Neutralita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa sveta ukazuje krajiny: neutrálne v zelenej, krajiny, ktoré prehlasujú neutralitu v žltej, krajiny v minulosti neutrálne v modrej.

Neutralita (lat.) je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí. V politológii neutralita znamená zaručené postavenie štátov, ktoré znamená nezúčastnenosť na vojnovom konflikte, v čase mieru neúčasť vo vojenských blokoch, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach.

Neutralita v špecifickej vojne znamená suverénny štát, ktorý sa deklaruje neutrálny voči vojnovým stranám. Štát, ktorý nie je znepriatelená strana nemusí byť neutrálny. Povinnosti a práva neutrálneho štátu sú definované v Sekcii 5[1] a 13[2] Hágskej konvencie z roku 1907.

Trvalá neutralita (neutrálna moc) je stav suverénneho štátu, v ktorom je viazaný medzinárodnou úmluvou byť neutrálny voči znepriateľeným stranám vo všetkých budúcich vojnách. Príkladom trvalo neutrálneho štátu je Japonsko. Koncept neutrality počas vojny je úzko definovaný a neutrálnej strane ukladá špecifické obmedzenia výmenou za zachovanie medzinárodne uznávanej neutrality.

Neutralizmus alebo „neutrálna politika“ je zahraničná politika, v rámci ktorej štát zostáva nestranný v budúcich vojnových konfliktoch. Politická neangažovanost v konflikte je implementácia neutralizmu tak, ako vyhýbanie sa vojneským alianciám. Suverénny štát si ale rezervuje právo na to, aby sa stal vojenskou stranou, ak je napadnutý inou stranou konfliktu, ktorá porušila jeho vojenskú neutralitu.

Právo a zodpovednosti neutrálnej mocnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Znepriatelené strany nemȏžu vpadnúť na neutrálne územie[3] a akékoľvek podobné snahy nie sú kompromisom neutrality.[4]

Neutrálna moc musí zabrániť vojskám znepriateleným stranám vstúpiť na svoje územie.[5] Rozdiel je u utekajúcich vojnových väzňov.[6] Armády vojnových strán nemȏžu naberať vojakov v neutrálnom štáte[7], ale obyvateľia mȏžu ísť do zahraničia a tam narukovať.[8] Armádne vybavenie (osoby ani materiál)´znepriatelených strán nemȏžu byť prevážané cez neutrálne územie.[9] Rozdiel je u zranených osȏb.[10] Neutrálna mocnosť mȏže zásobovať komunikačnými zariadeniami vojnové strany (sprostredkovávať..)[11], ale nemȏže zásobovať vojnovým materiálom[12], hoci nie je potrebné sa vyhýbať exportu takého materiálu.[13]

Vojnová loď (námorníctva) mȏže použiť neutrálny prístav (prístav neutrálneho štátu) na maximum 24 hodín, hoci domáca strana (prístavu) si mȏže zaviesť rozdielne obmedzenia.[14] Výnimky sú pri nutných opravách, kde je povolené minimum času potrebného na to, aby sa plavidlo vrátilo na more [15], alebo pokiaľ je v prístave aj plavidlo opačnej znepriatelenej strany. Vtedy musí mať 1 loď náskok 24hodín.[16]

Vojnová loď jednej strany zajatá druhou stranou vo vodách neutrálnej mocnosti musí byť vydaná touto druhou stranou neutrálnemu štátu, čo sa viaže aj na posádku danej lode.[17]

Zoznam neutrálnych štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Uznané neutrálne štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Uznané za neutrálne:

Krajina Člen EU Neutrálna od Poznámka
Rakúsko Ano 1955-1994 Zachováva si externú nezávislosť a neporušiteľnosť hraníc (špeciálne modelované na švajčiarsku neutralitu).
Kostarika Nie 1949 Neutrálny štát po zrušení svojej armády v roku 1949.
Fínsko Ano 1935-1939
1956-1994
Vojenská doktrína o právne spȏsobilej a nezávislej obrane, nezávisiacej na žiadnej vonkajšej podpore, a priane zostať mimo medzinárodné konflikty. V roku 2006, počas inaugurácie fínskeho predsedníctva EU, bola fínska neutralita prostredníctvom premiéra Matti Vanhanen označená ako otázna.[18]
Írsko Ano 1937-1972 Tradičná politika vojenskej neutrality je definovaná ako nečlenská v obojstranných obranných alianciách.
Japonsko Nie 1947 9. článok Japonskej ústavy zakazuje krajine účasť vo vojnách. Každopádne, obranná politika Japonska znamená značne vyzbrojenú obrannú armádu a vojenskú alianciu (medzi USA a Japonskom).
Lichtenštajnsko Nie 1868 Neutrálne odkedy bola v roku 1868 rozpustená ich armáda.
Malta Ano 1980 Politika neutrality od roku 1980, garantovaná zmluvou s Talianskom uzavretou v roku 1983.
Panama Nie 1989
San Marino Nie 1862 Bezpečnosť garantovaná zmluvou s Talianskom z roku 1862 a obnovenou v roku 1931.
Švédsko Ano 1814-1918
1918-1994
Švédsko nebolo zapojené vo vojne od konca napoleonských vojen (1814)s krátkou vojnou s Nórskom. To ho robí najstaršou neutrálnou krajinou vo svete. Napriek jeho obchodu so železnou rudou s nacistickým Nemeckom bolo Švédsko jednou z neutrálnych krajín v Európe počas Druhej svetovej vojny. Švédsko začalo v 90. rokoch spolupracovať s NATO, hoci nie je jeho členom. Účastnilo sa po jeho boku bojov v Líbii v roku 2011.
Švajčiarsko Nie 1815 Samozavedená a permanentná neutralita. Štát má armádu prispȏsobenú na zabezpečenie externej bezpečnosti. Švajčiarsko je druhá najstaršia neutrálna krajina na svete. V zahraničnom konflikte nebolo od roku 1815, kedy potvrdilo svoju neutralitu Parížskou zmluvou. Hoci európske mocnosti (Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, Prusko, Rusko, Španielsko, Švédsko) sa dohodli na Viedeňskom kongrese v máji 1815, že Švajčiarsko by malo byť neutrálne, finálna ratifikácia bola odložená až kým nebude porazený Napoleon, aby koaličné sily mohli podniknúť inváziu do Francúzska cez územie Švajčiarska.
Turkménsko Nie 1995 Deklarovalo svoju trvalú neutralitu a získalo formálne uznanie od OSN v roku 1995.[19]
Ukrajina Nie 2010 Deklarovala politiku štátnej neutrality v roku 2010.
Vatikán Nie 1929 Lateránske zmluvy podpísané v roku 1929 s Talianskom okrem iného uvádzali Pápežsku prísahu o večnej neutralite v medzinárodných vzťahoch a absencii v sporoch a vyjednávaní pokiaľ nie je špecificky vyžiadaný všetkými stranami. To robí Vatikán neutrálnym.

