Nesluša

Nesluša
obec
Pohľad na Neslušu spod vrchu Černíková
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Kysucké Nové Mesto
Región	Kysuce
Vodný tok	Neslušanka
Súradnice	49°18′35″S 18°44′47″V
Najvyšší bod	Jakubovský vrch
- výška	875 m n. m.
Najnižší bod	Nádolie
- výška	374 m n. m.
Rozloha	25,48 km² (2 548 ha)
Obyvateľstvo	3 191 (31. 12. 2024)
Hustota	125,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1367
Starosta	Zuzana Jancová (nezávislá)
PSČ	023 41
ŠÚJ	509302
EČV (do r. 2022)	KM
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nesluša
Webová stránka: neslusa.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nesluša je obec na severnom Slovensku a nachádza sa v regióne Kysuce, konkrétne v podcelku zvanom Dolné Kysuce. Patrí do okresu Kysucké Nové Mesto, ktorý je súčasťou Žilinského kraja, nachádzajúca sa v pohorí Javorníky.

Prírodné podmienky

Katastrálne územie obce sa rozprestiera v západnej časti okresu Kysucké Nové Mesto a je obcou s najväčším počtom obyvateľov v tomto okrese. Rozprestiera sa na 25,48 km². Línia obce sa tiahne údolím potoka Neslušanka, popri ktorom sa vytvorila súvislá reťazová zástavba po oboch stranách. V súčasnosti má 3 191 obyvateľov (údaj z roku 2024). Do obce sa dá dostať po cestnej komunikácií iba v jednom smere, a to z Kysuckého Nového Mesta, vzdialeného 4 km. Od roku 1949 ich spája pravidelná autobusová doprava.

Najnižším miestom obce je Nádolie (374 m n. m.), najvyšším Jakubovský vrch (875 m n. m.). Je o 6 m vyšší ako dominanta obce, vrch Žiar. Po úbočiach a hrebeňoch Nesluše sa v súčasnosti nachádza prevažne oblúkovito rozptýlených 21 osád - kopaníc, ľudovo nazývaných „vrchy“. Osady sú už takmer celkom vysídlené, pôvodné objekty ľudovej architektúry, ktoré sa tam zachovali, sa postupne upravujú na rekreačné využitie, alebo zanikajú výstavbou nových objektov. Chotár Nesluše je bohato zalesnený, prevláda smrek, borovica a z listnatých stromov buk, hrab a breza. V obci sa nachádza viacero minerálnych prameňov vajcovky, z ktorých najznámejšie sú pramene na Poľanách a nad Drndovcami. V okolí obce možno nájsť chránené rastliny a živočíchy, nie je neobvyklým ani stretnutie s vysokou, srnčou a diviačou zverou, v poslednom čase bol zaregistrovaný aj výskyt medveďa.

Dejiny

Najstarším archeologickým nálezom, ktorý dokladá prítomnosť človeka v oblasti Nesluše je sekeromlat, pravdepodobne z obdobia eneolitu, vyrobený z čadiča. Našli sa aj stopy osídlenia z obdobia lužickej kultúry - črepy v osade Suchá a na Kočom zámku, ktoré možno zaradiť pravdepodobne ku grafitovej keramike ľudu púchovskej kultúry z obdobia neskorého laténu.

Prvá písomná zmienka o Nesluši pochádza z roku 1367 (Nezlusa), kde sa hovorí, že sa potvrdzuje chotár obce v jej pôvodných hraniciach, čo nepriamo dokazuje, že jestvovala už dávnejšie. Obec patrí medzi najstaršie v kysuckom regióne, v zázname z roku 1438 sa už hovorí o pomerne súvislom osídlení Nesluše. V roku 1548 sa v obci prvýkrát objavili valasi, pričom Nesluša bola aj sídlom valašského vojvodu na Budatínskom panstve. Valašské osídlenie koncom 16. a začiatkom 17. storočia prerástlo do osídlenia kopaničiarskeho. V roku 1598 je Nesluša evidovaná ako obec s mlynom a 26 domami, ktorá spadala pod panstvo zámku Budatín v Trenčianskej župe.

Rok 1789 priniesol pre Neslušu založenie farnosti a bol vybudovaný drevený kostolík (predtým patrila obec do cirkevnej správy v Kysuckom Novom Meste). Následne v rokoch 1814 až 1816 bol postavený dnešný kostol sv. Jána Nepomuckého s farou. Obe stavby boli postavené v klasickom slohu, hlavný oltár v baroku. Kostol počas svojej existencie dvakrát vyhorel.

V revolučných rokoch 1848-1849 bola obec prechodnou zastávkou hurbanovej dobrovoľníckej výpravy, ktorá sa zúčastnila bojov s maďarskými honvédmi pri Budatíne. Následne v roku 1870 vyvrcholila v obci cholera, počas ktorej zahynulo asi 500 obyvateľov.

