Nezamestnanosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nezamestnanosť v medzinárodnom porovnaní (2006).

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú.

Presné podmienky ohľadne registrovanej nezamestnanosti upravuje legislatíva príslušných štátov. Evidovaní nezamestnaní majú vo väčšine priemyselných štátov nárok na sociálne príjmy. Pre čerpanie takýchto sociálnych výhod musia spĺňať určité podmienky. Výška sociálnym príjmov priamo ovplyvňuje motiváciu nezamestnaných pracovať, platená práca musí byť v porovnaní so sociálnymi výhodami vyššia. Vzhľadom na rôzne podmienky v rôznych krajinách, nie sú údaje o evidovanej nezamestnanosti medzinárodne porovnateľné. Evidovaný nezamestnaný, môže byť pracujúci podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO), napríklad ak pracuje bez povolenia. Nezamestnaný podľa metodiky ILO tiež nemusí byť registrovaný nezamestnaný, napríklad ak nesplní podmienky registrácie alebo oželie benefity. Dobrovoľná nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanosť. Takéto osoby, ktoré nie sú ani pracujúce a ani nezamestnané sa zaraďujú do skupiny ekonomicky neaktívneho obyvateľstva.

Zo strany zamestnancov ovplyvňuje nezamestnanosť motivácia zadovážiť si finančné prostriedky na živobytie. Tí, ktorí ponúkajú a teda predávajú svoju pracovnú silu na trhu práce, sú vybavení rôznym stupňom zručností a schopností závislých od vzdelania a kvalifikácie. Od nich závisí schopnosť vykonávania rôzne náročnej a zložitej pracovnej činnosti. V ideálnej situácii priamo úmerne k týmto schopnostiam, ktoré ponúkajú, získavajú protihodnotu za svoju prácu, od toho, kto ich pracovnú silu využíva a platí za ňu. Výška sociálnych príjmov od štátu, nesmie prevyšovať hodnotu nízko kvalifikovanej práce, pretože v tom prípade si ľudia zvolia jednoduchšiu možnosť poberania sociálnej podpory, pre ktorú nemusia vyvíjať pracovnú činnosť.

Na strane zamestnávateľov ovplyvňujú nezamestnanosť finančné, administratívne a vecné prekážky. Finančné a vecné prekážky predstavujú náklady na zadováženie technológie, priestorov či pracovnú silu. Je to aj výška rôznych typov daní, odvodov a poplatkov. Administratívne prekážky sú administratívne požiadavky, ktoré je potrebné spĺňať, aby podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná. Ďalej normy, ktorých plnenie sa vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti (bezpečnostné normy, hygienické normy, ekologické normy, pracovná legislatíva a iné).

Nezamestnanosť môžeme rozdeliť na:

  • systémovú (cyklickú) – je spojená s hospodárskym cyklom. V čase, keď sa ekonomika nachádza v hospodárskej depresii, je (a môže byť) zamestnaných menej ľudí ako v dobe konjunktúry.
  • absolútnu – v určitej oblasti spoločnosti je počet hľadajúcich zamestnanie vyšší, ako počet pracovných miest
  • štrukturálnu – súvisí s nerovnomernosťou dopytu a ponuky práce a všeobecného vedeckého rozvoja; nezamestnaný objektívne nemôže získať prácu vo svojom odbore, súvisí s celou ekonomikou (napr. nadbytok baníkov po uzavretí baní v určitej oblasti, ale v oblasti chýbajú stolári).
  • frikčnú (dočasnú) – krátkodobá a súvisí s obdobím hľadania si novej práce – napríklad pri sťahovaní sa do iného mesta
  • sezónnu – vzťahuje sa na sezónnu prácu (napr. v zime je nezamestnaných viac stavbárov)
  • technologickú – v rámci technologického vývoja sa vyvíja trh práce vzhľadom na požadované profesie (obzvlášť v priemysle a v poľnohospodárstve sú potrebné určité profesie a vzdelanie)
  • skrytú – časť nezamestnaných nie je v žiadnej evidencii (napr. bezdomovci), časť si aktívne nehľadá prácu (ale po zvýšení ponúkaných miezd sú ochotní nastúpiť do zamestnania), časť má objektívne prekážky (napr matka nemôže nastúpiť do zamestnania lebo nemá dostupnú škôlku)
  • špeciálne typy nezamestanosti (napr. nezamestanosť mládeže, žien, regionálna, trvalá,...)
  • nepravú – zdanlivú, dobrovoľnú