Štáty prehlasujúce (požadujúce) neutralitu[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Potvrdená neutralita Poznámky
Kambodža 1955-1970, 1993-
Mexiko 1939- [20] S výnimkou jeho účasti na strane spojencov v Druhej svetovej vojne. Svoje hranice otvoril v 20. storočí politickým väzňom prchajúcim pred vojenskou diktatúrou v Južnej Amerike a Španielsku. Od 2000-2006 Mexiko počas ministrov zahraničných vecí Jorge G. Castañeda a Luis Ernesto Derbezignorovalo neutrálnu politiku. Hoci z historického hľadiska má byť neutralita zachovaná, je vnútorne debatovaná. Mexická formulácia neutrality je známa ako Estrada doctrine.
Moldavsko 1994 Článok 11 z roku 1994 - Ústava vyhlasuje permanentnú neutralitu.
Srbsko 2007- Národné zhromaždenie Srbska deklarovalo neutralitu v roku 2007.[21]

Formálne neutrálne štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina Neutrálna medzi Poznámky
Belgicko 1839-1918 Neutrálny postoj od roku 1839, zrušená Versaillskou zmluvou po Prvej svetovej vojne, opak neutrality potvrdilo vstup do NATO.
Estónsko 1938-1939 Deklarovalo svoju neutralitu 1.decembra 1938. Estónska neutralita bola spochybnená Sovietskym zväzom a Nemeckom keď polská ponorka unikla zo zajatia v Taline 18.septembra 1939. To viedlo v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom k okupácii Estónska Sovietmi. Dnes je členom NATO.
Laos 1962-? Medzinárodná dohoda o neutralite Laosu bola podpísaná v Ženeve 23.júla 1962, a to štrnástimi štátmi, v rámci ktorých bolo 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Lotyšsko 1938 Deklarovalo svoju neutralitu 21.decembra 1938, ale aj tak bolo okupované Sovietmi v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom. Dnes člen NATO.
Litva 1939 Deklarovalo svoju neutralitu 25.januára 1939, ale aj tak bolo okupované Sovietmi v súlade s Molotov-Ribbentropovým paktom. Dnes člen NATO.
Luxembursko 1839-1948 Neutrálny postoj od roku 1839, zrušené ústavou v roku 1948. Dnes členom NATO.
Holandsko 1839-1940 Samozavedená neutralita medzi rokmi 1839 a 1940. Dnes člen NATO.
Savojsko 1815-1919 Štát Savojsko bol zahrnutý v Švajčiarskej neutralite v poslednom akte počas Viedeňského kongresu v r.1815 a v parížkej zmluve. Neutralita bola zachovaná až do anexie Savojska Francúzsko v roku 1860. Neutralita Savojska bola zrušená na žiadosť Francúzska Versaillskou zmluvou v r. 1919. K zrušeniu došlo 16.marca 1928.[22]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  1. Second Hague Convention, Section 5
  2. Second Hague Convention, Section 13
  3. Hague Convention, §5 Art.1
  4. Hague Convention, §5 Art.10
  5. Hague Convention, §5 Art.11
  6. Hague Convention, §5 Art.13
  7. Hague Convention, §5 Art.4,5
  8. Hague Convention, §5 Art.6
  9. Hague Convention, §5 Art.2
  10. Hague Convention, §5 Art.14
  11. Hague Convention, §5 Art.8
  12. Hague Convention, §13 Art.6
  13. Hague Convention, §13 Art.7
  14. Hague Convention, §13 Art.12
  15. Hague Convention, §13 Art.14
  16. Hague Convention, §13 Art.16
  17. Hague Convention, §13 Art.3
  18. Debates – Wednesday 5 July 2006 – Presentation of the programme of the Finnish presidency (debate). http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20060705+ITEM-002+DOC+XML+V0//EN&language=EN
  19. A/RES/50/80; U.N. General Assembly. prístup: 29 December 2009.
  20. http://www.jornada.unam.mx/2007/04/27/index.php?section=opinion&article=023a2pol
  21. Enclosed by NATO, Serbia ponders next move AFP, 6 April 2009
  22. Déclaration concernant l’abolition de la neutralité de la Savoie du Nord