Rok 1882 znamenal pre občanov Nesluše významný míľnik v ich obžive. Boli vtedy odkúpené početné hektáre lesov od grófa Csákyho pre dnešný komposesorát, zásluhou vtedajších farárov Jána Krabáča a neskôr Pavla Valjaška, čím pre občanov v ťažkých časoch dokázali zohnať prácu v podobe lesníckych prác.

Počas 1. svetovej vojny bolo povolaných mnoho občanov, nevrátilo sa ich 63. Na ich počesť bola postavená kaplnka pri vstupe do obce a ich mená sú vyryté na pamätných tabuliach. V tomto období sa postavila i cesta do Kysuckého Nového Mesta, hoc v tom čase iba prašná. Počas 2. svetovej vojny a SNP sa rada občanov zúčastnila bojov, z ktorých sa nevrátilo 9 ľudí. V koncentračnom tábore zahynuli dvaja ľudia. Po vojne sa vybudovala značná časť občianskych vybaveností, ktoré slúžia obyvateľom dodnes.

Postupný vývin názvu obce:

• 1367 - Nezlusa
• 1438 - Neszlusa
• 1593 - Valachorum
• 1598 - Neslussa
• 1885 - Neszlusa / Nesluša
• 1920 - Neszlény / Nesluša
• od 1991 - Nesluša

Pamiatky a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého
• Kaplnka na Žrebíkoch postavená pri vstupe do obce na počesť padlých občanov v 1. svetovej vojne
• Pamätná tabuľa padlým hrdinom v 2. svetovej vojne umiestnená na vonkajšej stene Domu smútku na miestnom cintoríne
• Kaplnka v osade Majtánky z roku 1703, v ktorej blízkosti stoja 4 pamätné pagaštany

Kaplnka v osade Majtánky

Zaujímavosti

Prameň Jána Mindeka

Na hornom konci obce, asi 200 metrov nad poslednou obecnou zástavbou sa nachádza prameň pitnej vody, ktorý v roku 1992 zachytil a upravil tamojší občan Ján Mindek a je významným miestom oddychu a osvieženia.

Prameň „vajcovky“ Ivana Sucháňa na Poľanách

Nachádza sa na ľavej strane potoka Neslušanka. Prameň zachytili a upravil v roku 1989 členovia miestnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny na počesť spoluzakladateľa organizácie, významného ochrancu prírody Ivana Sucháňa (1928 - 1989), ktorý toto miesto rád navštevoval. Miestni obyvatelia toto miesto nazývajú tiež „Vajcovka Poľany“, hoci voda už stratila pôvodnú príchuť sírovodíka.

Kríž u Hutyrov

Neveľký drevený kríž s umučením sa nachádza asi 100 metrov východne od osady Hutyrovci, neďaleko murovanej budovy bývalej školy. Postavený je na mieste, kde začiatkom roka 2000, kedy na Kysuciach napadlo mimoriadne veľa snehu, zamrzol neslušský mládenec.

Kultúra

Neslušským chotárom

Od roku 2021 sa v obci konajú pravidelné MTB cyklistické preteky, ktoré sa tešia čoraz väčšej popularite. Pri prihlásení si účastník môže vybrať z troch trás, kde každá má svoju vlastnú špecifikáciu. Všetky trasy vedú hlavne katastrálnym územím Nesluše, ale i blízkym okolím. Pre deti je tu tiež možnosť zúčastniť sa detského preteku.

Rocknes

Hudobný festival, ktorý sa prvýkrát uskutočnil v roku 2005. V minulosti sa na festivale predstavili interpreti ako Adam Ďurica, Martin Harich, Zuzana Smatanová, HEX, Vidiek, Polemic, Gladiátor, Aya alebo Komajota.

Mandolínový súbor Žiarinka

Koncert súboru Žiarinka

Netradičný mnohočlenný detský mandolínový súbor. Rôznorodý repertoár sa skladá najmä z ľudových, populárnych a sakrálnych piesní, ale i z vážnej hudby. Súbor vznikol v roku 1995 miestnym hudobníkom Gejzom Klanduchom. Dostal názov podľa dominujúceho neslušského vrchu Žiar. Súbor nahral aj viacero CD nosičov so skladbami, s ktorými koncertoval na rôznych podujatiach doma i vo svete.

Dychovka

Nesluša patrí k obciam s najdlhšou tradíciou dychovej hudby na Kysuciach. Prvá skupina dychovej hudby v Nesluši bola založená v roku 1917. Odvtedy hrávali na svadbách, tanečných zábavách i v pohrebných sprievodoch. Na fašiangy pochovávali basu, lúčili sa s regrútmi a nechýbali ani pri váľaní májov. Cez veľké sviatky hrávali v kostole a sprevádzali procesiu aj na púťach do Višňového. Zúčastňovali sa aj na prvomájových oslavách, tak napríklad v roku 1928 išli pešo až do Žiliny, aby zahrali v prvomájovom sprievode. V roku 2017 si dychovka pripomenula 100 rokov.