Definícia[upraviť | upraviť kód]

ÚPSVaR[upraviť | upraviť kód]

Za nezamestnanú sa pre výpočet miery nezamestnanosti metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) považuje osoba, ktorá je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie.

ILO[upraviť | upraviť kód]

Podľa metodiky ILO je nezamestnanou osobou osoba, ktorá nepracuje, je v ekonomicky aktívnom veku, aktívne si hľadá prácu a je schopná a ochotná nastúpiť do zamestnania. Táto definícia sa používa pri výberových zisťovaniach stavu pracovných síl, ktoré realizuje raz štvrťročne Eurostat a výsledky na jej základe publikuje SLOVSTAT - Štatistický úrad SR[1] a používa napr. Prognostický ústav SAV[2].

Výberové zisťovania pracovných síl[1][upraviť | upraviť kód]

Výberové zisťovania pracovných síl (VZPS, anglicky Labour Force Survey) sú priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ pre zisťovanie pracovných síl tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý rovnomerne pokrýva celé územie Slovenska. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvale obývaných bytov na Slovensku. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne demografické údaje o obyvateľstve Slovenska prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva. Metodika zisťovania vychádza z odporúčaní ILO a Eurostatu. Nezamestnaní podľa VZPS (ILO) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu a ktoré sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu ale nemusia byť evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Za nezamestnané sa považujú aj nepracujúce osoby, ktoré si prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu troch mesiacov (do roku 2002 v priebehu jedného mesiaca).

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Vojaci vykonávajúci vojenskú základnú (náhradnú) službu sú tu vykazovaní od roku 1997.

Miera nezamestnanosti[upraviť | upraviť kód]

Jeden z ukazovateľov, ktorý popisuje nezamestnanosť je miera nezamestnanosti.

Miera nezamestnanosti všeobecná[upraviť | upraviť kód]

Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda pracujúcim plus nezamestnaným) – 

  • u – miera nezamestnanosti
  • U – počet nezamestnaných ľudí
  • L – počet pracujúcich ľudí

Z metodologického hľadiska má výpočet miery nezamestnanosti niekoľko problémov:

  • stanovenie počtu nezamestnaných - rozdiel medzi stavom nezamestnanosti a zamestnanosti nie je u niektorých skupín jednoznačný (napríklad evidovaný uchádzač o zamestnanie, ktorý pracuje; osoba bez práce, ktorá si nehľadá prácu lebo neverí, že si ju nájde), preto sa počet nezamestnaných medzi jednotlivými metodikami líši
  • región v ktorom sa meria – metodikou ILO aj metodikou ÚPSVaR sa ráta na základe trvalého pobytu, nie na základe prechodného pobytu alebo miesta výkonu práce
  • metodika počtu pracujúcich – pri metodike ILO ide o počet ľudí ktorí v dotazníku odpovedali, že pracujú (bez ohľadu na legálnosť stavu ich práce), metodiky výpočtu počtu pracujúcich podľa ÚPSVaR nie je publikovaná
  • čiastkové úväzky – podľa metodiky ILO, osoba na čiastkový úväzok je vedený ako celý človek, podľa metodiky ESA ako polovičný

Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO)[upraviť | upraviť kód]

Miera nezamestnanosti v % sa vypočítava podľa vzorca:

počet nezamestnaných osôb podľa VZPS

= ---------------------------------------------------------------------------------- x 100

počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa VZPS

Miera nezamestnanosti na Slovensku - pozri na konci článku

Miera nezamestnanosti v Európe[upraviť | upraviť kód]

