metalová skladba neoklasickou. Komplexnosť tónov a stupníc znemožňuje hrať neoklasický metal bez značných znalostí hudobnej teórie. Na rozdiel od ostatných druhov hudby, v neoklasickom metale sa vzájomne lahodiace tóniny menia uprostred skladby, čím vzniká väčší priestor pre umeleckú slobodu. Kvôli svojim jedinečným akordovým progresiám a disharmonickým zvukom sa často využívajú molové tóniny.

Medzi zvyčajné črty možno zaradiť využívanie arpeggií a zmenšených septakordov. Keďže zmenšené septakordy sa v podstate skladajú z intervalov malých tercií, rovnako vytvárajú kontrastujúce napätie k neoklasickým postupom často zložených z kvintakordov a sextakordov. Rozšírené sú tiež pentatonické stupnice, ktoré obsahujú dva druhy vzdialenosti medzi jednotlivými stupňami, a to celotónové (veľká sekunda) a jedenapoltónové (malá tercia). Obmieňanie stupníc počas hrania je dobrým príkladom toho, ako neoklasický metal využíva dve rôzne stupnice navrstvené jedna na druhej, čím sa zveľaďujú melodické linky.

História[upraviť | upraviť kód]

Yngwie Malmsteen (vpravo je Tim Owens), kľúčová figúra v neoklasickom metale.

V priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia vyšlo množstvo nahrávok, ktoré ovplyvnili tento štýl; najväčšmi Concerto for Group and Orchestra od Deep Purple a nahrávky skupiny Rainbow. Prvé prieniky hard rocku a heavy metalu s prvkami vážnej hudby možno badať v tvorbe umelcov ako Jon Lord, Keith Emerson, Ritchie Blackmore, Uli Jon Roth či Randy Rhoads. Ale až v priebehu 80. rokov možno hovoriť o svojbytnom štýle.[1][Note 5]

Heavymetalová gitarová technika prešla v období od konca 60. do svojho vrcholu koncom 80. rokov rapídnym vývojom, avšak až do 80. rokov iba niektorí gitaristi vycibrili svoje zručnosti na úroveň charakteristickú pre neoklasický metal. Popularizácia a rast neoklasického metalu úzko súvisí so vzostupom používania gitarovej techniky zvanej „shredding“.

„Zlaté časy“ neoklasického metalu nastali v druhej polovici 80. rokov, kedy sa vyrojilo množstvo pompéznych gitarových sólových hráčov, ktorí vydávali prevažne inštrumentálne albumy pod hlavičkou vydavateľstva Mika Varneyeho Shrapnel Records. Švédsky gitarista Yngwie Malmsteen, vo všeobecnosti považovaný za stvoriteľa[Note 6] a stále vládnuceho kráľa neoklasického metalu,[5] prišiel v roku 1982 na popud Varneyeho do Spojených štátov, aby tu podpísal zmluvu zo Shrapnel Records.

Koncom 80. rokov sa v Shrapnele objavilo množstvo ďalších interpretov, ktorých možno považovať za ukážkové príklady neoklasického štýlu:[1][Note 7] Tony MacAlpine,[1] Vinnie Moore,[1] Joey Tafolla, Michael Angelo Batio, Paul Gilbert, David T. Chastain, Jason Becker,[1] či Marty Friedman.

V posledných rokoch sa dielam neoklasického metalu dostáva uznanie predovšetkým u gitaristov z umeleckého podzemia, keďže štýl mimo tejto komunity nie je príliš známy. V dnešnej dobe fungujú predovšetkým kapely ako celky, na rozdiel od minulosti, keď sa štýlu venovali najmä „sólisti“. Medzi najznámejších interpretov neoklasického metalu súčasnosti patria napr. Rhapsody of Fire, Vitalij Kuprij, Trans-Siberian Orchestra, Herman Li, Cacophony, Symphony X, Rata Blanca, Narnia, Time Requiem, At Vance, Galneryus, Mastercastle, Versailles, Sound Horizon, Concerto Moon, Pier Gonella, Adagio, Dark Moor, Artension a Stratovarius.

Rozšírenou praxou v rámci žánru je adaptácia klasických hudobných skladieb do rock/metalového formátu. Veľký vplyv má kvôli svojim jedinečným harmóniám a technikám, ktoré sa dobre dopĺňajú z rockom, predovšetkým hudba z obdobia baroka a klasicizmu.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. "L'arrivée du néoclassique remet au goût du jour la virtuosité et le travail de l'instrument", "Les secrets du metal- Etudes de Style", March 2009, p.14
  2. "C'est véritablement en 1984, avec son premier album solo "Rising Force", que le virtuose suédois Yngwie Malmsteen fait découvrir au monde son mélange unique de baroque et de heavy metal", "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str.14
  3. "Toute un pléiade de guitars heroes va deferler, pour la plupart révélés par le label Shrapel records, parmi lesquels les plus légendaires sont John Petrucci, Jason Becker, Jacky Vincent, Tony MacAlpine, Timo Tolkki et Vinnie Moore", "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str.14
  4. "C'est véritablement en 1984, avec son premier album solo "Rising Force", que le virtuose suédois Yngwie Malmsteen fait découvrir au monde son mélange unique de baroque et de heavy metal", "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str.14
  5. "C'est véritablement en 1984, avec son premier album solo "Rising Force", que le virtuose suédois Yngwie Malmsteen fait découvrir au monde son mélange unique de baroque et de heavy metal", "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str. 14
  6. "Si l'on peut clairement considérer Randy Rhoads, Uli Jon Roth et Ritchie Blackmore, comme les précurseurs, c'est véritablement en 1984, [...] que le virtuose suédois Yngwie Malmsteen fait découvrir au monde son mélange unique de baroque et de heavy metal", "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str. 14
  7. "Toute une pléiade de guitars heroes va déferler, pour la plupart révélés par le label Shrapnel Records, parmi lesquels les plus légendaires sont Jason Becker, Tony McAlpine et Vinnie Moore", "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str. 14

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neoclassical metal na anglickej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i Stephan Forté, "Metal néoclassique" in Guitarist Magazine Pedago, Hors Série #29, "Les secrets du metal- Etudes de Style", Marec 2009, str.14–15.
  2. FARLEY, Helen. Heavy Metal Music in Britain. [s.l.] : Ashgate Publishing, 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-409493853. Kapitola Demons, The Occult Devils and Witches: in Heavy Metal Music, s. 80–81.
  3. https://www.youtube.com/watch?v=dxPno-taC1Q
  4. Wolf Hoffmann
  5. Yngwie Malmsteen biography, Shredaholic.com, Dátum prístupu: 23. máj. 2019

4. Adams, Ricci "Specific Intervals" http://www.musictheory.net/lessons/31

Šablóna:Heavymetal