Neutralita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa sveta ukazuje krajiny: neutrálne v zelenej, krajiny, ktoré prehlasujú neutralitu v žltej, krajiny v minulosti neutrálne v modrej

Neutralita (lat.) je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí. V politológii neutralita znamená zaručené postavenie štátov, ktoré znamená nezúčastnenosť na vojnovom konflikte, v čase mieru neúčasť vo vojenských blokoch, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach.

Neutralita v špecifickej vojne znamená suverénny štát, ktorý sa deklaruje neutrálny voči vojnovým stranám. Štát, ktorý nie je znepriatelená strana nemusí byť neutrálny. Povinnosti a práva neutrálneho štátu sú definované v Sekcii 5[1] a 13[2] Haagskej konvencie z roku 1907.

Trvalá neutralita (neutrálna moc) je stav suverénneho štátu, v ktorom je viazaný medzinárodnou zmluvou byť neutrálny voči znepriateleným stranám vo všetkých budúcich vojnách. Príkladom trvalo neutrálneho štátu je Japonsko. Koncept neutrality počas vojny je úzko definovaný a neutrálnej strane ukladá špecifické obmedzenia výmenou za zachovanie medzinárodne uznávanej neutrality.

Neutralizmus alebo „neutrálna politika“ je zahraničná politika, v rámci ktorej štát zostáva nestranný v budúcich vojnových konfliktoch. Politická neangažovanosť v konflikte je implementácia neutralizmu tak, ako vyhýbanie sa vojenským alianciám. Suverénny štát si ale rezervuje právo na to, aby sa stal vojenskou stranou, ak je napadnutý inou stranou konfliktu, ktorá porušila jeho vojenskú neutralitu.

Právo a zodpovednosti neutrálnej mocnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Znepriatelené strany nemȏžu vpadnúť na neutrálne územie[3] a akékoľvek podobné snahy nie sú kompromisom neutrality.[4]

Neutrálna moc musí zabrániť vojskám znepriateleným stranám vstúpiť na svoje územie.[5] Rozdiel je u utekajúcich vojnových väzňov.[6] Armády vojnových strán nemôžu naberať vojakov v neutrálnom štáte[7], ale obyvatelia mȏžu ísť do zahraničia a tam narukovať.[8] Armádne vybavenie (osoby ani materiál)´znepriatelených strán nemȏžu byť prevážané cez neutrálne územie.[9] Rozdiel je u zranených osȏb.[10] Neutrálna mocnosť môže zásobovať komunikačnými zariadeniami vojnové strany (sprostredkovávať..)[11], ale nemôže zásobovať vojnovým materiálom[12], hoci nie je potrebné sa vyhýbať exportu takého materiálu.[13]

Vojnová loď (námorníctva) môže použiť neutrálny prístav (prístav neutrálneho štátu) na maximum 24 hodín, hoci domáca strana (prístavu) si môže zaviesť rozdielne obmedzenia.[14] Výnimky sú pri nutných opravách, kde je povolené minimum času potrebného na to, aby sa plavidlo vrátilo na more [15], alebo pokiaľ je v prístave aj plavidlo opačnej znepriatelenej strany. Vtedy musí mať 1 loď náskok 24hodín.[16]

Vojnová loď jednej strany zajatá druhou stranou vo vodách neutrálnej mocnosti musí byť vydaná touto druhou stranou neutrálnemu štátu, čo sa viaže aj na posádku danej lode.[17]

Zoznam neutrálnych štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Uznané neutrálne štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Člen EÚ Neutrálna od Poznámka
Írsko Írsko Áno 1939 – súčasnosť Tradičná politika vojenskej neutrality je definovaná ako nečlenská v obojstranných obranných alianciách.
Kostarika Kostarika Nie 1949 – súčasnosť Neutrálny štát po zrušení svojej armády v roku 1949.
Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko Nie 1868 – súčasnosť Neutrálne odkedy bola v roku 1868 rozpustená ich armáda.
Malta Malta Áno 1980 – súčasnosť Politika neutrality od roku 1980, garantovaná zmluvou s Talianskom uzavretou v roku 1983.
Panama Panama Nie 1989 – súčasnosť
Rakúsko Rakúsko Áno 1920 – 1938
1955 – súčasnosť
Neutrálne v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou a od roku 1955. Zachováva si externú nezávislosť a neporušiteľnosť hraníc (špeciálne modelované na švajčiarsku neutralitu).
San Maríno San Maríno Nie 1815 – 1944
1945 – súčasnosť
Bezpečnosť garantovaná zmluvou s Talianskom z roku 1862 a obnovenou v roku 1931.
Švajčiarsko Švajčiarsko Nie 1815 – súčasnosť Samozavedená a permanentná neutralita. Štát má armádu prispôsobenú na zabezpečenie externej bezpečnosti. Švajčiarsko je druhá najstaršia neutrálna krajina na svete. V zahraničnom konflikte nebolo od roku 1815, kedy potvrdilo svoju neutralitu Parížskou zmluvou. Hoci európske mocnosti (Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, Prusko, Rusko, Španielsko, Švédsko) sa dohodli na Viedenskom kongrese v máji 1815, že Švajčiarsko by malo byť neutrálne, finálna ratifikácia bola odložená až kým nebude porazený Napoleon, aby koaličné sily mohli podniknúť inváziu do Francúzska cez územie Švajčiarska.
Turkménsko Turkménsko Nie 1995 – súčasnosť Deklarovalo svoju trvalú neutralitu a získalo formálne uznanie od OSN v roku 1995.[18]
Vatikán Vatikán Nie 1929 – súčasnosť Lateránske zmluvy podpísané v roku 1929 s Talianskom okrem iného uvádzali Pápežsku prísahu o večnej neutralite v medzinárodných vzťahoch a absencii v sporoch a vyjednávaní pokiaľ nie je špecificky vyžiadaný všetkými stranami. To robí Vatikán neutrálnym.