Štát (51) Miera

nezamestnanosti

Miera

zamestnanosti

Dátum
Albánsko Albánsko 12,9 58,3
Andorra Andorra 4,0 2012
Arménsko Arménsko 17,3 51,9
Azerbajdžan Azerbajdžan 6,0 60,0
Bielorusko Bielorusko 24 2009
Belgicko Belgicko 8,8 61,6 2013
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina 44,3 23,4 2013
Bulharsko Bulharsko 11,6 62,6 2013
Chorvátsko Chorvátsko 21,6 56,6 2013
Cyprus Cyprus 17,4 69,9 2013
Česko Česko 7,1 65,4 2013
Čierna Hora Čierna Hora 19,1 41,5 2012
Dánsko Dánsko 6,0 75,7 2013
Estónsko Estónsko 10,9 63,5 2013
Fínsko Fínsko 8,1 68,7 2013
Francúzsko Francúzsko 10,2 64,2 2013
Grécko Grécko 25,5 49,3 2014
Gruzínsko Gruzínsko 15,0 54,3 2013
Holandsko Holandsko 8,3 72,8 2013
Írsko Írsko 10,6 62,7 2014
Island Island 4,5 78,3 2013
Kazachstan Kazachstan 5,3 63,5 2013
Kosovo Kosovo 30,9 2013
Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko 2,3 2012
Litva Litva 12,4 60,1 2013
Lotyšsko Lotyšsko 9,8 60,9
Luxembourg Luxembursko 4,9 65,1 2013
Severné Macedónsko Severné Macedónsko 27,6 41,5 Q4/2014
Maďarsko Maďarsko 8,1 61,4 2014
Malta Malta 6,4 54,9 2013
Moldavsko Moldavsko 5,8 44,7 2013
Monako Monako 2,0 2012
Nemecko Nemecko 5,3 70,9 2013
Nórsko Nórsko 3,6 76,4 2013
Poľsko Poľsko 8,3 64,4 2013
Portugalsko Portugalsko 16,8 66,3 2013
Rakúsko Rakúsko 4,9 71,6 2013
Rumunsko Rumunsko 7,3 58,6 2013
Rusko Rusko 5,8 56,7 2013
San Maríno San Maríno 7,0 2012
Srbsko Srbsko 30,1 41,8 2013
Slovensko Slovensko 13,2 60,2 2014
Slovinsko Slovinsko 13,1 67,5 2013
Veľká Británia Spojené kráľovstvo 6,3 69,9 2014
Španielsko Španielsko 26,3 59,8 2013
Švajčiarsko Švajčiarsko 3,2 79,2 2013
Švédsko Švédsko 8,1 72,9 2013
Taliansko Taliansko 13,0 57,5 2014
Turecko Turecko 9,4 50,5
Ukrajina Ukrajina 8,0 53,5 2013
Vatikán Vatikán

Rizikové skupiny nezamestnaných[upraviť | upraviť kód]

Určité skupiny nezamestnaných potrebujú zvýšenú podporu a pomoc. Je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia. Sú to predovšetkým:

  1. mladiství
  2. absolventi škôl
  3. ženy po materskej dovolenke
  4. uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou
  5. uchádzači v preddôchodkovom veku
  6. dlhodobo evidovaní uchádzači
  7. osoby po výkone trestu

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka[upraviť | upraviť kód]

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Vyplýva to aj Harrisonovho modelu nezamestnanosti, z ktorého sa dozvedáme, že ak je niekto vo fáze pesimizmu, či apatie, je to v určitom období zákonitosť spojená s utrpením nezamestnaného, a nie jeho dobrovoľná voľba.

Harissonov model ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase:

1. fáza – šok: začiatočná reakcia človeka (trvá asi týždeň), odmieta skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným. 2. fáza – optimizmus: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.

3. fáza – pesimizmus: na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov. Je to obdobie do šesť mesiacov.

4. fáza – fatalizmus: subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len ťažko zamestnateľný.

Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Pre dlhodobo nezamestnaného znamená komplikácie. Miera dlhodobej nezamestnanosti bývala na Slovensku vysoká.

