Neologická synagóga v Žiline

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pohľad na synagógu z križovatky Kuzmányho a Hurbanovej ulice

Neologická synagóga v Žiline je synagóga v Žiline na Hurbanovej ulici. Je dielom nemeckého architekta prof. dr. Petra Behrensa (1868 – 1940).

Dielo vzniklo na základe vyhlásenej súťaže v roku 1928. Stavba sa realizovala 1929 – 1931 a spadá do obdobia slovenskej moderny. Architektovou inšpiráciou sa stal hrob Ráchel, nachádzajúci sa medzi Jeruzalemom a Betlehemom. Dielo sa stretlo s ocenením citlivého prístupu k existujúcemu historickému prostrediu, do ktorého bola synagóga vsadená. Základnými princípmi tvorby Petra Behrensa boli: opodstatnenosť materiálov, funkcie a času. Dnes je synagóga unikátnou pamiatkou svojho druhu na Slovensku.

Situovanie[upraviť | upraviť kód]

Synagóga neológov je postavená v tesnej blízkosti historického jadra mesta Žilina. Stojí na križovaní dvoch ulíc na mierne svahovitom teréne. Do tohto prostredia autor vsadil objekt prostredníctvom terás, čo v tomto prípade vyriešil predstavaním širokého schodiska pred vstupom zo severnej strany. Rovnako mu poslúžilo aj nízke krídlo malej modlitebne v samostatnom krídle, plochá terasa pozdĺž východného i južného priečelia, čím zapojil synagógu do okolitého mestského prostredia. Pozoruhodný priestorový účinok stavby dosiahol spomínaným využitím terénu, ale aj členením hmôt samotnej synagógy a usporiadaním priestorov.

Exteriérové riešenie[upraviť | upraviť kód]

Dominantným prvkom vnímaného z exteriéru je masívny blok ústrednej časti. Tento blok vystupuje z horizontálnej podnože, ktorá predstavuje hmoty predsiení a nástupných terás. Základným tvarom bloku sa stal kubus, ktorého steny sú členené jedenástimi vertikálnymi okennými otvormi, ktoré končia atikou so stúpajúcim obrysom smerom k nárožiam. Do kubusu je vsadená kupola, ktorá bola pôvodne pokrytá meďou. Základné časti stavby sú odlíšené aj materiálovým riešením povrchu. Ústredná časť je omietnutá hladko, kým horizontálna podnož je obložená nepravidelným kvadrikovým kameňom. Stabilit a mohutnosť stavby podčiarkuje prevaha horizontálnych línií (terasy, markízy, ploché strechy, podnože, obrysy atík), pričom sa do popredia dostáva samotná symetrickosť takejto sakrálnej architektúry. Monumentálnosť vyzdvihuje samotný blokový ráz ústrednej časti s masívnou kupolou, ktorá vhodne pripomína architektúru Východnú, čo bolo pretlmočenie funkcie do hmotovej podstaty.

Interiérové riešenie[upraviť | upraviť kód]

Dispozičným centrom je priestor hlavnej sály zaklenutý kupolou. Obvod s galériami kompozične vychádza zo štvorca. Sálový priestor má na dvoch stranách pozdĺžne predsiene, ktoré pôdorys vychádzajúci zo štvorca transformujú na obdĺžnikový. Nadobudnutú symetrickosť ruší len obdĺžniková prístavba malej modlitebne na juhu, no vyváženosť dotvára vyvýšená terasa na severe. Hlavný priestor bol vybudovaný pre mužov, mal 450 miest na sedenie. Pre ženy slúžila empora s 300 miest, na ktorú viedli štyri schodiská. Nad oltárom bol vymedzený priestor pre chór a organ. Strany oltárnej časti lemovali izby rabína a kantora. V interiéri dominantnú úlohu preberá kupola, ktorú zdobí zlatá Dávidova hviezda. Aj tu je horizontalita dôležitá: je naznačená pomocou terakotových pásov na nabielo vymaľovaných stenách. Podlahy sa dláždili terazzom s kobercovým vzorom. Svetlo bolo sprostredkované aj umelo bronzovým svietnikom, ktorý sa kombinoval s reflektormi osvetľujúcimi kupolu. Pôvodný interiér bol modrý (lavice, dvere, okná).

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť kód]

Z hľadiska konštrukcie je stavba železobetónová. Konštrukcia bola výrazne zhodnotená a vizualizovaná v stvárnení stropov a empor. Veľkú pozornosť si však zasluhuje samotná kupola s priemerom 16 metrov a výškou 17,6 metra. Synagóga predstavuje nápadité, úsporné a pôsobivé riešenie s využitím modernej technológie nosnej železobetónovej konštrukcie pri zachovaní tradičných architektonických motívov a prvkov daného stavebného typu prostriedkami modernej funkcionalistickej architektúry, ktorá vychádzala z umeleckých ambícií a rešpektovania kontextu.

Synagóga v súčasnosti[upraviť | upraviť kód]

Svoj účel synagóga plnila až do 2. svetovej vojny. Budova slúžila po vojne najskôr ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula Vysokej škole dopravnej, neskôr, až do roku 2010, tam bolo kino. Interiér synagógy bol kompletne prestavaný. Pre účely prevádzky auly a kina bol pôvodný vnútorný priestor nahradený vloženým interiérom, ktorý pozmenil tiež dispozičné riešenie priestoru.

Občianske združenie Truc sphérique v roku 2011 po vypracovaní projektu obnovy pamiatky získalo budovu do dlhodobého prenájmu.[1] V roku 2012 sa začalo s komplexnou rekonštrukciou synagógy, pričom sa rešpektovalo kultúrne a architektonické dedičstvo, ktoré budova neologickej synagógy predstavuje. Rekonštrukcia bola dokončená v roku 2017. Z budovy sa stal dom umenia.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  • MATÚŠ, Dulla; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 8071456845.
  • Bořutová, D: Neologická synagóga, Architektúra a urbanizmus 29, 1995, č.1/2, str. 49-53

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Rekonštrukcia [online]. http://www.novasynagoga.sk, [cit. 2015-06-09]. Dostupné online.
  2. NÍMETH, Jana. Nikdy ich neopustila naivná viera, že to nakoniec dajú. Po 6 rokoch otvárajú žilinskú synagógu [online]. dennikn.sk, 11.5.2017, [cit. 2017-05-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 49°13′29″S 18°44′14″V / 49,224725°S 18,73715°V / 49.224725; 18.73715