Štáty považujúce sa za neutrálne[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Potvrdená neutralita Poznámky
Japonsko Japonsko 1947 – súčasnosť 9. článok Japonskej ústavy zakazuje krajine účasť vo vojnách. Každopádne, obranná politika Japonska znamená značne vyzbrojenú obrannú armádu a vojenskú alianciu (medzi USA a Japonskom).
Mexiko Mexiko 1930 – 1942[19]
1945 – súčasnosť
S výnimkou jeho účasti na strane spojencov v Druhej svetovej vojne. Svoje hranice otvoril v 20. storočí politickým väzňom prchajúcim pred vojenskou diktatúrou v Južnej Amerike a Španielsku. Od 2000-2006 Mexiko počas ministrov zahraničných vecí Jorge G. Castañeda a Luis Ernesto Derbezignorovalo neutrálnu politiku. Hoci z historického hľadiska má byť neutralita zachovaná, je vnútorne debatovaná. Mexická formulácia neutrality je známa ako Estrada doctrine.
Moldavsko Moldavsko 1994 – súčasnosť Článok 11 z roku 1994 – Ústava vyhlasuje permanentnú neutralitu.
Monako Monako 1814 – 1942
1945 – súčasnosť
Neutrálne do druhej svetovej vojny a od roku 1945. Od roku 1993 člen OSN.
Mongolsko Mongolsko 1914 – 1918
2015 – súčasnosť
V roku 2015 deklarovalo politiku trvalej neutrality a požiadalo medzinárodnú komunitu o jej uznanie.
Rwanda Rwanda 2009 – súčasnosť Deklarovala politiku trvalej neutrality v roku 2009.
Singapur Singapur 1965 – súčasnosť Neutrálny od vyhlásenia nezávislosti v roku 1965.
Srbsko Srbsko 2007 – súčasnosť Národné zhromaždenie Srbska deklarovalo neutralitu v roku 2007.[20]
Uzbekistan Uzbekistan 2012 – súčasnosť Politiku neutrality deklaruje od roku 2012.