Dĺžka trvania nezamestnanosti je veľmi dôležitou z hľadiska návratu nezamestnaného do pracovného procesu.

  • nedostatočná kvalifikácia, málo pracovných skúseností
  • nedostatočná sebadôvera
  • nezáujem a diskriminácia určitých kategórii zo strany zamestnávateľov, nedôstojné podmienky ponúkaných prác
  • nízke finančné ohodnotenie ponúkaných prác či nezáujem o málo platené miesta zo strany uchádzačov o zamestnanie
  • hodnotová orientácia uchádzačov o zamestnanie, ktorá nekorešponduje s podmienkami ponúkaných prác
  • nezáujem o prácu – závislosť na podpore
  • objektívne okolnosti (t. j. napr. stav ekonomiky, trhu práce v regióne, bydlisko, vysoké náklady na dochádzanie, neekonomickosť)

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Uchádzač o zamestnanie[3][upraviť | upraviť kód]

Evidovaní nezamestnaní ľudia registorovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si chcú nájsť prácu sa nazývajú uchádzač o zamestnanie. Podmienky registrácie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najprv je potrebné aby si nezamestnaná osoba podala písomnú žiadosť. Po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. Nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, môže vykonávať zárobkovú činnosť a jeho mesačná mzda za tento výkon nepresahuje 65% zo sumy životného minima.

Záujemca o zamestnanie[upraviť | upraviť kód]

Uchádzačom o zamestnanie nie sú záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy na trh práce. Záujemca o zamestnanie môže požiadať o sprostredkovanie vhodného zamestnania a tým bude zaradený do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti. Záujemca môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov. Môže tiež prejaviť záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb.

Miera nezamestnanosti na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Rozdiel medzi uchádzačom a záujemcom je dôležitý z hľadiska metodiky výpočtu miery nezamestnanosti (pozri vyššie časť definícia) ako aj z dôvodu poberania dávok.

V rokoch 2013/2014 sa celková miera nezamestnanosti na Slovensku pohybuje na úrovni okolo 14 %[4]. Tento stav zodpovedá podľa európskeho štatistického úradu Eurostat, piatej priečke v miere nezamestnanosti v celej Európskej únii (od najvyššieho stavu po najnižší)[5].

Slovensko dlhodobo patrilo medzi krajiny Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti. V lete 2014 bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) bez práce 12,6 % a podľa Eurostatu až 13,8 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Nezamestnaný Slovák je evidovaný na úrade práce v priemere až 31,7 mesiaca, teda viac než dva a pol roka.[6]

Prognostický ústav SAV predpovedá pokles nezamestnanosti na Slovensku v treťom kvartáli 2019 na 6 %. [2].

Podpora v nezamestnanosti[upraviť | upraviť kód]

Podpora v nezamestnanosti môže byť rôzneho druhu. Hovorovo sa stotožňuje s dávkou v nezamestnanosti vyplácanou sociálnou poisťovňou.

Každý poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení všetkých zákonných podmienok priznania dávky v nezamestnanosti. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (tí ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch), resp. štyroch mesiacov (tí ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch). Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. [7] [8]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b ŠÚSR-Databáza časových radov SLOVSTAT - Štatistický úrad SROnline1, METODICKÉ VYSVETLIVKY Online2
  2. a b Bulletin Prognostického ústavu SAV č. 3, rok 2018 Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Online
  3. Evidencia uchádzačov o zamestnanie a evidencia záujemcov o zamestnanie [online]. www.slovensko.sk, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  4. http://slovak.statistics.sk/ Stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky, prístup 13. august 2014
  5. Grafické zobrazenie miery nezamestnanosti podľa EUROSTAT-u (po anglicky, nemecky a francúzsky), prístup 13. august 2014
  6. Ekonomický týždenník 39. týždeň [online]. [Cit. 2014-10-13]. Dostupné online.
  7. Sociálna poisťovňa - Dávka v nezamestnanosti [online]. www.socpoist.sk, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  8. Podpora v nezamestnanosti [online]. www.slovensko.sk, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.