Nižné Kozie pleso

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°09′49″S 20°02′36″V / 49,163556°S 20,043388°V / 49.163556; 20.043388
Nižné Kozie pleso
pleso
Satan over Nizne Kozie pleso.jpg
Nižné Kozie pleso. V pozadí Satan
Štát Slovensko Slovensko
Región Tatry
Okres Poprad
Súradnice 49°09′49″S 20°02′36″V / 49,163556°S 20,043388°V / 49.163556; 20.043388
Dĺžka 0,155 km
Šírka 0,065 km
Hĺbka maximálna: 2,2 m
Rozloha 0,007800 km² (1 ha)
Nadmorská výška hladiny 1 941 m n. m.[1]
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Nižné Kozie pleso
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nižné Kozie pleso (poľ. Niżni Kozi Staw, nem. Unterer Gemsensee, maď. Alsó Zergetó) je najväčšie pleso zo skupiny Kozích plies. Nachádza sa vo Vysokých Tatrách na východnej strane tretej dolinnej terasy Mlynickej doliny, nad Zadnou poľanou, pod Satanom za nízkym morénovým valom. Karové pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1 941 m n. m., má plochu 7 800 m², hlboké je: 2,2 m.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Zdá sa, že meno dostalo od pastierov a je ľudového pôvodu, ale pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu tohto bezmenného plesa tak veľa kamzíkov, že ho pomenoval na „ich počesť“ Gemsensee, ZergetóKamzíčie pleso. Neskôr prešiel názov aj na vyššie položené Vyšné Kozie pleso a v najnovšom názvosloví aj na Malé Kozie pleso. V staršej slovenskej literatúre sa kamzíky označovali ako kozy, divé kozy alebo capy. Bolo to v súlade s ľudovou terminológiou, a preto prirodzene prešiel tento názov na pleso. Aj autor prvého tatranského slovenského sprievodcu Miloš Janoška, v článku Hrebeňom Bašty (Krásy Slovenska 1921) píše o svojom stretnutí s „divými kozami“ pri tomto plese. Liptáci napríklad v jednej pesničke spievajú: „Na krivánskej prti, kozička sa vrtí“.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na východe sa dvíhajú steny Satana a Zadnej Bašty. Na severnej strane je hrebeň vychádzajúci na pravej strane zo Štrbského štítu a končiaci vľavo na Hrubom vrchu. Na západe trochu nižšie v kotline je Malé Kozie pleso a hrebeň Soliskových štítov, končiaci sa Bystrým sedlom a Furkotským štítom. Pleso má občasný viditeľný prítok a odtok, ktorý tvorí zdrojnicu potoka Mlynica.[3]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Približne 200 m na východ od plesa vedie žltá turistická značka žltou značkou označený turistický chodník od Štrbského plesa na Bystré sedlo do Furkotskej doliny.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b MARČEK, Aladár. Tatranské plesá. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 2, s. 18.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]