V minulosti neutrálne štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Neutrálna medzi Poznámky
Flag of Afghanistan (1931–1973).svg Afganistan 1914 – 1918
1939 – 1945
Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
Flag of Albania (1946–1992).svg Albánsko 1914 – 1918
1968
Neutrálne počas prvej svetovej vojny a v roku 1968 sa pokúsilo o neutralitu počas pražskej jari. Od roku 2009 člen NATO.
Argentína Argentína 1914 – 1918
1939 – 1945
Neutrálna počas prvej a druhej svetovej vojny.
Belgicko Belgicko 1839 – 1914
1936 – 1940
Neutrálny postoj od roku 1839, zrušená Versaillskou zmluvou po Prvej svetovej vojne, opak neutrality potvrdilo vstup do NATO.
Flag of Bhutan (1949–1956).svg Bhután 1914 – 1918
1939 – 1945
Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
Čile Čile 1914 – 1918
1938 – 1943
Neutrálne počas prvej a do druhej svetovej vojny.
Dánsko Dánsko 1864 – 1940 Neutrálne do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
Estónsko Estónsko 1938 – 1939 Deklarovalo svoju neutralitu 1. decembra 1938. Estónska neutralita bola spochybnená Sovietskym zväzom a Nemeckom, keď poľská ponorka unikla zo zajatia v Tallinne 18. septembra 1939. To viedlo v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom k okupácii Estónska Sovietmi. Od roku 2004 je členom NATO a EÚ.
Flag of Ethiopia (1897–1974).svg Etiópia 1914 – 1918 Neutrálna počas prvej svetovej vojny.
Fínsko Fínsko 1935 – 1939
1956 – 2022
Vojenská doktrína o právne spȏsobilej a nezávislej obrane, nezávisiacej na žiadnej vonkajšej podpore, a priane zostať mimo medzinárodné konflikty. V roku 2006, počas inaugurácie fínskeho predsedníctva EU, bola fínska neutralita prostredníctvom premiéra Matti Vanhanen označená ako otázna.[21] Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Fínsko spolu so Švédskom rozhodli vstúpiť do NATO.[22]
Holandsko Holandsko 1839 – 1940 Samozavedená neutralita medzi rokmi 1839 a 1940. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1957 aj EÚ.
Island Island 1918 – 1940 Neutrálny do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
Juhoslávia Juhoslávia 1940 – 1941
1949 – 1992
Neutrálna do druhej svetovej vojny a potom do občianskej vojny.
Kambodža Kambodža 1955 – 1970 Neutrálna do vietnamskej vojny.
Flag of Laos (1952–1975).svg Laos 1955 – 1975 Medzinárodná dohoda o neutralite Laosu bola podpísaná v Ženeve 23.júla 1962, a to štrnástimi štátmi, v rámci ktorých bolo 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Lotyšsko Lotyšsko 1938 – 1939 Deklarovalo svoju neutralitu 21.decembra 1938, ale aj tak bolo okupované Sovietmi v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom. Od roku 2004 člen NATO a EÚ.
Flag of Lithuania (1918–1940).svg Litva 1939 Deklarovala svoju neutralitu 25. januára 1939, ale aj tak bola okupovaná Sovietmi v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom. Od roku 2004 člen NATO a EÚ.
Luxembursko Luxembursko 1839 – 1914
1920 – 1940
Neutrálny postoj od roku 1839, zrušené ústavou v roku 1948. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1957 aj EÚ.
Flag of Hungary (1956 revolution).svg Maďarsko 1956 Pokúsilo sa o neutralitu v roku 1956 počas povstania proti vláde komunistickej strany a pomerom, ktoré vnucoval Sovietsky zväz. Od roku 1999 člen NATO a od roku 2004 aj EÚ.
Nórsko Nórsko 1814 – 1940 Neutrálne do druhej svetovej vojny.
Flag of Iran (1933–1964).svg Perzia/Irán 1914 – 1918
1939 – 1943
Neutrálny počas prvej a druhej svetovej vojny.
Portugalsko Portugalsko 1932 – 1945 Neutrálne počas druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO a od roku 1986 aj EÚ.
Salvádor Salvádor 1906 – 1941 Neutrálny do druhej svetovej vojny.
Flag of the United States (1912-1959).svg Spojené štáty 1914 – 1917
1939 – 1941
Neutrálne do prvej svetovej a do druhej svetovej vojny. Od roku 1949 člen NATO.
Španielsko Španielsko 1914 – 1918
1940 – 1945
Neutrálne počas prvej a druhej svetovej vojny. Od roku 1982 člen NATO a od roku 1986 aj EÚ.
Švédsko Švédsko 1814 – 2022 Švédsko nebolo zapojené vo vojne od konca napoleonských vojen (1814) s krátkou vojnou s Nórskom. To ho robí najstaršou neutrálnou krajinou vo svete. Napriek jeho obchodu so železnou rudou s nacistickým Nemeckom bolo Švédsko jednou z neutrálnych krajín v Európe počas druhej svetovej vojny. Švédsko začalo v 90. rokoch spolupracovať s NATO, hoci nie je jeho členom. Zúčastnilo sa po jeho boku bojov v Líbyi v roku 2011. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa rozhodlo spolu s Fínskom vstúpiť do NATO.[22]
Flag of Italy (1861–1946).svg Taliansko 1914 – 1915 Neutrálne do prvej svetovej vojny.
Tibet Tibet 1939 – 1945 Neutrálny počas druhej svetovej vojny.
Tonga Tonga 1845 – 1939 Neutrálna do druhej svetovej vojny.
Turecko Turecko 1940 – 1945 Neutrálne počas druhej svetovej vojny. Od roku 1952 člen NATO.
Ukrajina Ukrajina 1990 – 2014 Deklarovala politiku štátnej neutrality v roku 2010, ale so začiatkom rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 ju opustila.
Uruguaj Uruguaj 1870 – 1945 Neutrálny do druhej svetovej vojny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Second Hague Convention, Section 5
  2. Second Hague Convention, Section 13
  3. Hague Convention, §5 Art.1
  4. Hague Convention, §5 Art.10
  5. Hague Convention, §5 Art.11
  6. Hague Convention, §5 Art.13
  7. Hague Convention, §5 Art.4,5
  8. Hague Convention, §5 Art.6
  9. Hague Convention, §5 Art.2
  10. Hague Convention, §5 Art.14
  11. Hague Convention, §5 Art.8
  12. Hague Convention, §13 Art.6
  13. Hague Convention, §13 Art.7
  14. Hague Convention, §13 Art.12
  15. Hague Convention, §13 Art.14
  16. Hague Convention, §13 Art.16
  17. Hague Convention, §13 Art.3
  18. A/RES/50/80; U.N. General Assembly [online]. [Cit. 2009-12-29]. Dostupné online.
  19. http://www.jornada.unam.mx/2007/04/27/index.php?section=opinion&article=023a2pol
  20. Enclosed by NATO, Serbia ponders next move AFP, 6 April 2009
  21. Debates – Wednesday 5 July 2006 – Presentation of the programme of the Finnish presidency (debate). http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20060705+ITEM-002+DOC+XML+V0//EN&language=EN
  22. a b TASR. Fínsko a Švédsko podajú v stredu žiadosť o členstvo v NATO. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-17. Dostupné online [cit. 2022-05-17].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.