Neslušský chomút

Známe furmanské preteky ťažných koní. Podujatie sa organizovalo v obci v rokoch 2007 - 2017. Súťaž pozostávala z viacerých disciplín - furmanský slalom, súťaž zručnosti, rýchlostná disciplína s metrovicou a súťaž o najsilnejšieho ťažného koňa. Nultý ročník sa konal v roku 2007 pri príležitosti 640 rokov prvej písomnej zmienky Nesluše. V roku 2011 bol Neslušský chomút zároveň Majstrovstvami furmanov Slovenska.

Významní rodáci a osobnosti pôsobiace v Nesluši

Pola Negri

Pola Negri

V Nesluši má prostredníctvom svojho otca Juraja Chalupca korene známa hollywoodska herečka, hviezda nemého filmu z dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia Pola Negri, vlastným menom Barbara Apolónia Chalupcová. Otec Poly Negri sa so svojou ženou Eleonórou Kielczewskou zoznámil vo Varšave, kde pracoval ako drotár a umelecký klampiar. Samotná Negri natočila množstvo filmov, popularitu jej priniesli filmy ako Vendetta (1919), One Arabian Night (1920) a ďalšie. Herečka nimi získala čestné miesto v histórii svetovej kinematografie. Charizmatická tmavovláska hrala vo vyše 60 filmoch. Medzitým stihla mať viacero vzťahov. Prominentný pár tvorila s prvým filmovým sexidolom Rudolphom Valentinom. Ich lásku preťala jeho predčasná smrť. Americký bulvár o nej rozširoval, že sa dokonca zaplietla aj s legendárnym hercom a režisérom Charliem Chaplinom.

Ján Tarábek

Narodil sa 1. júna 1917 v Kysuckom Novom Meste. V roku 1954 nastúpil do farnosti v Nesluši, kde pôsobil ako jej správca až do roku 1996. Posledné dva roky života prežil na odpočinku. Za jeho správcovstva bola v Nesluši postavená nová farská budova, zrekonštruovaný a zmodernizovaný bol kostol a v roku 1995 bol jeho zásluhou postavený nový kostol v Rudinskej, ktorá bola do roku 2004 filiálkou neslušskej farnosti. Počas svojej bohatej pastoračnej činnosti obetavo pomáhal pri výchove adeptov na nové kňazské a rehoľné povolania. Za 42 rokov jeho pôsobenia v Nesluši vzišli z farnosti 6 kňazi. Podporoval tiež kňazov, ktorých bývalý režim prenasledoval a prepúšťal z pastorácie. On sám bol v roku 1954 odsúdený vtedajším režimom na 20 mesiacov, z čoho 8 mesiacov aj strávil vo väzení v Ružomberku. Spravoval neslušskú farnosť najdlhšie zo všetkých doterajších správcov, zomrel 19. novembra 1998. Jeho pohrebného obradu sa zúčastnilo asi 50 duchovných a množstvo veriacich z celého okolia.

Jozef Dunajovec

Slovenský novinár, publicista a autor literatúry faktu, narodený 23. marca 1933 v Nesluši. Jozef Dunajovec dlhé roky pôsobil v redakciách Smena, Roľnícke noviny, Nové slovo, Hospodárske noviny, Mladé rozlety a Krásy Slovenska. Isté obdobie pracoval aj na Ministerstve poľnohospodárstva a výživy SR v Bratislave. Medzi jeho najznámejšie diela literatúry faktu patria: Mŕtve ramená volajú (1966), Po ľuďoch stopy (1974), Poľnými cestami (1978), Riečni ľudia (1978), Chlieb (1980), Dráma na kilometri 1801 (1996). Doménou jeho tvorby bola príroda, poľnohospodárstvo a rieka Dunaj. Je nositeľom prestížnych literárnych cien E. E. Kischa a Vojtecha Zamarovského.

Martin Svrček

Profesionálny cyklista v najvyššej kategórii World Tour, jazdiaci za Soudal–Quick-Step pochádzajúci z Nesluše. V roku 2023 sa zúčastnil Majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, kde v kategórií do 23 rokov obsadil 3. miesto. Neskôr v roku 2024 v tej istej kategórií si už Svrček odniesol striebornú medailu. Čoraz častejšie sa v médiách a medzi fanúšikmi skloňuje s prívlastkom ako „nástupca Petra Sagana“.

Turizmus

Turisticky zaujímavé miesta v okolí

• Jakubovský vrch (875 m n. m.)
• vrch Žiar (869 m n. m.)
• rozhľadňa Tábor (697 m n. m.)
• rozhľadňa Marťácky vrch (854 m n. m.)
• vodná nádrž Nesluša
• vajcovka Poľany
• Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála, ktorá prechádza ponad obec

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nesluša

Externé odkazy

• Oficiálny web obce
• Nesluša na Kysuciach má unikát, mandolínový súbor Žiarinka
• Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála