Neorealizmus
Neorealizmus je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu. Zdôrazňuje nevyhnutnosť budovania základných poznatkov špeciálnych vied.
Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2. svetovej vojny. Najviac sa uplatnil vo filme, ale aj v iných odvetviach umenia, hlavne v literatúre. Neorealistickí autori podávajú realitu surovo a neokrášlene, dej sa často odohráva v chudobných štvrtiach miest alebo na dedinách. Mnohé neorealistické diela sa tiež kriticky vyjadrovali voči fašistickému režimu v Taliansku. Neorealisti používajú bežný hovorový jazyk, dialekty a slang. Vyvinul sa introspektívny román (intro = dovnútra, spectare = hľadieť), v ktorom hrdina formuje okolitú skutočnosť. Vyjadruje to vo svojich myšlienkach, citoch a analyzuje svoje vnútro.
Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]
Film
- Alessandro Blasetti
- Giuseppe de Santis
- Vittorio de Sica
- Luchino Visconti
- Roberto Rossellini
- Michelangelo Antonioni
- Federico Fellini
Literatúra
- Alberto Moravia
- Curzio Malaparte
- Vasco Pratolini
- Roberto Rossellini
- Cesare Zavattini
- Pier Paolo Pasolini
- Giovanni Arpino
